Deň 12: Môj obraz Boha

IN Deň 3, o ktorom sme hovorili Boží obraz o nás, ale čo náš obraz Boha? Od Pádu Adama a Evy sa náš obraz Otca skreslil. Pozeráme sa na Neho cez optiku našich padlých prirodzeností a ľudských vzťahov... a to tiež potrebuje byť vyliečené.

Poďme začať V mene Otca i Syna i Ducha Svätého, amen.

Príď Duchu Svätý a prenikni cez moje súdy nad Tebou, môjho Boha. Daj mi nové oči, aby som mohol hľadieť na pravdu môjho Stvoriteľa. Daj mi nové uši, aby som počul Jeho nežný hlas. Daj mi srdce z mäsa namiesto srdca z kameňa, ktoré tak často stavalo múr medzi mnou a Otcom. Príď Duchu Svätý, spáľ moju bázeň pred Bohom; utri mi slzy pocitu opustenosti; a pomôž mi dôverovať, že môj Otec je vždy prítomný a nikdy nie ďaleko. Modlím sa skrze Ježiša Krista, môjho Pána, amen.

Pokračujme v modlitbe a pozývajme Ducha Svätého, aby naplnil naše srdcia...

Príď Duchu Svätý

Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý

Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
A spál môj strach a utri mi slzy
A s dôverou, že si tu, Duchu Svätý

Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý

Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
Príď Duchu Svätý, príď Duchu Svätý
A spál môj strach a utri mi slzy
A s dôverou, že si tu, Duchu Svätý
A spál môj strach a utri mi slzy

A s dôverou, že si tu, Duchu Svätý
Príď Duchu Svätý…

— Mark Mallett, od Dajte Pánovi vedieť, 2005©

Hodnotenie

Keď prichádzame do posledných dní tohto duchovného cvičenia, aký je podľa vás dnes váš obraz Nebeského Otca? Vidíš Ho skôr ako titul, ktorý nám dal svätý Pavol: „Abba“, čo je hebrejsky „Ocko“... alebo ako vzdialeného Otca, tvrdého sudcu, ktorý sa vždy vznáša nad tvojimi nedokonalosťami? Aký pretrvávajúci strach alebo váhanie máš o Otcovi a prečo?

Nájdite si chvíľu do denníka a zapíšte si svoje myšlienky o tom, ako vidíte Boha Otca.

Malé svedectvo

Narodil som sa ako kolíska katolík. Od najútlejšieho veku som sa zamiloval do Ježiša. Zažil som radosť z toho, že Ho milujem, chválim a spoznávam. Náš rodinný život bol z väčšej časti šťastný a plný smiechu. Och, pohádali sme sa... ale vedeli sme aj odpustiť. Naučili sme sa spolu modliť. Naučili sme sa spolu hrať. V čase, keď som odišiel z domu, moja rodina bola mojimi najlepšími priateľmi a môj osobný vzťah s Ježišom stále rástol. Svet sa zdal ako krásna hranica...

V lete, keď som mal 19 rokov, som s kamarátom cvičil omšovú hudbu, keď zazvonil telefón. Otec ma požiadal, aby som prišiel domov. Spýtal som sa ho prečo, ale povedal: "Len poď domov." Šiel som domov a keď som začal kráčať k zadným dverám, mal som pocit, že sa môj život zmení. Keď som otvorila dvere, stála tam moja rodina a všetci plakali.

"Čo??" Opýtal som sa.

"Vaša sestra zomrela pri autonehode."

Lori mala 22 rokov a bola respiračnou sestrou. Bola to krásna osoba, ktorá naplnila miestnosť smiechom. Bolo 19. mája 1986. Namiesto bežných miernych teplôt okolo 20 stupňov bola strašná fujavica. Na diaľnici minula snežný pluh, ktorý spôsobil bielenie, a prešla cez jazdný pruh do protiidúceho nákladného auta. Zdravotné sestry a lekári, jej kolegovia, sa ju pokúsili zachrániť – ale nestalo sa tak.

Moja jediná sestra bola preč... malebný svet, ktorý som vytvoril, sa zrútil. Bol som zmätený a šokovaný. Vyrastal som na tom, ako moji rodičia dávajú chudobným, navštevujú seniorov, pomáhajú mužom vo väzení, asistujú tehotným ženám, zakladajú mládežnícku skupinu... a predovšetkým milujú nás deti intenzívnou láskou. A teraz Boh povolal domov ich dcéru.

Keď som po rokoch držal v náručí svoje prvé dievčatko, často som myslel na rodičov, ktorí držali Lori. Nemohla som sa čudovať, aké ťažké by bolo stratiť tento vzácny malý život. Jedného dňa som si sadol a zhudobnil tieto myšlienky...

Milujem ťa zlato

O štvrtej ráno, keď sa mi narodila dcéra
Dotkla sa niečoho hlboko vo mne
Bol som v úžase nad novým životom, ktorý som videl a ja
Stál som tam a plakal som
Áno, dotkla sa niečoho vo vnútri

Milujem ťa zlato, milujem ťa zlato
Si moje telo a moje vlastné
Milujem ťa zlato, milujem ťa zlato
Ako ďaleko zájdeš, budem ťa tak milovať

Je smiešne, ako ťa čas môže nechať za sebou,
Vždy na cestách
Dovŕšila osemnásť rokov, teraz ju vídať len zriedka
V našom tichom malom dome
Niekedy sa cítim tak sám

Milujem ťa zlato, milujem ťa zlato
Si moje telo a moje vlastné
Milujem ťa zlato, milujem ťa zlato
Ako ďaleko zájdeš, budem ťa tak milovať

Niekedy v lete opadáva list príliš skoro
Dávno predtým, než úplne rozkvitne
Takže teraz sa každý deň skláňam a modlím sa:
"Pane, drž dnes moje dievčatko,
Keď ju uvidíte, povedzte jej ocko hovorí:

"Milujem ťa zlatko, milujem ťa zlatko
Si moje telo a moje vlastné
Milujem ťa zlato, milujem ťa zlato
Modlím sa, aby si vždy vedel,
Nech vám to dobrý Pán povie
Milujem ťa zlato"

— Mark Mallett, od Zraniteľný, 2013©

Boh je Boh – ja nie som

Keď som mal 35 rokov, moja drahá priateľka a mentorka, moja mama, zomrela na rakovinu. Opäť som si uvedomil, že Boh je Boh a ja nie som.

Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a aké nevyspytateľné Jeho cesty! „Lebo kto poznal myseľ Pánovu alebo kto bol jeho radcom? Alebo kto Mu dal dar aby sa mu mohol odplatiť?" (Rim 11:33-35)

Inými slovami, dlhuje nám Boh niečo? Nebol to On, kto inicioval utrpenie v našom svete. Obdaroval ľudstvo nesmrteľnosťou v krásnom svete a prírodou, ktorá Ho mohla milovať a poznať, a všetky dary, ktoré s tým prišli. Cez našu vzburu vstúpila smrť do sveta a do bezodnej priepasti medzi nami a božstvom, ktorú mohol vyplniť iba Boh sám. Nie sme to my, ktorí musíme zaplatiť dlh lásky a vďačnosti?

Nie je to Otec, ale naša slobodná vôľa, ktorej by sme sa mali báť!

Na čo by sa mali živí sťažovať? o ich hriechoch! Hľadajme a skúmajme svoje cesty a vráťme sa k Pánovi! (Lam 3:39-40)

Ježišova smrť a vzkriesenie neodňali utrpenie a smrť, ale ich dali účelu. Teraz nás môže utrpenie očistiť a smrť sa stane bránou do večnosti.

Choroba sa stáva cestou k obráteniu... (Katechizmus katolíckej cirkvi, n. 1502)

Jánovo evanjelium hovorí, že „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale mal večný život“.[1]John 3: 16 Nehovorí, že kto v Neho verí, bude mať dokonalý život. Alebo bezstarostný život. Alebo prosperujúci život. Sľubuje večný život. Utrpenie, úpadok, smútok... tieto sa teraz stávajú potravou, ktorou nás Boh dozrieva, posilňuje a napokon očisťuje pre večnú slávu.

Vieme, že všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa Jeho predsavzatia. (Rimanom 8:28)

Dobrovoľne netrápi ani neprináša ľuďom smútok. (Lam 3:33)

V skutočnosti som sa správal k Pánovi ako k automatu: ak sa človek len správa, robí správne veci, chodí na omšu, modlí sa... všetko pôjde dobre. Ale ak by to bola pravda, potom by som nebol Bohom a On by to urobil my ponuky?

Môj obraz Otca potreboval byť uzdravený. Začalo to uvedomením si, že Boh miluje každého, nielen „dobrých kresťanov“.

...On dáva svojmu slnku vychádzať na zlých a dobrých a spôsobuje, že dážď padá na spravodlivých i nespravodlivých. (Mat 5:45)

Dobro prichádza ku všetkým a rovnako aj utrpenie. Ale ak Mu to dovolíme, Boh je Dobrý Pastier, ktorý s nami bude kráčať „údolím tieňa smrti“ (porov. Žalm 23). Neodstraňuje smrť, nie až do konca sveta – ale ponúka, že nás cez ňu ochráni.

...musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy. Posledný nepriateľ, ktorý má byť zničený, je smrť. (1 Kor 15:25-26)

V predvečer pohrebu mojej sestry si mama sadla na okraj mojej postele a pozrela sa na mňa a môjho brata. „Chlapci, máme dve možnosti,“ povedala potichu. „Môžeme za to viniť Boha, môžeme povedať: ‚Po tom všetkom, čo sme urobili, prečo si sa k nám takto správal? Alebo,“ pokračovala mama, „to môžeme veriť Ježiš je tu teraz s nami. Že nás drží a plače s nami a že nám pomôže cez to prejsť.“ A On to urobil.

Verné útočisko

Ján Pavol II raz povedal:

Ježiš je náročný, pretože si želá naše skutočné šťastie. Cirkev potrebuje svätých. Všetci sú povolaní k svätosti a iba svätí ľudia môžu obnoviť ľudstvo. — PÁPEŽ JÁN PAVOL II., Posolstvo Svetového dňa mládeže na rok 2005, Vatikán, 27. august 2004, Zenit

Pápež Benedikt neskôr dodal:

Kristus nesľúbil ľahký život. Tí, ktorí túžia po pohodlí, vytočili nesprávne číslo. Skôr nám ukazuje cestu k veľkým veciam, k dobru, k autentickému životu. —POPE BENEDICT XVI, Prejav nemeckým pútnikom, 25. apríla 2005

„Veľké veci, dobro, autentický život“ – to je možné v stred utrpenia práve preto, že máme milujúceho Otca, ktorý nás podporuje. Posiela nám svojho Syna, aby otvoril cestu do neba. Posiela nám Ducha, aby sme mali Jeho Život a moc. A zachováva nás v Pravde, aby sme boli vždy slobodní.

A keď zlyháme? "Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti."[2]1 John 1: 9 Boh nie je tyran, akým sme Ho urobili.

Pánove skutky milosrdenstva sa nevyčerpali, Jeho súcit sa nevyčerpal; obnovujú sa každé ráno – veľká je tvoja vernosť! (Lam 3:22-23)

A čo choroba, strata, smrť a utrpenie? Tu je zasľúbenie Otca:

„Hoci sa zatrasú vrchy a pohnú sa vrchy, moja neprestajná láska k vám sa neotrasie, ani sa neporuší moja zmluva pokoja,“ hovorí PÁN, ktorý sa nad tebou zľutuje. (Izaiáš 54:10)

Božie zasľúbenia v tomto živote nie sú o zachovaní vášho pohodlia, ale o zachovaní vášho mier. Fr. Stan Fortuna CFR zvykol: „Všetci budeme trpieť. Môžete buď trpieť s Kristom, alebo trpieť bez Neho. Budem trpieť s Kristom."

Keď sa Ježiš modlil k Otcovi, povedal:

Nežiadam, aby ste ich vzali zo sveta, ale aby ste ich uchránili pred Zlým. (Ján 17:15)

Inými slovami: „Nežiadam Ťa, aby si odstránil zlo utrpenia – ich kríže, ktoré sú potrebné na ich očistenie. Žiadam vás, aby ste ich zadržali najhoršie zlo zo všetkých: satanistický podvod, ktorý by ich oddelil odo Mňa na večnosť.

Toto je prístrešie, ktoré vám Otec poskytuje každú chvíľu. Toto sú krídla, ktoré rozťahuje ako sliepka, aby ochránil vašu spásu, aby ste mohli poznať a milovať svojho Nebeského Otca na večnosť.

Namiesto toho, aby si sa skrýval pred Bohom, začni sa skrývať in Jemu. Predstavte si seba na Otcovom lone, Jeho ruky okolo vás, keď sa modlíte s touto piesňou, a Ježiša a Ducha Svätého, ktorý vás obklopuje svojou láskou...

Úkryt

Si moja skrýša
Si moja skrýša
Zostať v Tebe tvárou v tvár
Si moja skrýša

Obklop ma, môj Pane
Obklop ma, môj Bože
Obklop ma, Ježišu

Si moja skrýša
Si moja skrýša
Zostať v Tebe tvárou v tvár
Si moja skrýša

Obklop ma, môj Pane
Obklop ma, môj Bože
Obklop ma, Ježišu
Obklop ma, môj Pane
Obklop ma, môj Bože
Obklop ma, Ježišu

Si moja skrýša
Si moja skrýša
Zostať v Tebe tvárou v tvár
Si moja skrýša
Si moja skrýša
Si moja skrýša
Si moja skrýša
Si moje útočisko, si moje útočisko
V Tvojej prítomnosti prebývam
Si moja skrýša

— Mark Mallett, od Daj Pánovi vedieť, 2005©

 

Na cestu s Markom dovnútra  Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.

Teraz na telegrame. Kliknite na:

Sledujte Marka a denné „znamenia času“ na MeWe:


Postupujte podľa Markových spisov tu:

Vypočujte si toto:


 

 

 

Tlač priateľské, PDF a e-mail

poznámky pod čiarou

poznámky pod čiarou
1 John 3: 16
2 1 John 1: 9
Publikované v ÚVOD, LIEČEBNÝ ÚSTUP.