Sledoval som, ako sa ďalšia dažďová búrka prehnala okolo našej suchom postihnutej krajiny už štvrtý týždeň po sebe. Je tu také sucho, že listy na niektorých topoľoch začali žltnúť – v júli. Je to bezmocný pocit cítiť dážď, vidieť ho padať v diaľke, zatiaľ čo sa chrumkavá tráva pod mojimi nohami mení na prach.^[1]Je iróniou, že toto bolo jedno z najchladnejších letných období v pamäti! No, dnes som si znova pripomenul: je to mimo mojej kontroly. Pokračovať v čítaní →