Nádej a konečné zúfalstvo

 

Hospodin povedal Kainovi: „Čo si to urobil?…
Pánova otázka… je tiež adresovaná
ľuďom dnešnej doby,

aby si uvedomili rozsah a závažnosť
z útokov na život
ktoré naďalej poznačujú ľudské dejiny…
—OPOPE ST. JÁN PAVOL II.,
Evanjelium vitaen. 10

alebo na YouTube

 

SVarovanie Jána Pavla II. pred rastúcou „kultúrou smrti“ na Západe sa ukázalo ako ústredné prorocké slovo, okolo ktorého nachádzajú všetky ostatné súvislosti. „Tento boj sa podobá apokalyptickému boju opísanému v [Zjavení 12 o „Žene“ verzus „drakovi“],“ varoval. „Smrť bojuje proti Životu: ‚kultúra smrti‘ sa snaží vnútiť našej túžbe žiť a žiť naplno.“[1]Príhovor na nedeľnej omši v štátnom parku Cherry Creek v Denveri v štáte Colorado na Svetový deň mládeže 15. augusta 1993, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie; ewtn.com

O štvrťstoročie neskôr africký kardinál Robert Sarah správne vyhlásil, že tento boj má primárne korene na Západe. Potraty, antikoncepcia, asistovaná samovražda a rodová ideológia sa dnes považujú za základné ľudské „práva“, a to aj napriek tomu, že pôvodné obyvateľstvo a pôrodnosť prudko klesajú, čo vedie k demografickej katastrofe.Pokračovať v čítaní

poznámky pod čiarou

poznámky pod čiarou
1 Príhovor na nedeľnej omši v štátnom parku Cherry Creek v Denveri v štáte Colorado na Svetový deň mládeže 15. augusta 1993, na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie; ewtn.com

Nádej a sväté odovzdanie sa

 

alebo na YouTube

 

St. Pavol nám hovorí, že nádej je ovocím charakteru, ktorý je skúšaný pecou utrpenia (pozri Nádej v beznádeji):

...súženie plodí vytrvalosť a vytrvalosť, osvedčenú povahu a osvedčená povaha, nádej... (Rimanom 5: 3-4)

Preto povedal: „Som spokojný/á so slabosťami, urážkami, ťažkosťami, prenasledovaniami a úzkosťami pre Krista; lebo keď som slabý, vtedy som silný“ (2. Korinťanom 12:9-10). Inými slovami, nestačí len „znášať“ naše skúšky, lebo človek ich môže znášať aj takpovediac v stave trpkej rezignácie, hnevu a rozhorčenia, čo neprináša nádej, ale zúfalstvo a iné zlé ovocie.Pokračovať v čítaní