Kostol na brale – časť II

Čierna Madona z Čenstochovej – sprofanovaný

 

Ak žijete v dobe, v ktorej vám nikto nedá dobrú radu,
ani nikto ti nedáva dobrý príklad,
keď uvidíš potrestať cnosť a odmeniť neresti...
stojte pevne a pevne sa držte Boha v bolestiach života...
— Svätý Tomáš More,
sťatý v roku 1535 za obranu manželstva
Život Thomasa Morea: Biografia od Williama Ropera

 

 

ONE z najväčších darov, ktoré Ježiš zanechal svojej Cirkvi, bola milosť neomylnosť. Ak Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Ján 8:32), potom je nevyhnutné, aby každá generácia bez tieňa pochybností vedela, aká je pravda. V opačnom prípade by sa dalo klamať za pravdu a upadnúť do otroctva. Pre…

… Každý, kto sa dopustí hriechu, je otrokom hriechu. (Ján 8:34)

Preto je naša duchovná sloboda vnútorné k poznaniu pravdy, a preto Ježiš sľúbil, "Keď príde On, Duch pravdy, povedie ťa ku všetkej pravde." ^[1]John 16: 13 Napriek chybám jednotlivých členov katolíckej viery počas dvoch tisícročí a dokonca aj morálnym zlyhaniam Petrových nástupcov, naša posvätná tradícia odhaľuje, že Kristovo učenie bolo presne uchovávané viac ako 2000 rokov. Je to jeden z najistejších znakov Kristovej prozreteľnej ruky na Jeho Nevestu.

 

Nová priepasť

Napriek tomu boli v našej histórii časy, keď sa zdalo, že pravda balansuje na priepasti – keď sa aj väčšina biskupov uberala smerom k omylu (ako napríklad ariánska heréza). Dnes opäť stojíme na okraji ďalšieho nebezpečného útesu, kde nie je v stávke len jedna doktrína, ale samotné základy Pravdy.^[2]Hoci pravda bude neomylne zachovaná až do konca vekov, neznamená to, že zostane všade známa a praktizovaná. Tradícia nám v skutočnosti hovorí, že v posledných časoch bude zachovaná prakticky zvyškom; porov. Prichádzajúce útočiská a samoty Je to nebezpečenstvo, ktoré pápež František správne identifikoval v prejave na synode o rodine:

Pokušenie ničivej tendencie k dobrote, ktorá v mene klamného milosrdenstva viaže rany bez toho, aby ich najskôr vyliečila a ošetrila; lieči príznaky a nie príčiny a korene. Je to pokušenie „tých, ktorí konajú dobro“, strachujúcich sa, a tiež takzvaných „pokrokárov a liberálov“. 

Išiel ďalej a varoval pred…

Pokušenie zísť z kríža, potešiť ľudí a nezostať tam, aby naplnili vôľu Otca; skloniť sa pred svetským duchom namiesto toho, aby sme ho očistili a sklonili pred Božím Duchom.- porovnaj Päť opráv

To bola synoda, ktorá vytvorila apoštolskú exhortáciu Amoris Laetitia, ktorý ironicky bol obvinený z toho, že prepožičiaval práve tomu duchu progresivizmu, ktorý sa snaží sekularizovať sviatosť manželstva a relativizovať ľudskú sexualitu (pozri Anti-milosrdenstvo). Či už niekto súhlasí s tými teológmi, ktorí veria, že tento dokument obsahuje chybu, alebo nie, treba priznať, že od tejto synody došlo k prudkému poklesu morálneho relativizmu, najmä v hierarchii. 

Dnes máme celé biskupské konferencie, ktoré sa snažia propagovať heterodoxné učenie,^[3]napr. nemeckí biskupi, porov. catholicnewsagency.com kňazi, ktorí vedú „omše hrdosti“,^[4]porov tu, tu, tu a tu a v pravde, pápež, ktorý sa stal čoraz nejasnejším v niektorých z najvážnejších morálnych otázok našej doby. To je niečo, na čo katolíci nie sú zvyknutí, najmä po teologicky presných pontifikátoch Jána Pavla II. a Benedikta XVI.

 

Povedal Čo?

Novinár Austen Ivereigh vo svojom životopise o Francisovi napísal:  

[Francis] povedal katolíckemu homosexuálnemu aktivistovi, bývalému profesorovi teológie menom Marcelo Márquez, že uprednostňuje práva homosexuálov, ako aj právne uznanie civilných zväzkov, ku ktorým majú prístup aj homosexuálne páry. Bol však zásadne proti akémukoľvek pokusu o predefinovanie manželstva v zákone. „Chcel brániť manželstvo, ale bez toho, aby ublížil niekomu na dôstojnosti alebo posilnil jeho vylúčenie,“ hovorí kardinálov blízky spolupracovník. "Uprednostňoval čo najväčšie možné právne začlenenie homosexuálov a ich ľudské práva vyjadrené v zákone, ale nikdy by neohrozil jedinečnosť manželstva ako manželstva medzi mužom a ženou pre dobro detí." -Veľký reformátor, 2015; (s. 312)

Ako som už uviedol v Telo sa láme, zdalo sa, že pápež jasne zastáva túto pozíciu. Zatiaľ čo v Ivereighovej správe o Františkovi je veľa chvályhodného, ​​je tu aj veľa mätúcich, keďže Magistérium už potvrdilo, že „právne uznanie homosexuálnych zväzkov by zatemnilo určité základné morálne hodnoty a spôsobilo by devalváciu inštitúcie manželstva“.^[5]Úvahy týkajúce sa návrhov na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami; n. 5, 6, 10 Napriek tomu je to vákuum jasnosti, ktoré vypĺňajú „progresívci a liberáli“, ako je kontroverzný o. James Martin^[6]pozri kritiku Trenta Horna o. Pozície Jamesa Martina tu kto povedal svetu:

Ak o. Martin sa mýlil, Vatikán urobil málo, aby vyčistil vzduch.^[7]porov Telo sa láme Veriaci sa tak museli potýkať nie tak s pravdou (lebo autentické učenie katolíckej cirkvi zostáva jasné), ale s novou vlnou zdanlivo pápežom podporovaného liberalizmu, ktorý zastiera pravdu a preháňa sa našimi lavicami.

V roku 2005 som písal o tomto prichádzajúcom morálnom cunami, ktoré je teraz tu (porov. Prenasledovanie! ... a morálna cunami), po ktorej nasleduje nebezpečná druhá vlna (porov. Duchovné cunami). To, čo robí túto bolestivú skúšku, je to, že tento podvod nachádza impulz v samotnej hierarchii...^[8]porov Keď hviezdy padnú

Pred druhým príchodom Krista musí Cirkev podstúpiť poslednú skúšku, ktorá otriasa vierou mnohých veriacich ...   —CCC, č. 675

 

Anti-milosrdenstvo

František od začiatku svojho pápežstva trval na tom, aby sa Cirkev vzchopila, vyšla spoza zatvorených dverí a siahla na periférie spoločnosti. 

... od nás všetkých sa žiada, aby sme poslúchali Jeho výzvu, aby sme vyšli z našej vlastnej komfortnej zóny, aby sme sa dostali na všetky „periférie“, ktoré potrebujú svetlo evanjelia. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 20

Z tejto exhortácie vzišla jeho téma „umenie sprevádzať“^[9]n. 169, Evanjelium gaudium pričom „duchovné sprevádzanie musí viesť druhých stále bližšie k Bohu, v ktorom dosahujeme pravú slobodu“.^[10]n. 170, Evanjelium gaudium Amen s tým. V týchto slovách nie je nič nové; Ježiš trávil čas s dušami, viedol dialóg, odpovedal na otázky tých, ktorí túžili po pravde, a dotýkal sa a uzdravoval spoločenských vyvrheľov. Ježiš jedol s „výbercami daní a prostitútkami“^[11]porov. Mat 21:32, Mat 9:10

Ale Náš Pán ich nekradol ani s nimi nespal. 

V tom spočíva nebezpečná sofistika, ktorú používajú niektorí biskupi, ktorí premenili sprevádzanie na tmavý umenie: je novotou, že Cirkev je vítaná, otvorená, a sprevádzanie — ale bez vyzýva všetkých, ktorí vstupujú do jej dverí, aby sa odvrátili od hriechu, aby boli spasení. Skutočne, Kristovo vlastné vyhlásenie „Kajajte sa a verte v evanjelium“^[12]Pozemná 1: 15 bol často uzurpovaný slovami „Buďte vítaní a zostaňte takí, akí ste!“  

Minulý týždeň Svätý Otec v Lisabone opakovane zdôraznil „uvítacie“ posolstvo:

V jednom z najikonickejších momentov Svetových dní mládeže pápež František vyzval státisíce, ktoré sa pred ním zhromaždili, aby mu opätovali, že Katolícka cirkev je za „todos, todos, todos“ — všetci, všetci, všetci. „Pán je jasný,“ tvrdil v nedeľu pápež. "Chorí, starí, mladí, starí, škaredí, krásni, dobrí aj zlí." —7. Augusta 2023, ABC News

Opäť nič nové. Cirkev existuje ako „sviatosť spásy“:^[13]CCC, č. 849; n. 845: „Aby Otec znovu spojil všetky svoje deti, rozptýlené a zvedené hriechom, zvolal celé ľudstvo do Cirkvi svojho Syna. Cirkev je miestom, kde ľudstvo musí znovu objaviť svoju jednotu a spásu. Cirkev je „svet zmierený“. Ona je tou loďou, ktorá „v plnej plachte Pánovho kríža, dychom Ducha Svätého, bezpečne naviguje v tomto svete“. Podľa iného obrazu milovaného cirkevným otcom je predobrazom Noemova archa, ktorá jediná zachraňuje pred potopou. Jej krstiteľnica je naplnená svätenou vodou stratený; Jej spovednice sú otvorené pre hriešnik; Jej učenie je známe pre unavený; Jej posvätné jedlo je ponúkané za slabý.

Áno, Cirkev je otvorená pre každého – ale nebo je otvorené len pre kajúcnikov. 

Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. (Matúš 7:21)

Cirkev teda víta všetkých, ktorí zápasia so žiadostivosťou aby sme ich oslobodili. Víta všetkých zlomených s cieľom obnoviť ich. Víta všetkých v dysfunkcii, aby preobjednajte si ich — všetko podľa Božieho Slova. 

…v skutočnosti [Kristovým] cieľom nebolo len potvrdiť svet v jeho svetskosti a byť jeho spoločníkom, ponechať ho úplne nezmenený. —POPE BENEDICT XVI, Freiburg im Breisgau, Nemecko, 25. septembra 2011; www.chiesa.com

Obrátenie musí nasledovať po krste, aby mohol byť spasený; svätosť musí nasledovať po obrátení, aby sme mohli byť prijatí do neba – aj keď si to vyžaduje očistenie očistec.

Čiňte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov; a dostanete dar Ducha Svätého... Čiňte teda pokánie a obráťte sa, aby vaše hriechy boli zotreté. (Skutky 2:38, 3:19)  

Aby Jeho poslanie bolo plodné v dušiach jednotlivcov, Ježiš vyhlásil, že Cirkev musí učiť národy „zachovávať všetko, čo som vám prikázal“.^[14]Matný 28: 20 Z toho dôvodu,

…cirkev… nie menej ako jej božský Zakladateľ, je predurčená byť „znamením protirečenia“. ...Nikdy by pre ňu nemohlo byť správne vyhlásiť za zákonné to, čo je v skutočnosti nezákonné, pretože to už zo svojej podstaty vždy odporuje skutočnému dobru človeka.  —POPE PAULA VI., Humanae Vitae, č. 18

 

The Cliff's Edge

Pri spiatočnom lete z Lisabonu sa reportér opýtal pápeža:

Svätý Otče, v Lisabone ste nám povedali, že v Cirkvi je priestor pre „každého, každého, každého“. Cirkev je otvorená pre každého, no zároveň nie každý má rovnaké práva a možnosti v tom zmysle, že napríklad ženy a homosexuáli nemôžu prijať všetky sviatosti. Svätý Otče, ako vysvetľujete tento nesúlad medzi „otvorenou Cirkvou“ a „Cirkvou, ktorá nie je rovnaká pre všetkých?

Francis odpovedal:

Položili ste mi otázku z dvoch rôznych uhlov pohľadu. Cirkev je otvorená pre všetkých, potom existujú pravidlá, ktoré regulujú život v Cirkvi. A niekto, kto je vo vnútri, je [tak] v súlade s pravidlami... To, čo hovoríte, je veľmi zjednodušený spôsob reči: „Nemôžeme prijímať sviatosti“. To neznamená, že Cirkev je uzavretá. Každý človek sa stretáva s Bohom svojím vlastným spôsobom v Cirkvi a Cirkev je matkou a sprievodcom (pre) každého človeka na jeho vlastnej ceste. Z tohto dôvodu nerád hovorím: nech všetci prídu, ale potom vy, urobte toto a vy, urobte tamto... Všetci. Potom každý človek v modlitbe, vo vnútornom dialógu a v pastoračnom dialógu s pastoračnými pracovníkmi hľadá cestu vpred. Z tohto dôvodu si položiť otázku: „A čo homosexuáli?…“ Nie: všetci… Jednou z dôležitých vecí v práci služby je sprevádzať ľudí krok za krokom na ich ceste k zrelosti…. Cirkev je matka; prijíma každého a každý si v rámci Cirkvi robí vlastnú cestu vpred bez toho, aby robil rozruch, a to je veľmi dôležité. - Tlačová konferencia počas letuAugusta 6, 2023

Namiesto toho, aby sme sa pokúšali analyzovať slová pápeža a to, čo myslí pod pojmom „pravidlá“, čo myslí hľadaním cesty vpred bez rozruchu atď. – jednoducho zopakujme to, čomu Cirkev verila a učila už 2000 rokov. Sprevádzať niekoho „krok za krokom na jeho ceste k zrelosti“ neznamená utvrdzovať ho v hriechu, len mu povedať, že „Boh miluje takého, aký si“. Prvým krokom kresťanskej zrelosti je odmietnutie hriechu. A ani to nie je subjektívny proces. „Svedomie nie je nezávislou a výlučnou schopnosťou rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé,“ učil Ján Pavol II.^[15]Dominum et vivificantem, n. 443 Nie je to ani vyjednávanie s Bohom ako kedysi Augustín: „Daj mi čistotu a zdržanlivosť, ale ešte nie!“

Takéto chápanie nikdy neznamená kompromitovanie a falšovanie štandardu dobra a zla, aby sa mohli prispôsobiť konkrétnym okolnostiam. Je celkom ľudské, aby hriešnik uznal svoju slabosť a požiadal o milosť svoju zlyhania; Neprijateľný je postoj toho, kto robí z vlastnej slabosti kritérium pravdy o dobre, aby sa mohol cítiť ospravedlnený, dokonca bez potreby utiekať sa k Bohu a jeho milosrdenstvu. —OPOPE ST. JÁN PAVOL II., Veritatis Splendor, n. 104; vatikán.va

V podobenstve o veľkom sviatku kráľ víta „každého“, aby vstúpil. 

Vyjdite teda na hlavné cesty a pozvite na hostinu, koho nájdete. 

Existuje však podmienka, aby ste mohli zostať pri stole: pokánie.^[16]V skutočnosti je podmienkou skutočne svätosť v kontexte večnej hostiny.

Keď kráľ vošiel, aby sa stretol s hosťami, uvidel tam muža, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. Povedal mu: ,Môj priateľ, ako to, že si sem prišiel bez svadobného rúcha?' (Matúš 22:9, 11–12)

Preto vieme, že stojíme na priepasti, keď novovymenovaný prefekt, ktorý má dohliadať na najvyšší doktrinálny úrad v Cirkvi, nielen otvorene hovorí o možnosť požehnania homosexuálnych zväzkov, ale predstava, že význam doktrína sa môže zmeniť (pozri The Last Standing).^[17]porov Národný katolícky register, Júla 6, 2023 To je zarážajúce, pochádza od muža, ktorý je poverený zachovávaním doktríny viery. Ako uviedol jeho predchodca:

… Ako jediný nedeliteľný učiteľský úrad Cirkvi nesú pápež a biskupi v jednote s ním najväčšiu zodpovednosť, že z nich nevyplývajú nijaké nejednoznačné znaky ani nejasné učenie, ktoré veriacich mýli alebo ich utlmuje na falošný pocit bezpečia. —Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácia pre náuku viery; Prvé veci, Apríla 20th, 2018

Kardinál Raymond Burke tiež varuje pred týmto bezohľadným jazykom, ktorý dáva niektorým slovám nový význam bez odkazu na posvätnú tradíciu.

Počas niekoľkých posledných rokov boli určité slová, napríklad „pastoračný“, „milosrdenstvo“, „počúvanie“, „rozlišovanie“, „sprevádzanie“ a „integrácia“, aplikované na Cirkev akýmsi magickým spôsobom. je bez jasnej definície, ale ako heslá ideológie nahrádzajúcej to, čo je pre nás nenahraditeľné: neustála doktrína a disciplína Cirkvi... Perspektíva večného života je zatienená v prospech akéhosi ľudového názoru na Cirkev, v ktorom by všetci mali cítiť sa „ako doma“, aj keď ich každodenný život je v otvorenom rozpore s Kristovou pravdou a láskou. —10. augusta 2023; lifesitenews.com

Biskupi, varoval, sú zrádzajúc apoštolskú tradíciu.

Kardinál Müller zašiel tak ďaleko, že povedal, že ak bude „Synoda o synodalite“ úspešná, bude to „koniec Cirkvi“.

Základom Cirkvi je Božie slovo ako zjavenie... nie naše zvláštne úvahy. … Táto [program] je systémom sebaodhalenia. Táto okupácia katolíckej cirkvi je nepriateľským prevzatím cirkvi Ježiša Krista. —Kardinál Gerhard Müller, 7. októbra 2022; Národný katolícky register

Toto je Judášova hodina a tí z nás, ktorí si myslia, že stojíme, musíme byť opatrní, aby sme nespadli.^[18]por. 1 Kor 10:12 Podvod je teraz taký silný, taký široký, že katolícke inštitúcie, univerzity, základné školy a dokonca aj kazateľnice upadli do odpadnutia. A svätý Pavol nám hovorí, čo príde potom, keď sa vzbura stane takmer všeobecnou (2 Sol 2:3-4), ako to zopakoval sv. John Henry Newman:

Satan si môže osvojiť znepokojujúcejšie zbrane klamstva
- môže sa skrývať -
môže sa nás pokúsiť zviesť maličkosťami,
a tak pohnúť cirkvou,
nie naraz, ale po troškách
z jej skutočnej pozície.
...Jeho politikou je rozdeliť nás a rozdeliť, vytlačiť nás
postupne z našej skaly sily.
A ak má nastať prenasledovanie, možno to bude vtedy;
potom, možno, keď budeme my všetci
vo všetkých častiach takto rozdeleného kresťanstva,
a tak zredukovaný, taký plný schizmy, taký blízky heréze.
Keď sme sa vrhli na svet a
závisí od ochrany,
a vzdali sa svojej nezávislosti a sily,
potom na nás [Antikrist] vybuchne v zúrivosti
pokiaľ mu to Boh dovolí.  

Kázeň IV: Prenasledovanie Antikrista

 

Súvisiace čítanie

Politická korektnosť a veľká apostázia

Kompromis: Veľké odpadlíctvo

 

Podporte Markovu službu celým časom:

 

s Nihil Obstat

 

Na cestu s Markom dovnútra  Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.

Teraz na telegrame. Kliknite na:

Sledujte Marka a denné „znamenia času“ na MeWe:

Postupujte podľa Markových spisov tu:

Vypočujte si toto: