8. deň: Najhlbšie rany

WE teraz prekračujú polcestu nášho ústupu. Boh neskončil, je tu ešte veľa práce. Božský chirurg sa začína dostávať do najhlbších miest našich zranení, nie aby nás trápil a rušil, ale aby nás liečil. Môže byť bolestivé čeliť týmto spomienkam. Toto je okamih vytrvalosť; toto je chvíľa kráčania vierou a nie zrakom, dôverou v proces, ktorý Duch Svätý začal vo vašom srdci. Vedľa vás stojí Najsvätejšia Matka a vaši bratia a sestry, svätí, všetci sa za vás prihovárajú. Teraz sú vám bližšie, než boli v tomto živote, pretože sú plne zjednotení s Najsvätejšou Trojicou vo večnosti, ktorá prebýva vo vás na základe vášho krstu.

Napriek tomu sa môžete cítiť sami, dokonca opustení, keď sa snažíte odpovedať na otázky alebo počuť, ako k vám hovorí Pán. Ale ako hovorí žalmista: „Kam môžem ísť od tvojho Ducha? Kam môžem utiecť pred tvojou prítomnosťou?"^[1]Žalm 139: 7 Ježiš sľúbil: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.^[2]Matný 28: 20

Preto, keďže sme obklopení takým veľkým oblakom svedkov, zbavme sa každého bremena a hriechu, ktorý na nás lipne, a vytrvajme v behu, ktorý je pred nami, pričom majme oči upreté na Ježiša, vodcu a zdokonaľovateľa viera. Kvôli radosti, ktorá pred Ním ležala, podstúpil kríž, pohŕdal jeho hanbou a posadil sa po pravici Božieho trónu. (Hebr 12″1-2)

Pre radosť, ktorú má Boh pre vás pripravené, je potrebné priviesť našu hriešnosť a rany na kríž. A tak znova pozvite Ducha Svätého, aby vás v tejto chvíli posilnil a vytrvajte:

Príď Duchu Svätý a naplň moje zraniteľné srdce. Verím v Tvoju lásku ku mne. Verím v Tvoju prítomnosť a pomoc v mojej slabosti. Otváram Ti svoje srdce. Odovzdávam Ti svoju bolesť. Odovzdávam sa Ti, pretože sa nedokážem opraviť. Odhaľ mi moje najhlbšie rany, najmä tie v mojej rodine, aby mohol nastať pokoj a zmierenie. Obnov radosť zo svojej spásy a obnov vo mne pravého ducha. Príď Duchu Svätý, umy ma a osloboď ma od nezdravých pút a osloboď ma ako svoje nové stvorenie.

Pane Ježišu, prichádzam pred úpätie Tvojho kríža a spájam svoje rany s Tvojimi, lebo „Tvojmi ranami sme uzdravení“. Ďakujem ti za tvoje prebodnuté Sväté Srdce, ktoré práve teraz prekypuje láskou, milosrdenstvom a uzdravením pre mňa a moju rodinu. Otváram svoje srdce, aby som prijal toto uzdravenie. Ježišu, dôverujem Ti. 

Teraz sa zo srdca modlite s nasledujúcou piesňou...

Fix My Eyes

Upieraj moje oči na Teba, Upieraj moje oči na Teba
Upieraj moje oči na teba (opakovať)
Ľúbim ťa

Veď ma k svojmu Srdcu, zdokonaľ moju vieru v Teba
Ukáž mi cestu
Cesta k tvojmu Srdcu, dôverujem v teba
Upieram na Teba oči

Upieraj moje oči na Teba, Upieraj moje oči na Teba
Upieraj moje oči na Teba
Ľúbim ťa

Veď ma k svojmu Srdcu, zdokonaľ moju vieru v Teba
Ukáž mi cestu
Cesta k tvojmu Srdcu, dôverujem v teba
Upieram na Teba oči

Upieraj moje oči na Teba, Upieraj moje oči na Teba
Upieraj moje oči na teba (opakovať)
Milujem ťa Milujem ťa

— Mark Mallett, od Vysloboď ma odo mňa, 1999©

Rodina a naše najhlbšie rany

Je to cez rodina a najmä našich rodičov, aby sme sa naučili spájať sa s druhými, dôverovať im, rásť v dôvere a predovšetkým formovať náš vzťah s Bohom.

Ale ak je väzba s našimi rodičmi obmedzená alebo dokonca chýba, môže to ovplyvniť nielen náš obraz o nás samých, ale aj o Nebeskom Otcovi. Je naozaj úžasné – a vytriezvenie – ako veľmi rodičia ovplyvňujú svoje deti, či už v dobrom alebo zlom. Vzťah otec – matka – dieťa má byť predsa viditeľným odrazom Najsvätejšej Trojice.

Dokonca aj v maternici môže náš detský duch vnímať odmietnutie. Ak matka odmieta život, ktorý v nej rastie, a najmä ak to pokračuje aj po narodení; ak nemohla byť duševne alebo fyzicky prítomná; ak nereagovala na naše výkriky o hlade, láske alebo aby nás utešila, keď sme cítili nespravodlivosť našich súrodencov, toto prerušené puto môže človeka nechať neistého, hľadajúc lásku, prijatie a istotu, ktoré by sme sa mali najskôr naučiť od našich matiek.

To isté s neprítomným otcom alebo dvoma pracujúcimi rodičmi. Toto zasahovanie nášho spojenia s nimi nás môže neskôr v živote zanechať pochybnosti o Božej láske a prítomnosti k nám a spôsobiť neschopnosť spojiť sa s Ním. Niekedy nakoniec tú bezpodmienečnú lásku hľadáme inde. V dánskej štúdii je pozoruhodné, že tí, ktorí mali homosexuálne sklony, často pochádzali z domovov s nestabilnými alebo chýbajúcimi rodičmi.^[3]Výsledky štúdie:

• Muži, ktorí sa sobášia homosexuálne, sú pravdepodobne vychovávaní v rodine s nestabilnými rodičovskými vzťahmi - najmä neprítomnými alebo neznámymi otcami alebo rozvedenými rodičmi.

• Miera manželstiev osôb rovnakého pohlavia bola zvýšená medzi ženami, ktoré počas dospievania zažili smrť matiek, ženami s krátkym trvaním rodičovských manželstiev a ženami s dlhým spolužitím matiek a otcov.

• U mužov a žien s „neznámymi otcami“ bola podstatne menšia pravdepodobnosť svadby s osobou opačného pohlavia ako u ich rovesníkov so známymi otcami.

• Muži, ktorí zažili smrť rodičov v detstve alebo dospievaní, mali výrazne nižšiu mieru heterosexuálnych sobášov ako rovesníci, ktorých rodičia boli k 18. narodeninám nažive. 

• Čím kratšie je trvanie rodičovských manželstiev, tým vyššia bola pravdepodobnosť homosexuálnych manželstiev.

• Muži, ktorých rodičia sa rozviedli pred 6. narodením, mali o 39% vyššiu pravdepodobnosť homosexuálneho manželstva ako rovesníci z neporušených rodičovských manželstiev.

Referencia: “Detské rodinné koreláty heterosexuálnych a homosexuálnych manželstiev: Národná kohortná štúdia dvoch miliónov Dánov,”Autori Morten Frisch a Anders Hviid; Archív sexuálneho správania, 13. októbra 2006. Úplné zistenia nájdete na stránke: http://www.narth.com/docs/influencing.html

Neskôr v živote, keď sa nám v detstve nepodarilo nadviazať zdravé citové väzby, môžeme sa uzavrieť, zavrieť srdce, postaviť múr a zabrániť komukoľvek vojsť. Môžeme si dať sľuby ako „Už nikdy nikoho nevpustím dnu“, „Nikdy sa nenechám byť zraniteľným, „Nikto mi už nikdy neublíži“ atď. A samozrejme, tieto budú platiť aj pre Boha. Alebo sa môžeme pokúsiť zmierniť prázdnotu v našich srdciach alebo našu neschopnosť spojiť sa alebo cítiť dôstojnosť tým, že ich vyliečime materiálnymi vecami, alkoholom, drogami, prázdnymi stretnutiami alebo spoluzávislými vzťahmi. Inými slovami, „hľadajte lásku na všetkých nesprávnych miestach“. Alebo sa pokúsime nájsť účel a zmysel prostredníctvom úspechov, postavenia, úspechu, bohatstva atď. – tej falošnej identity, o ktorej sme hovorili včera.

Otec

Ale ako nás Boh Otec miluje?

Pán je súcitný a milostivý, pomalý do hnevu a bohatý na milosrdenstvo. Nie vždy nájde chybu; ani zotrvávať v jeho hneve navždy. Nezaobchádza s nami podľa našich chýb... Ako ďaleko je východ od západu, tak ďaleko od nás odstraňuje naše hriechy... On vie, čím sme boli stvorení; pamätá, že sme prach. (porov. Žalm 103: 8-14)

Je toto tvoj obraz Boha? Ak nie, možno zápasíme s „otcovou ranou“.

Ak boli naši otcovia emocionálne vzdialení, nemali súcit alebo s nami trávili málo času, potom to často môžeme projektovať na Boha, a tak cítiť, že všetko v živote závisí od nás. Alebo ak by boli nároční a drsní, rýchlo sa hnevali a kritizovali a neočakávali nič menej ako dokonalosť, potom by sme mohli vyrastať s pocitom, že Boh Otec neodpúšťa žiadne chyby a slabosti a je pripravený zaobchádzať s nami podľa našich chýb – Boh skôr sa báť ako milovať. Môže sa u nás vyvinúť komplex menejcennosti, nedostatok sebadôvery, strach riskovať. Alebo ak nič z toho, čo ste urobili, nebolo nikdy dosť dobré pre vašich rodičov, alebo ak prejavili väčšiu priazeň súrodencovi, alebo sa dokonca posmievali alebo zosmiešňovali vaše dary a snahy, potom môžeme vyrastať v hlbokej neistote, cítime sa škaredí, nechcení a máme problém to urobiť. nové väzby a priateľstvá.

Opäť platí, že tieto druhy rán môžu prerásť do projekcií o Bohu. Sviatosť zmierenia, namiesto toho, aby bola novým začiatkom, sa stáva pomocným ventilom na odvrátenie božieho trestu – kým opäť nezhrešíme. Ale toto myslenie nie je v súlade so žalmom 103, však?

Boh je najlepší z Otcov. Je to dokonalý otec. Miluje ťa bezpodmienečne takého, aký si.

Neopúšťaj ma ani ma neopúšťaj; Bože moja pomoc! Hoci ma otec a matka opustia, Pán ma prijme. (Žalm 27:9–10)

Od ublíženia k uzdraveniu

Pamätám si, že na jednej farskej misii pred rokmi, keď som sa modlil s ľuďmi za uzdravenie, ma oslovila jedna tridsiatnička. S bolesťou v tvári povedala, že ju otec týral, keď bola malé dievčatko, a že bola hlboko nahnevaná a nedokázala mu odpustiť. Okamžite sa mi vybavil obraz. Povedal som jej: „Predstav si malého chlapčeka, ktorý spí v postieľke. Vidieť malé kučery vo vlasoch, jeho drobné zaťaté päste, keď tak pokojne spí. To bol tvoj otec... ale jedného dňa niekto ublížil aj tomu dieťaťu a to isté zopakoval tebe. Dokážeš mu odpustiť?" Ona sa rozplakala, potom som sa rozplakal aj ja. Objali sme sa a ona zo seba vypustila desaťročia bolesti, keď som ju viedol cez modlitby za odpustenie.

Nie je to preto, aby sme zmiernili rozhodnutia, ktoré urobili naši rodičia, alebo predstierali, že za svoje rozhodnutia nenesú zodpovednosť. Oni sú. Ale ako už bolo povedané: "Ubližovanie ľuďom ubližuje ľuďom." Ako rodičia často vychovávame tak, ako sme boli vychovávaní. V skutočnosti môže byť dysfunkcia generačná. Exorcista Mons. Stephen Rossetti píše:

Je pravda, že krst očisťuje človeka od poškvrny dedičného hriechu. Nezničí však všetky jeho účinky. Napríklad utrpenie a smrť zostávajú v našom svete kvôli dedičnému hriechu, napriek sile krstu. Iní učia, že nie sme vinní za hriechy minulých generácií. Toto je pravda. Následky ich hriechov nás však môžu a ovplyvňujú. Napríklad, ak boli moji rodičia obaja drogovo závislí, nenesiem zodpovednosť za ich hriechy. Ale negatívne dopady vyrastania v drogovo závislej domácnosti by ma určite ovplyvnili. — „Denník exorcistu č. 233: Generačné kliatby?“, 27. marca 2023; catholicexorcism.org

Takže tu je dobrá správa: Ježiš môže uzdravovať všetko týchto rán. Nejde o to nájsť niekoho, kto by vinil za naše nedostatky, ako sú naši rodičia, ani o to, byť obeťou. Je to jednoducho uznanie toho, ako zanedbávanie, nedostatok bezpodmienečnej lásky, pocit nebezpečenstva, kritizovania, nepovšimnutia atď. ublížili nám a našej schopnosti emocionálne dozrieť a zdravo sa spájať. Sú to rany, ktoré treba zahojiť, ak sme im nečelili. Mohli by vás práve teraz ovplyvňovať, pokiaľ ide o váš manželský a rodinný život a vašu schopnosť milovať a spájať sa s vlastným manželským partnerom alebo deťmi alebo vytvárať a udržiavať zdravé vzťahy.

Možno sme však zranili aj iných, vrátane našich vlastných detí, manželského partnera atď.

Ak teda prinesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pri oltári, choď najprv a zmier sa so svojím bratom a potom príď a obetuj svoj dar. (Mat 5:21-23)

Nemusí byť vždy rozumné alebo dokonca možné požiadať druhého o odpustenie, najmä ak ste stratili kontakt alebo prešli ďalej. Len povedz Duchu Svätému, že ľutuješ škodu, ktorú si spôsobil, a poskytni príležitosť na zmierenie, ak je to možné, a urob nápravu (pokánie) spoveďou.

To, čo je rozhodujúce v tomto liečebnom ústraní, je, aby ste priniesli všetko tieto rany tvojho srdca do svetla aby ich Ježiš očistil vo svojej najdrahšej krvi.

Ak kráčame vo svetle, ako je On vo svetle, potom máme medzi sebou spoločenstvo a krv Jeho Syna Ježiša nás očisťuje od každého hriechu. (1. Jána 5:7)

Ježiš prišiel „oniesť radostnú zvesť chudobným... ohlásiť zajatým slobodu
a navrátenie zraku slepým, prepustiť utláčaných na slobodu... dať im girlandu namiesto popola, olej radosti namiesto smútku, plášť chvály namiesto slabého ducha...“ (Lukáš 4:18, Izaiáš 61:3). Ver Mu? Chceš toto?

Potom v denníku...

• Zapíšte si dobré spomienky na detstvo, nech už sú akékoľvek. Vďaka Bohu za tieto vzácne spomienky a chvíle.
• Požiadajte Ducha Svätého, aby vám odhalil všetky spomienky, ktoré potrebujú uzdravenie. Priveď svojich rodičov a celú svoju rodinu pred Ježiša a odpusť každému z nich za to, že ti ublížili, sklamali ťa alebo ťa nemilovali podľa potreby.
• Popros Ježiša, aby ti odpustil akýkoľvek spôsob, akým si nemiloval, nerešpektoval alebo neslúžil svojim rodičom a rodine tak, ako by si mal. Požiadajte Pána, aby ich požehnal a dotkol sa ich a priniesol medzi vás svetlo a uzdravenie.
• Čiňte pokánie zo všetkých sľubov, ktoré ste dali, ako napríklad „Nikdy nenechám nikoho natoľko blízko, aby mi ublížil“ alebo „Nikto ma nebude milovať“ alebo „Chcem zomrieť“ alebo „Nikdy nebudem uzdravený“ atď. Požiadajte Ducha Svätého, aby oslobodil vaše srdce, aby milovalo a bolo milované.

Na záver si predstavte, že stojíte pred Kristovým krížom ukrižovaným s celou vašou rodinou a požiadajte Ježiša, aby nechal zaplaviť každého člena milosrdenstva a uzdravil váš rodokmeň, keď sa budete modliť touto piesňou...

Nechajte milosrdenstvo prúdiť

Stojíš tu, si môj syn, môj jediný syn
Pribili ťa do tohto dreva
Držal by som ťa, keby som mohol... 

Ale milosrdenstvo musí prúdiť, musím sa pustiť
Vaša láska musí prúdiť, musí to tak byť

Držím Ťa, bez života a nehybne
Otcova vôľa
Ale tieto ruky - viem, že budú znova
Keď si vstal

A milosrdenstvo potečie, musím to nechať ísť
Vaša láska bude prúdiť, musí to tak byť

Tu stojím, Ježiš môj, vystri ruku...
Nechajte Mercy plynúť, pomôžte mi odísť
Tvoja láska musí prúdiť, potrebujem ťa Pane
Nechajte Mercy plynúť, pomôžte mi odísť
Potrebujem ťa Pane, potrebujem ťa Pane

—Mark Mallett, Jej očami, 2004©

 

Na cestu s Markom dovnútra  Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.

Teraz na telegrame. Kliknite na:

Sledujte Marka a denné „znamenia času“ na MeWe:

Postupujte podľa Markových spisov tu:

Vypočujte si toto: