MY nedávny článok tzv Slepá ulička pravdepodobne vyvolal najviac e-mailových odpovedí zo všetkého, čo som kedy napísal.
EMOČNÁ ODPOVEĎ
Mnoho Američanov sa ospravedlňovalo za naše zaobchádzanie na hraniciach a zároveň uznalo, že USA sú v morálnej aj politickej kríze. Som vďačný za vaše podporné listy – pokračujúce svedectvo o dobrote toľkých Američanov – hoci mojim zámerom nebolo získať súcit. Skôr to bolo oznámiť dôvod zrušenia mojich koncertov. Využil som túto chvíľu aj na to, aby som sa vyjadril k relevantnosti situácie pre ostatné meditácie na tejto webovej stránke – to znamená, paranoja a strach sú znamením doby (pozri moje meditácie v Paralyzovaný strachom).
Bolo tam aj niekoľko listov, v ktorých sa tvrdilo, že útočím na Američanov vo všeobecnosti a že som bol pomýlený v otázke „vojny proti terorizmu“. Samozrejme, pozorné čítanie môjho listu poukazuje na obavy z rastúcej paranoje a napätia, ktoré vyvoláva tí, ktorí držia moc –nie každý Američan. Niektorí to však zobrali osobne. Ani v najmenšom to nebolo mojím zámerom a je mi ľúto, že niektorí sa tým cítili zranení.
Nemáme zášť voči pohraničníkom ani tým, ktorí poslali nejaké dosť podlé listy. Vysvetlím však podstatu mojich komentárov, pretože nie sú politické, ale duchovné.
PATRIOTIZMUS A OBOZRETNOSŤ
Väčšina mojich čitateľov sú Američania. Niektorí z nich sú dokonca vojaci v Iraku, ktorí mi z času na čas napíšu. V skutočnosti je naša základňa darcov z veľkej časti americká a v minulosti tomuto ministerstvu rýchlo pomohli. Často cestujeme do USA a nadviazali sme tam mnoho vzácnych vzťahov. Zo všetkých mojich ciest po svete som práve v Amerike našiel niekoľko najvernejších a najortodoxnejších vreciek katolicizmu. Je to v mnohých ohľadoch krásna krajina a ľudia.
Ale naša láska k vlasti nemôže byť pred láskou k evanjeliu. Vlastenectvo nemôže predchádzať obozretnosti. Naša vlasť je v nebi. Našou výzvou je brániť evanjelium našimi životmi, nie obetovať evanjelium za vlajku a krajinu. Trochu ma prekvapuje vojnová rétorika a popieranie reality od inak zjavne solídnych katolíkov.
Západ je v rýchlom morálnom úpadku. A keď hovorím o Západe, mám na mysli predovšetkým Severnú Ameriku a Európu. Tento morálny úpadok je ovocím toho, čo pápež Benedikt nazval rastúcou „diktatúrou relativizmu“ – to znamená, že morálka sa nanovo definuje, aby vyhovovala „uvažovaniu“ doby. Domnievam sa, že súčasná „preventívna vojna“ nebezpečne spadá do tohto ducha relativizmu, najmä vzhľadom na varovania vyjadrené Cirkvou.
Je to tiež znamenie doby kvôli svojmu globálnemu vplyvu:
Nedávno ma zarazilo - a myslím na to veľa - je to, že až doteraz sa v školách učia o dvoch svetových vojnách. Myslím si však, že ten, ktorý sa práve teraz vypukol, by sa mal opísať aj ako „svetová vojna“, pretože jeho dosah sa skutočne dotýka celého sveta. —Kardinál Roger Etchegaray, vyslanec PÁPEŽA JÁNA PAVLA II. v Iraku; Katolícke správy, 24. marca 2003
Povedal to a Houstonská publikácia že mainstreamové médiá v USA nepriniesli správy o odpore Cirkvi voči vojne. Zaujímalo by ma, či je to stále tak, na základe toho, čo povedali niektorí moji čitatelia.
Tak a je to tu – hlas Cirkvi o „vojne proti terorizmu“...
NAVOLÁVANIE SPÔSOB RÝM
Pred vojnou v Iraku pápež Ján Pavol II. nahlas varoval pred možným použitím sily vo vojnou zničenej krajine:
Vojna nie je vždy nevyhnutná. Je to vždy porážka ľudstva... Vojna nikdy nie je len ďalším prostriedkom, ktorý si človek môže zvoliť na urovnávanie rozdielov medzi národmi... vojnu nemožno rozhodnúť, aj keď ide o zabezpečenie spoločného dobra, s výnimkou úplne poslednej možnosti a v súlade s veľmi prísnymi podmienkami bez toho, aby sa ignorovali dôsledky pre civilné obyvateľstvo počas vojenských operácií a po nich. -Príhovor diplomatickému zboru, 13. januára 2003
To, že „prísne podmienky“ neboli splnené, jasne vyjadrili aj samotní biskupi USA:
So Svätou stolicou a biskupmi z Blízkeho východu a z celého sveta sa obávame, že uchýlenie sa k vojne by za súčasných okolností a vzhľadom na súčasné verejné informácie nespĺňalo prísne podmienky katolíckeho učenia na prekonanie silných domnienok proti použitiu vojenských síl. -Vyhlásenie o Iraku, 13. novembra 2002, USCCB
V rozhovore pre tlačovú agentúru ZENIT kardinál Joseph Ratzinger – teraz pápež Benedikt – povedal:
Neboli dostatočné dôvody na rozpútanie vojny proti Iraku. Nehovoriac o tom, že vzhľadom na nové zbrane, ktoré umožňujú zničenie, ktoré presahuje bojové skupiny, by sme si dnes mali klásť otázku, či je ešte dovolené pripustiť samotnú existenciu „spravodlivej vojny“. -ZENIT, Môže 2, 2003
Toto sú len niektoré z hierarchických hlasov, ktoré varovali, že vojna v Iraku bude mať vážne dôsledky pre svet. Ich varovania sa skutočne ukázali ako prorocké. Nielenže sa zvýšila pravdepodobnosť terorizmu na domácej pôde, keďže arabské štáty považujú USA za čoraz nepriateľskejšie, ale aj iní „tradiční nepriatelia“ ako Rusko, Irán, Severná Kórea, Čína a Venezuela teraz považujú Ameriku za jasnú hrozbu, keďže sa to dokázalo. je ochotný zaútočiť na ktorúkoľvek krajinu, ktorá sa považuje za dostatočnú hrozbu. Tieto štáty následne zvýšili vojenské výdavky a pokračujú v budovaní zbraní, čím sa svet približuje k ďalšiemu vážnemu konfliktu. Toto je vážna situácia.
…použitie zbraní nesmie spôsobiť zlo a neporiadok závažnejšie ako zlo, ktoré sa má odstrániť. -Katechizmus Katolíckej cirkvi; 2309 o podmienkach „spravodlivej vojny“.
Vo vojne nikto nevyhráva – a podľa nedávneho vyhlásenia amerického biskupa okupácia Iraku naďalej vyvoláva etické otázky:
Ako pastori a učitelia sme presvedčení, že súčasná situácia v Iraku je naďalej neprijateľná a neudržateľná. -Vyhlásenie biskupa USA o vojne v Iraku; ZENITH, 13. novembra 2007
Som tiež hlboko znepokojený jednotkami, ktoré zostávajú v Iraku a Afganistane a čelia nepriateľom, ktorí sú nebezpeční a často bezohľadní. Musíme vojakov podporiť svojimi modlitbami. Ale zároveň, ako verní katolíci, musíme vyjadriť svoje námietky vždy, keď vidíme, že sa deje nespravodlivosť, najmä vo forme násilia – či už v maternici, alebo v cudzej krajine.
Naša vernosť Kristovi nahrádza vernosť vlajke.
Násilie a zbrane nemôžu nikdy vyriešiť problémy človeka. — PÁPEŽ JÁN PAVOL II. Houstonský katolícky pracovník, Júl - 4. august 2003
UŽ NEVOJNA!
Je čas, aby mal Západ „osvetlenie svedomia“. Musíme sa pozrieť na dôvod, prečo nami často cudzie národy opovrhujú.
Svetlo do tejto témy dodal už pápež Ján Pavol II.
Na zemi nebude mier, kým bude pretrvávať útlak národov, nespravodlivosť a hospodárska nerovnováha, ktoré stále existujú. — omša na Popolcovú stredu, 2003
Niekoľko amerických čitateľov napísalo, že teroristi chcú zničiť ich krajinu. To je pravda a musíme byť ostražití – ohrozovali aj moju krajinu. Ale musíme sa tiež pýtať prečo týchto nepriateľov máme na prvom mieste.
Mnohé národy sveta sú nahnevané na hroznú globálnu ekonomickú nespravodlivosť, ktorá naďalej prevláda v novom tisícročí. Na rovinu povedané, na Západe je obrovský materializmus, plytvanie a chamtivosť. Keď sledujú, ako naše deti s iPodmi a mobilnými telefónmi, ktoré zdobia ich telá, majú čoraz väčšiu nadváhu, mnohé rodiny z tretieho sveta sotva dokážu položiť chlieb na stôl. To a tok pornografie, potratov a prepojovania manželstiev sú neprijateľné trendy pre mnohé kultúry... trendy prúdiace z Kanady, Ameriky a iných západných krajín.
Aj keď chápem základnú frustráciu niektorých mojich čitateľov, je táto odpoveď, ktorú jeden čitateľ navrhol naozaj odpoveď…
"...mali by sme stiahnuť naše jednotky z každej krajiny, zavrieť naše hranice pre všetkých, zastaviť každý cent našej zahraničnej pomoci a nechať všetky národy, aby sa postarali samy o seba."
Alebo by mal Západ reagovať tak, ako nám to Kristus skutočne prikázal:
Vám, ktorí počujete, čo hovorím, milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, ktorí vás nenávidia, žehnajte tým, ktorí vás preklínajú, modlite sa za tých, ktorí s vami zle zaobchádzajú. Tomu, kto ťa udrie po jednom líci, ponúkni aj druhé, a tomu, kto ti vezme plášť, neodopieraj ani tuniku... Radšej miluj svojich nepriateľov a rob im dobre a požičiavaj nič nečakaj späť; potom bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on sám je láskavý k nevďačným a zlým. Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec... ak je váš nepriateľ hladný, nakŕmte ho; ak je smädný, dajte mu niečo napiť; lebo tým zhrnieš žeravé uhlie na jeho hlavu. (Lukáš 6:27–29, 35–36; Rim 12:20)
Je to také jednoduché? Možno áno. Namiesto bômb nakopte „horiace uhlie“.
Kým nebudeme žiť toto, nepoznáme mier. Nie je to kanadská ani americká vlajka, ktorú by sme mali vztyčovať. Skôr by sme my kresťania mali dvíhať vysoko transparenty milovať.
Blahoslavení tvorcovia pokoja. (Mat 5:9)
Bolo by šialené zaútočiť na Irak, pretože oni budú útočiť a útočiť a útočiť a sú pripravení. Len čakajú na odpoveď. Čakajú len na to, na čo padne niečo malé, teroristi a Irak spolu. Lídri musia byť pokorní v srdci a veľmi múdri, trpezliví a veľkorysí. Sme tu na tomto svete, aby sme slúžili –slúžiť, slúžiť, slúžiťa nikdy sa neunaví podávaním. Nikdy sa nemôžeme nechať vyprovokovať; my musíme mať vždy myseľ v nebi. — Katolícka veštkyňa Maria Esperanza di Bianchini z Venezuely, rozhovor s Duch denne (nedatované); miestny biskup považoval tamojšie zjavenia za autentické. Pred smrťou varovala, že vojna v Iraku bude mať „veľmi vážne“ následky.
