Vo všetkom stvorení

 

MY šestnásťročný nedávno napísal esej o nepravdepodobnosti toho, že by vesmír nastal náhodou. V jednom okamihu napísala:

[Sekulárni vedci] tak dlho pracovali, aby prišli s „logickými“ vysvetleniami vesmíru bez Boha, ktoré sa im nepodarilo skutočne vyzerať v samotnom vesmíre —Tianna Mallett

Z úst bábätiek. Svätý Pavol to povedal viac priamo,

Lebo to, čo sa dá vedieť o Bohu, je pre nich zrejmé, pretože Boh im to dal najavo. Už od stvorenia sveta bolo možné jeho neviditeľným atribútom večnej sily a božstva porozumieť a vnímať ich to, čo vytvoril. Vo výsledku nemajú ospravedlnenie; lebo hoci poznali Boha, nedopriali mu slávu ako Boha ani mu nepoďakovali. Namiesto toho sa stali zbytočnými pri uvažovaní a ich nezmyselné mysle sa zatemnili. Aj keď tvrdili, že sú múdri, stali sa hlupákmi. (Rim 1: 19–22)

 

 

JE TO EVIDENTNÉ

Noví ateisti sa nám snažia povedať, že stvorenie je výsledkom náhody. Že všetko na zemi je len výsledkom náhody. Ale ako sa znova a znova ukazuje, myšlienka, že planéta Zem, ako ju poznáme, vznikla vďaka náhode, je tak astronomicky poburujúca, že samotná viera v evolúciu bez Boha si vyžaduje súhlas viery a fundamentalistické priľnutie (pre tých, ktorí rád by som si prečítal viac o absurdnosti pojmu stvorenia bez Boha, a to sú skutočné matematické šance, vrelo odporúčam prečítať Odpoveď na nový ateizmus: Rozoberanie Dawkinsovho prípadu proti God od Scotta Hahna a Benjamina Wikera. Po prečítaní tejto knihy nezostane v argumentoch ateistu Richarda Dawkinsa ani chýru.)

Čo mal svätý Pavol na mysli, keď povedal:to, čo možno vedieť o Bohu, je im zrejmé, pretože Boh im to ukázal... v tom, čo urobil“? Zjavenie Božie k nám prichádza v pravde aj krásu. Ak Zem nenaplánoval Stvoriteľ a bola iba výsledkom náhody (hoci matematicky nemožného), to nevysvetľuje neuveriteľný poriadok, rovnováhu a krásu stvorenia.

 

PORIADOK A ROVNOVÁHA

Zem je „umiestnená“ tak, že jej povrch môže udržiavať otáčajúcu sa teplotu, ktorá na centrálnych kontinentoch nie je ani príliš horúca, ani príliš studená, no je dostatočne premenlivá na to, aby vytvorila širokú škálu vegetácie. Samotný sklon Zeme je taký presný, že ak by bol o stupeň mimo, celé stvorenie by bolo v chaose. Aj počasie má mimoriadnu bilanciu; vidíme, ako len jedna sezóna, dokonca aj jeden mesiac nestáleho počasia mimo normálneho rozsahu, môže byť zničujúca. Ateista by mohol odpovedať: „Tak čo, je to tak. To nič nedokazuje." Ale opäť je prekvapujúce vidieť ateistu, ktorý je tak pekelne naklonený náboženstvu, ako prijíma pravdepodobnosť, že táto rovnováha nastane náboženský viera – nehovoriac o fundamentalistickej viere potrebnej na to, aby sa potvrdilo, že proteíny, chemické prvky a DNA potrebné na vytvorenie živej bunky existovali a zmutovali milióny rokov a nakoniec sa spojili v presne v rovnakom čase s presne nevyhnutné atmosférické podmienky. Pravdepodobnosť, hovorí Hahn a Wiker, je to to isté, ako keby ste uprostred hurikánu vyhodili balíček kariet do vzduchu a všetky dopadli ako štvorposchodový kartový dom, kde každý príbeh pozostáva z „kompletnej sady kariet“? Ateista Richard Dawkins verí, že s dostatkom času je možné všetko. Ale to je zámena nepravdepodobnosti s nemožnosť.

Medzi stvoreniami na Zemi je tiež jemne vyladená ekologická rovnováha. Kniha Genezis, napísaná pred tisíckami rokov, stavia človeka do role správcu stvorenia. Ako sa to môže stať, keď levy, medvede a iní predátori sú silnejší? Čo si myslel pisateľ knihy Genezis v čase, keď zbrane a sedatíva neexistovali a človek bol značne premožený? A predsa sa človek skutočne stal pánom tvorstva s mocou prinútiť všetky veci fungovať k dobru... alebo ako vidíme všade okolo nás, na vlastné nebezpečenstvo človeka. Samotná myseľ človeka, jeho schopnosť uvažovať a vyvodzovať dobré od zlého sú samy osebe nevysvetliteľné „evolúciou“. Ako sa slobodná vôľa, morálka či svedomie vyvíjajú prostredníctvom prirodzeného výberu? To nie. Neexistujú žiadne čiastočne morálne opice. Tento duchovno-intelektuálny poriadok v človeku bol daný.

 

BEAUTY

Povedzme, že vesmír stvorila náhoda (veľkým písmenom sa označuje náboženská viera ateizmu v „boha náhody“) a že život na Zemi mohol vzniknúť nejakou nepravdepodobnou, ale nie nemožnou kombináciou udalostí. To neznamená, že krása musí byť jej konečným výsledkom. Zem mohla byť sivastá rovina alebo zubaté bahnité hnedé vrchy. Namiesto toho však vidíme neuveriteľnú rozmanitosť farba v celom stvorení. To znamená, že dokonalé podmienky pre život nevysvetľujú vynaliezavosť, kreativitu a krásu, ktorá sa objavila. Jedna vec je, že motýle majú krídla, druhá vec je, že sú napísané takými mimoriadnymi farbami. Jedna vec je mať farebné kvety, ale prečo by museli tak neuveriteľne voňať? Prečo je med získaný z ich nektáru taký chutný? Prečo majú paviány červené nosy a fialové zadky? Keď sa listy obrátia, prečo je ich proces blednutia taký, že vyfarbuje krajinu do úžasnej červenej, oranžovej a sýtofialovej? Aj zima a vzorovaný ľadový krištáľ či jemné mrazy hovoria o dizajne, ktorý nie je ani zďaleka náhodný, no odhaľuje neskutočnú krásu a hravosť.

Samozrejme, existujú vedecké vysvetlenia, prečo DNA vyvoláva tento efekt alebo prečo chemikálie vytvárajú túto farbu. úžasné. Boh nám dal myseľ, aby sme pochopili machinácie Jeho stvorenia. ale prečo stvorenie vyzeralo tak hravo, tak veľkolepo, tak tvorivé skôr ako prosté bytie jednoduchá, nevýrazná, živá masa?

Písmo hovorí o stvorení sveta a zosobnení Múdrosti, teda o úlohe Ježiša pri stvorení:

Keď ustanovil nebesia, bol som tam, keď vytýčil klenbu nad priepasťou; keď upevnil nebesia hore, keď pevne upevnil základy zeme; keď určil moru jeho hranicu, aby vody neprestúpili jeho príkaz; potom som bol vedľa neho ako jeho remeselník a bol som jeho potešením deň čo deň, hral som sa pred ním a hral som sa na povrchu jeho zeme; a našiel som záľubu v ľudských synoch. (Príslovia 8:27–31)

Áno, Ježiš sedel pri nohách svojho Otca a doslova sa hral, ​​keď navrhol páva, veľrybu a šteňa a svoje majstrovské dielo: ľudstvo. Boha možno vnímať nielen v kráse stvorenia, ale aj v jeho múdrosti, plodnosti a poriadku. Všetko stvorenie je kričať na slávu Božiu.

A kto to počuje?

Bázeň pred Pánom je počiatkom poznania; múdrosťou a poučením blázni pohŕdajú. (Prísl. 1:7)

Teda tí, ktorí sa stanú ako malé deti, lebo Kráľovstvo nebeské je ich.

Pretože vesmír je skutočne úžasný. Spôsob, akým planéty tak harmonicky obiehajú okolo Slnka, netlačia sa, nenarážajú do seba. Spôsob, akým bola len jedna planéta tak dokonale umiestnená, aby mohla podporovať život; ani krok príliš blízko, aby sa všetka voda vyparila, a ani krok príliš ďaleko, aby všetko zamrzlo. Zem nie je miestom plochého, beztvarého terénu, kde sa na chrbtoch kryštálov hodia rásť len bielkoviny, ale masívna, víriaca, farebná škála organizmov, minerálov a prvkov a ŽIVOTA, tak precízne usporiadaná, že ak sa pridá čo i len jeden tvor alebo odstránený, tento ekosystém je uvrhnutý do chaosu. —Tianna Mallett, 16 rokov, esej o stvorení

 

 

 

Poznámka: Môj aktuálny rozvrh mi nedovoľuje dostať sa do webcast štúdia. Dúfam, že čoskoro obnovím vysielanie.

 

SÚVISIACE ČÍTANIE:

  • Snažím sa študovať Boha v Petriho miske... prečo to nemôže fungovať: Meranie Boha

 

 

 

 

 

Tlač priateľské, PDF a e-mail
Publikované v ÚVOD, VIERA A MORÁLY a označené , , , , , , , , , , , , , , , .

Komentáre sú uzavreté.