MOŽNO ste ohromení množstvom duchovných ciest, o ktorých ste počuli a čítali. Je rast vo svätosti skutočne taký zložitý?
Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. (Mat 18:3)
Ak nám Ježiš prikazuje, aby sme boli ako deti, potom cesta do neba musí byť dosiahnuteľná dieťaťom. Musí byť dosiahnuteľný tým najjednoduchším spôsobom.
To je.
Ježiš povedal, že máme zostať v Ňom ako ratolesť na viniči, lebo bez Neho nemôžeme nič urobiť. Ako sa koná ratolesť na viniči?
Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske... Ste moji priatelia, ak budete robiť, čo vám prikazujem. (Ján 15:9–10, 14)
HORA VIERY
Púštna cesta je skutočne taká, ktorá sa začína vinúť do hory, Hory viery.
Čo si všímate na horských cestách, keď idú stále vyššie? Sú tam mantinely. Tieto mantinely sú Božie prikázania. Načo sú tu iné, ako na to, aby vás ochránili pred pádom cez okraj pri výstupe na horu! Existuje aj opačný okraj cesta alebo je to bodkovaná čiara v strede. Toto je povinnosť okamihu. Duša je teda vedená hore Horou viery medzi Božími prikázaniami a povinnosťou okamihu, pričom oboje predstavuje Jeho vôľu pre vás, ktorá je cestou k slobode a životu v Bohu.
SMRTEĽNÝ PLUNGE
Satanovo klamstvo spočíva v tom, že tieto zábradlia sú na to obmedziť svoju slobodu. Sú tu, aby vám zabránili lietať ako bohovia nad údolím pod nimi! V skutočnosti mnohí ľudia dnes odmietajú poslúchať Božie prikázania a vyvracajú ich ako staromódne, zastarané, zastarané. Svoje životy nasmerujú priamo k mantinelom a prerazia ochrannú bariéru. Na chvíľu sa zdajú byť slobodní a lietajú vysoko nad ich svedomím! Ale potom, zákon gravitácie nakopne – ten duchovný zákon, ktorý hovorí: „Čo zaseješ, zožneš“… „mzdou za hriech je smrť“… a zrazu závažnosť smrteľný hriech ťahá dušu bezmocne k priepasti údolia pod ňou a všetku skazu, ktorú pád prináša.
Smrteľný hriech je radikálnou možnosťou ľudskej slobody, rovnako ako samotná láska. Výsledkom je strata lásky k blížnemu a zbavenie milosti posväcujúcej, teda stavu milosti. Ak nie je vykúpená pokáním a Božím odpustením, spôsobí to vylúčenie z Kristovho kráľovstva a večnú smrť pekla, pretože naša sloboda má moc rozhodovať sa navždy, bez možnosti návratu. -Katechizmus Katolíckej cirkvi (CCC), č. 1861
Vďaka Kristovi je vždy cesta späť na horu. To sa nazýva vyznanie. Spoveď je veľká brána späť do Božej milosti, späť na cestu svätosti, ktorá vedie k večnému životu, dokonca pre najskazenejší hriešnik.
DENNÉ NÁRAZY
Venial hriech je však ako „naraziť“ život do mantinelu. Nestačí preraziť a spadnúť z Milosti, pretože to nie je túžba duše. Z ľudskej slabosti a rebélie však duša stále koketuje s ilúziou „lietania“, a preto začína byť opotrebovaná zakaždým, keď sa obtiera o Božie prikázania. To nezastaví cestu k Summitu, ale bráni jej. A ak človek berie svoje všedné hriechy na ľahkú váhu, môže nakoniec prelomiť bariéru...
Úmyselný a neľutovaný všedný hriech nás postupne pripravuje na spáchanie smrteľného hriechu...
Kým je človek v tele, nemôže si pomôcť a má aspoň nejaké ľahké hriechy. Ale nepohŕdaj týmito hriechmi, ktoré nazývame „svetlo“: ak ich berieš ako ľahké, keď ich vážiš, tras sa, keď ich počítaš. Množstvo svetelných predmetov tvorí veľkú hmotu; množstvo kvapiek napĺňa rieku; množstvo zŕn robí hromadu. Aká je teda naša nádej? Nad všetkým, vyznanie. -CCC, n1863 (Svätý Augustín; 1458)
Spoveď a svätá Eucharistia sa teda stávajú ako božské oázy na našej ceste k Vrcholu, ktorý je Zjednotením s Bohom. Sú to miesta útočišťa a občerstvenia, liečenia a odpustenia – Nekonečný prameň začíname odznova. Keď sa skláňame nad ich milosrdnými vodami, pohľad späť na nás nie je naším vlastným hriešnym odrazom, ale Kristovou tvárou, ktorá hovorí: "Chodil som po tomto vrchu a vystúpim naň s tebou, môj malý baránok."
NECH ŤA NIČ NEZRUŠÍ
Pravdou je, že väčšina z nás sú všední hriešnici. Málokto z nás dokončí deň bez toho, aby spáchal nejakú chybu, nejaký priestupok. Táto realita nás môže viesť k takej skľúčenosti, že sa môžeme dokonca vzdať. Alebo veríme klamstvu, že keďže neustále zápasíme s konkrétnym hriechom, je to súčasť toho, kým sme, a preto je ospravedlniteľné alebo neprekonateľné... a tak začíname ustupovať. Ale preto sa nazýva „Hora viery“! Kde sa rozmnožuje hriech, tam sa ešte viac rozhojňuje milosť. Nedovoľ Satanovi, aby ťa definoval, obviňoval alebo zrážal, Božie dieťa. Zoberte meč Slova, zdvihnite štít viery, rozhodnite sa vyhýbať hriechu a blízka príležitosť tohoa začnite znova kráčať po tejto ceste, krok za krokom, úplne dôverujúc bezplatnému daru Božieho milosrdenstva.
Lebo toto je pravda, ktorej sa musíte postaviť zoči-voči klamstvám nepriateľa:
Venálny hriech neporušuje zmluvu s Bohom. Z Božej milosti je ľudsky opraviteľný. Veniový hriech nezbavuje hriešnika posväcujúcej milosti, priateľstva s Bohom, lásky a následného večného šťastia. – CCC, n1863
Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (1 Jn 1:9)
Ďakujem Ježišu! Napriek mojim chybám a dokonca všedným hriechom, Stále som na Hore, stále v tvojej milosti na tejto jednoduchej malej ceste zachovávania tvojich prikázaní. O čo viac si potom želám zbaviť sa týchto „malých“ hriechov, aby som mohol rýchlo stúpať vyššie a vyššie k Vrcholu tvojho veľkorysého Najsvätejšieho Srdca, kde vzbĺknu živé plamene Lásky na celú večnosť!
