"Pán, Som zlomený. Vzdávam sa."
To sú slová, ktoré sa mi za posledných pár týždňov vynorili toľkokrát. Od r búrka, ktorá vyplienila našu farmu v ten júnový deň sa takmer každý deň konala jedna skúška za druhou... kazia sa striedavo vozidlá, infekcia v mojej čeľusti, pokračujúca strata sluchu, ktorá sťažuje konverzáciu a hudba znie hrozne. Potom bola moja kreditná karta použitá na podvod, strecha v našom karavane začala zatekať a poisťovňa sa k nám vrátila ohľadom škôd spôsobených búrkou s tým, že vyčistenie sa odhaduje na 95,000 5000 dolárov – ale pokryje len XNUMX XNUMX dolárov. Zároveň sa zdalo, že aj naše manželstvo praskalo vo švíkoch, keď sa zrazu objavili rany a vzorce z minulosti. Pod tlakom sme mali pocit, že strácame všetko, dokonca aj jeden druhého.
V „búrke“ však nastali dve krátke prestávky, lúče svetla prenikli cez búrlivé mraky a zaskočili vlakové nešťastia. Jednou bola svadba našej tretej dcéry s krásnym mladým mužom. Bol to svätý obrad a skutočná oslava. Takmer pre každého, kto sa zúčastnil, zanechal nezmazateľný dojem na duši. A potom o niekoľko dní naša najstaršia dcéra oznámila, že naše tretie vnúča je na ceste. Od radosti sme kričali nad nádhernou správou, keďže sa už mesiace snažili otehotnieť. Ale keď sa minulú nedeľu čítalo evanjelium o krvácajúcej žene, moja žena sa naklonila, aby mi povedala, že sa práve dozvedela, že naša dcéra teraz potratila. Búrka sa vrátila so záplavou sĺz.
Príde bod, keď slová začnú zlyhávať; keď všetky naše kresťanské klišé vyjdú naprázdno; keď sa dá len potiť, krvácať a kričať: "Otče, nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa." Veľa som myslel na Pannu Máriu, ktorá stála ticho pod krížom. Tvárou v tvár nevysvetliteľnému utrpeniu, opustenosti a neistote... nemáme od nej zaznamenané žiadne slová. Vieme len, že ona zostal tam až do trpkého konca. Netrepala päsťami voči tým, ktorí spôsobujú bolesť, tým, ktorí opustili jej Syna, tým, ktorí pochybovali, posmievali sa alebo jednoducho odišli. Oveľa menej spochybňovala svojho Boha alebo sa mu vyhrážala.
Ale možno vo svojom srdci potichu povedala: „Pane, som zlomený. Vzdávam sa."
Je ľudskou prirodzenosťou chcieť nájsť nejaký zmysel, nejaký účel za naším utrpením. Ale niekedy jednoducho neexistuje žiadna odpoveď. Pamätám si, keď pápež Benedikt v roku 2006 navštívil Osvienčim „tábor smrti“. Stál v dlhom tieni nevysvetliteľného zla a povedal:
Na mieste, ako je toto, slová zlyhávajú; nakoniec môže nastať iba hrôzostrašné ticho – ticho, ktoré je samo o sebe srdečným výkrikom k Bohu: Prečo si, Pane, mlčal? — Príhovor Svätého Otca, 28. mája 2006; vatikán.va
Pred pár víkendmi počas svätej omše som sa pozrel na krucifix visiaci nad oltárom. A prišli ku mne slová, že sa snažím prispôsobiť Jeho zmŕtvychvstaniu namiesto kríža. Premýšľal som, či Boh dovoľuje túto „búrku“, aby ešte viac „ukrižoval“ moje telo práve preto, aby som sa mohol stále viac podieľať na ovocí vzkriesenia. Je to možné len smrťou pre svoje neprimerané túžby a sebecké ambície – ako napísal sv.
Dokonca všetko považujem za stratu pre najvyššie dobro poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Kvôli nemu som prijal stratu všetkých vecí a považujem ich za toľko odpadu, že môžem získať Krista a byť v ňom nájdený... v závislosti od viery, že ho poznám, a od sily jeho vzkriesenia a zdieľania jeho utrpenia tým, že sa prispôsobím jeho smrti, ak nejako môžem dosiahnuť vzkriesenie z mŕtvych. (Fil 3:8-10)
A predsa túto účasť vôbec „necítim“. Cítim len svoju chudobu, obmedzenia a nedostatok cnosti. Cítim v sebe tú bezbožnosť, tú prvotnú vlnu vzbury, ktorá prechádza cez nás všetkých. A chcem utiecť... Ale potom mi jedného dňa napadlo, že Ježiš nepovedal: „Dobre, otče, bol som zbičovaný a korunovaný tŕním. To stačí." Alebo: „Trikrát som padol pod tento kríž. To je dosť." Alebo: „Dobre, teraz som pribitý k stromu. Vezmi si ma teraz." Nie, skôr sa úplne odovzdal Otcovi – komu Jeho časová os, Jeho plan, Jeho spôsobom.
A Ježiš visel ešte tri hodiny, kým každá kvapka Jeho krvi, ktorú bolo potrebné preliať, nespadla na zem.
Dnes vám píšem, aby som vám, ak je to možné, priniesol povzbudivé slovo pre vás, ktorí ste vo svojich búrkach, nech už sú akékoľvek, vrátane manželského napätia. Lea a ja sme sa spamätali a opäť sme si navzájom odpustili a obnovili našu lásku (možno povedať „nezlomnú“ lásku) jeden k druhému. Vidíte, ľudia ma často stavajú na piedestál ako nejakého svätca, alebo mi naznačujú, že som nejakým spôsobom uprednostňovaný Bohom (a že oni nie). Ale určite nie som o nič viac obľúbený ako Bohočlovek, Ježiš Kristus, ktorého Otec nechal trpieť a zomrieť krutou smrťou. Nie som uprednostňovaný o nič viac ako Blahoslavená Matka, ktorá, „milosti plná“, však bola predurčená intenzívne trpieť so svojím Synom. Nie som o nič viac obľúbený ako veľký apoštol Pavol, ktorý vytrpel toľko prenasledovania, odporu, stroskotania, hladu a prekážok, hoci bol vyvolený, aby priniesol evanjelium pohanom. Vskutku, Pavla jedného dňa ukameňovali a nechali zomrieť. Ale Lukáš píše, že potom znova vstúpil do mesta Lystra a...
…posilňoval ducha učeníkov a nabádal ich, aby vytrvali vo viere, hovoriac: „Je potrebné, aby sme podstúpili mnohé ťažkosti, aby sme mohli vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Skutky 14:22)
Minulý mesiac počas svätej omše nastal ďalší bod, keď som nakrátko vnímal, ako chce Satan zlomiť moju vieru. Keby bol kostol v tej chvíli prázdny, kričal by som:Nikdy neodmietnem svojho Ježiša! Choď za mňa!" Zdieľam to s vami, nie preto, že by som mal hrdinskú vieru, ale skutočný viery, ktorá je darom Božím. A viera, ktorá je pravá, sa musí nakoniec naučiť chodiť v temnote ako cez a tmavá noc. Niekoľkokrát za tento mesiac som sa pristihla, že šepkám...
Majster, ku komu pôjdeme? Máte slová večného života. (Ján 6:68)
Peter to nepovedal, pretože mal odpovede. Bolo to práve preto, že on nie. Ale vedel, že Ježiš sám o sebe je odpoveďou. Odpoveď. A všetko, čo Peter vedel v tej chvíli urobiť, bolo nasledovať Ho – cez temnotu viery.
Ježiš je Cesta, Pravda a Život pre tento zlomený svet... pre tohto zlomeného muža. Zostáva pre mňa a pre každé koleno skloniť sa pred touto úžasnou realitou; pre mňa a pre každý jazyk, aby vyznal, čo urobil Peter. A až potom začneme spoznávať silu – neuveriteľnú silu a pravdu – vzkriesenia.
SÚVISIACE ČÍTANIE
Pomáhať Markovi a jeho rodine pri uzdravovaní
ich majetku, kde jeho ministerstvo
a štúdio sa nachádza, pridajte správu:
„Mallett Family Help“ k vášmu daru.
Požehnaj a ďakujem!
Na cestu s Markom dovnútra Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
