Je Ježiš jediným prostredníkom?

 

alebo na YouTube

 

LMinule som odpovedal na otázku protestantského čitateľa, či sa nám Panna Mária môže zjaviť a hovoriť k nám prostredníctvom zjavení atď. (pozri Môže k nám Mária prehovoriť?). Odpovedal ďalším láskavým listom a ďalšími bodmi k diskusii. Tu je časť jeho listu:

Drahý brat Marek,

Ďakujem, že ste si našli čas a venovali ste podnetná prezentácia histórie postoja Katolíckej cirkvi k zjaveniu Márie, Ježišovej matky, ľuďom na zemi. Túto informáciu a perspektívu nekatolíci, ako som ja, takmer nikdy nepočujú ani nevidia. Zodpovedný dialóg medzi katolíkmi a protestantmi by nepochybne veľmi pomohol prelomiť múry nedorozumenia medzi nami.

Verím, že „Boh v Kristovi zmieril svet so sebou“. Verím, že keď Ježiš na kríži povedal: „Je dokonané“, chrámová opona sa roztrhla zhora až dole. Verím, že to znamenalo, že my ľudia už nepotrebujeme prostredníka medzi nami a Bohom, pretože Ježiš, dokonalá a bezhriešna obeta, bol obetovaný raz navždy za všetky hriechy.

V Jánovi, kapitole 14, vidíme, že je napísané, že Ježiš A Otec prídu a zostanú s tými, ktorí vyznávajú a poslúchajú Ježišovo učenie. Vidíme teda krásny obraz Trojice, ktorá v nás prebýva, keď milosťou, ktorú nám poskytuje, uveríme v Neho zo srdca. Zjednodušil nám Cestu tým, že nám dal svoje Slovo a priniesol obeť, aby sme sa k Nemu mohli vrátiť a opäť duchovne ožiť.

Verím však, že človek je pokúšaný opäť mať „kňazov“, ako v Starom zákone, a iných sprostredkovateľov, aby sa priblížil k Bohu, kvôli nášmu pocitu viny, našej nevere, že Jeho obeta je dostatočná, nášmu pocitu bezcennosti a našej ľudskej túžbe po kontrole, ako aj kvôli tvrdeniu, že to, čo robíme, môže byť súčasťou našej spásy, čo uspokojuje našu pýchu. „Kňazi“ a iné modly nás môžu uspokojiť, ale bránia nám v tom, aby sme sa spoliehali výlučne na Kristovu obetu a neprišli „cez oponu“ priamo k Pánovi Ježišovi v pokornom pokání.

Počas cesty po Izraeli som v Betleheme videl ženu, ako bozkáva sklo uzavretej ikony a pritom plače. Dúfal som, že jej viera je skôr v Ježiša než v ikonu. Rovnako ma znepokojujú skutočné alebo domnelé relikvie svätých.

Takže si to rozoberme v podstate na 2 námietky alebo tvrdenia, ktoré môj čitateľ vznesie:

• Medzi Bohom a človekom nemôže byť žiadne iné sprostredkovanie.
• Pretože Trojica prebýva vo veriacom, nepotrebujeme nič ani (zrejme) nikoho iného, ​​aby nám udeľoval milosť. Kňazstvo je preto zbytočným ľudským vynálezom, rovnako ako relikvie, ikony, sochy alebo úcta k svätým. 

 

Mediátor mediátorov

Otázka jedinečného sprostredkovania Ježiša Krista medzi Otcom a zvyškom ľudstva je jednoznačná:

Lebo je jeden Boh a jeden je prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Kristus Ježiš. (1 Timotejovi 2:5; pozri aj 1 Kor 8:6; Heb 8:6; 9:15; 12:24 a Rim 5:15)

Katolícka cirkev teda učila od samého začiatku a nedávno to opäť potvrdila v novom dokumente,^[1]Mater Populis Fidelis, č. 24 že Ježiš je ten slnko Prostredník medzi nami a Otcom. Niet spásy, iba skrze Neho. Znamená to však, že nikto iný nemôže sprostredkujúci milosti, ktoré nám zaslúžil svojím umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním?

Svätý Pavol píše:

My, hoci sme mnohí, sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme údami jeden druhého... máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám bola daná... (Rimanom 12: 5-6)

Ak sme mystickým „telom Kristovým“, ako by sme nemohli, ako hovorí svätý Peter, „mať účasť na božskej prirodzenosti“?^[2]2 Peter 1: 4 Čiastočne to robíme podľa „darov“ a „milosti, ktoré nám boli dané“: 

Sú rozličné duchovné dary, ale Duch je ten istý; sú rozličné formy služby, ale Pán je ten istý; sú rozličné pôsobenia, ale Boh je ten istý, ktorý ich všetky pôsobí v každom človeku. Každému jednotlivcovi je daný prejav Ducha na nejaký úžitok. Jednému je daný skrze Ducha prejav múdrosti, inému prejav poznania podľa toho istého Ducha; inému viera skrze toho istého Ducha; inému dary uzdravovania skrze toho istého Ducha; inému mocné skutky; inému proroctvo; inému rozlišovanie duchov; inému rozličné jazyky; inému výklad jazykov. (1 Corinthians 12: 4-10)

Slovo „dary“ je tu preložené takto: charizma, čo teologicky a lingvisticky súvisí s pojmom „milosť“ (Charis) v gréčtine. Takže aj keď je to Boh, kto „vytvára“ všetky charizmy „v každom“, každý kresťan môže do istej miery udeľovať tieto milosti, ako ich prejavuje Duch Svätý. Kto s tým môže namietať? Ak niekto povie slovo poznania, ak niekto vydá proroctvo, ak iný vloží ruky na chorých a oni sú uzdravení, alebo naplnení Duchom, alebo vzkriesení z mŕtvych; ak niekto hovorí jazykmi alebo vyháňa démonov, ako Ježiš povedal veriacim...^[3]Pozemná 16: 17-18 v tomto všetkom katolícke učenie potvrdzuje, že rovnako ako v prípade Panny Márie a jej duchovného materstva, aj toto…

...vplyv na ľudí... pramení z hojnosti Kristových zásluh, spočíva na Jeho sprostredkovaní, úplne na ňom závisí a čerpá z neho všetku svoju silu.—Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 970

V Genesis 3:15 je predpovedané, že potomstvo „ženy“ udrie na hlavu Satana. To sa nevzťahuje len na Ježiša, ale aj na Jeho učeníkov, ako sám Pán vyhlásil:

Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch a po celej sile nepriateľa. (Luke 10: 19)

Jednoducho povedané, každý kresťan je prostredníkom the,en Prostredník. Kristus v skutočnosti dokazuje svoju všemohúcnosť tým, že nám, obyčajným stvoreniam, umožňuje podieľať sa na napĺňaní Jeho plánu. Robíme to skrze Jeho dary a skrze silu našej príhovornej modlitby:

Vrúcna modlitba spravodlivého človeka je veľmi mocná. (James 5: 16)

 

Relikvie, ikony a sochy

Hoci to nie je to isté ako charizmy, relikvie, ikony a sochy môžu byť tiež nástrojmi Božej milosti.

 

Posvätné obrazy

Písmo hovorí jasne:

Neurobíš si modlu ani podobu ničoho, čo je hore na nebi, čo je dole na zemi, ani čo je vo vodách pod zemou; nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť. (Deuteronomy 5: 8-9)

Kontext je jasný: Izraeliti boli varovaní, aby nenapodobňovali okolité pohanské národy, ktoré doslovne vytvorili idoly ktorým sa ich ľud klaňal. Toto varovanie sa týka modlárstvo. Ale znamenal tento Boží príkaz, že Jeho ľud nemôže stvoriť akékoľvek obrazy vôbec? Naopak, bol to sám Boh, kto prikázal, aby Archa zmluvy obsahovala podobu anjelov:

Urob dvoch cherubov z tepaného zlata na oboch koncoch vrchnáka; jedného cheruba urob na jednom konci a druhého na druhom konci.… (Exodus 25: 18-19)

Navyše, samotný svätý chrám mal obsahovať rytiny cherubínov, stromy, kvety, voly, levy a tak ďalej – teda podoby vecí hore na nebi aj dole na zemi. A spomeňme si, že Mojžiš dostal pokyn vyrobiť bronzového hada, ktorý predobrazoval kríž, aby sa naňho každý Izraelita uhryznutý hadom pozrel „a žil“.^[4]Čísla 21: 9 Preto problémom nebolo vytvorenie podoby týchto vecí z neba aj zeme, ale modlárstvo ktoré by ich potenciálne mohli sprevádzať.

Katolíci neuctievajú sochy ani ikony, čo by porušovalo prvé prikázanie nemať iných bohov okrem Pána Boha. Naopak, rovnako ako si uchovávame fotografie členov rodiny, ktorých si chceme pripomenúť, katolíci ctiť ^[5]t. j. brať s úctou, rešpektom obrazy Márie a svätých, aby nám pripomenuli ich svedectvo a aby sme ich prosili o príhovor. Pamätajte, Vrúcna modlitba spravodlivého človeka je mocná...a minule som poukázal na to, ako starší v nebi prednášali Bohu modlitby veriacich na zemi (Zjv 5,8). Navyše, svätý Peter hovorí: 

Keďže ste sa očistili poslušnosťou pravde pre úprimnú vzájomnú lásku, milujte sa navzájom vrúcne z čistého srdca. (1 Peter 1: 22)

Či už sme stále na zemi alebo vo večnom živote, všetci sme súčasťou jedného tela v Kristovi. To neprestáva ani po smrti kresťana! Naopak, sú nám bližšie ako kedykoľvek predtým, pretože v nebi sú dokonale očistení a dokonale zjednotení s Ježišom, ktorý prebýva v nás tu na zemi, v tých, ktorí zachovávajú Jeho Slovo (porov. Jn 14,23). Preto hovorí svätý Pavol:

...keďže sme obklopení takým skvelým mrak svedkov, zbavme sa každého bremena a hriechu, ktorý sa na nás drží, a vytrvajme v behu, ktorý je pred nami, s očami upretým na Ježiša, vodcu a zdokonaľovateľa viery. (Židom 12: 1-2)

Upierame zrak na Ježiša, ale milujeme svojich bratov a sestry, nech sú kdekoľvek. 

 

pozostatky

Oblečenie, ktoré nosili mnohí svätci, a dokonca aj úlomky ich kostí, sa nachádzajú v celom kresťanskom svete, najmä tie, ktoré sú zabudované do oltára každého katolíckeho kostola. Katolíci ich nazývajú relikviami. Mám to šťastie, že ich mám sám, vrátane úlomku kosti svätého Jána Krstiteľa a svätého Pavla, okrem iných. Je to biblické?

Zvážte tieto texty, keď sa rodiaca sa Cirkev začala šíriť po Turícach:

... vynášali chorých na ulice a kládli ich na nosidlá a podložky, aby aspoň jeho tieň, keď Peter pôjde tadiaľto, padol na jedného z nich... a všetci boli uzdravení. (Akty 5: 15-16)

Boh vykonal skrze Pavla také mimoriadne mocné skutky, že keď na chorých prikladali rúška alebo zástery, ktoré sa dotýkali jeho pokožky, ich choroby ich opúšťali a zlí duchovia z nich vychádzali. (Akty 19: 11-12)

Toto by ranú cirkev neprekvapilo až tak, ako by ste si mohli myslieť. Väčšina židovských konvertitov by poznala príbeh o mužovi, ktorý bol pred stáročiami pochovaný vedľa kostí proroka Elizea:

...keď sa muž dotkol Elizeových kostí, ožil a postavil sa na nohy. (2 Kings 13: 21)

Preto je dôvodom, prečo katolíci uctievajú, t. j. česť relikvie svätých. Nie sú len pripomienkou hrdinského svedectva týchto jednotlivcov, ale aj kanálmi Božej milosti, ako to On uzná za vhodné.

Je to úplne biblické. 

 

Nepotrebujete kňazov?

Vrátime sa opäť k Jánovi 14:23, ktorý cituje môj protestantský čitateľ, kde Ježiš hovorí:

Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok.

Môj čitateľ v podstate hovorí, že keďže Trojica prebýva v každom veriacom, nepotrebujeme kňazstvo – len „osobný vzťah“ s Bohom. No, osobný vzťah s Pánom určite potrebujeme. Ako povedal pápež Ján Pavol II. o šírení našej kresťanskej viery:

Ako dobre viete, nejde len o odovzdávanie doktríny, ale skôr o osobné a hlboké stretnutie so Spasiteľom.  — PÁPEŽ JÁN PAVOL II. Poverovanie rodín, Neokatechumenálna cesta, 1991

To je skutočne srdce katolicizmu. Ale ak máme dodržiavať Božie „slovo“, ako povedal Ježiš, čo potom Jeho Slovo vlastne hovorí o kňazi?

...ako živé kamene, nechajte sa vbudovať do duchovného domu, aby ste boli svätým kňazstvom a prinášali duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. (1 Peter 2: 5)

Peter objasňuje dve veci: sme povolaní do „svätého kňazstva“, aby sme „prinášali duchovné obety“; a druhá je, že sa to deje cez Ježiš Kristus, jediný Prostredník medzi Otcom a nami.

V úvode knihy Zjavenia svätý Ján píše:

Tomu, ktorý nás miluje a svojou krvou nás oslobodil od hriechov, ktorý nás urobil kráľovstvom, kňazi Lebo Jeho Bohu a Otcovi, Jemu sláva a moc na veky vekov. Amen. (Zjavenie 1:5-6; porov. Zjv 5:10) 

Katolícka cirkev vždy učila, že existuje duchovný kňazstvo a sviatostnom kňazstvo. Krstom sa každý veriaci podieľa „na Kristovom kňazstve, na jeho prorockom a kráľovskom poslaní“.^[6]CCC, č. 1268 Toto duchovné kňazstvo vykonávame pôsobením Ducha Svätého skrze Jeho dary a charizmy a našimi obetami poslušnosti,^[7]Rimanom 1:5, 12:1 pochvala,^[8]Žid 13: 15 pôst,^[9]Matný 9: 15 a tak ďalej. 

Ale existujú určité aspekty Kristovho poslania, ktoré Ježiš zveril dvanástim apoštolom sám — autoritu, ktorú majú jedine oni, aby pomáhali Kristovi budovať Jeho Cirkev. Spomeňte si znova, čo Ježiš povedal Šimonovi:

A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev. (Matúš 16: 18)

Iba Petrovi dal Ježiš „kľúče od kráľovstva“.^[10]Matný 16: 19 A spolu s Petrom dostali apoštoli právo „zväzovať a rozväzovať“^[11]Matný 18: 18 teda spravovať Jeho Cirkev^[12]napr. Mt 17:18 a najmä odpúšťať hriechy:

...dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, a komu ich zadržíte, budú mu zadržané.“ (John 20: 22-23)

Opäť to bolo pre dvanástich apoštolov sám ktorým Ježiš pri Poslednej večeri prikázal: „Toto robte na moju pamiatku“^[13]Lukáš 22: 19 — teda prinášať jednu Obetu Kalvárie znova a znova až do konca vekov^[14]pozri Lukáš 24:35, Skutky 2:42, 46. Je tiež dôležité poznamenať, že keď Ježiš kŕmil zástupy, robil to prostredníctvom učeníkov — predzvesti budúceho sviatostného kňazstva; porov. Mt 14,19. aby každý kresťanský veriaci mohol doslova jesť Jeho Telo a piť Jeho Krv:^[15]por. 1 Kor 11-23

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravé jedlo, a moja krv je pravý nápoj. (John 6: 54-55)

Ježiš poveril dvanástich apoštolov iba dohliadať na určité aspekty cirkevného života. Čo sa teda stalo, keď Judáš zradil Ježiša a odpadol od viery, pričom zostalo len jedenásť apoštolov? Najprv sa pozrime na Jánovo videnie v knihe Zjavenia:

Mestské hradby mali ako základ dvanásť radov kameňov, na ktorých bolo vyrytých dvanásť mien dvanástich Baránkových apoštolov. (Zjavenie 21: 14)

Judáš bol očividne nie jedno z tých dvanástich mien a takto to vieme. Po Judášovom samovražde sa v Skutkoch 1:20 píše, že Peter vyhlásil: „Nech jeho úrad prevezme iný.“ Je teda jasné, že Ježiš vytvoril dvanásť „úradov“, predznamenaných dvanástimi kmeňmi Izraela. A tak si vybrali Mateja, aby nahradil Judáša,^[16]Akty 1: 26 a tak sa začalo to, čo nazývame „apoštolská postupnosť“, z ktorej v priebehu storočí pochádzal každý katolícky pápež a biskup. Jednou z prvých vecí, ktoré apoštoli urobili po Turícach, bolo vymenovanie presbyterov, teda nových biskupov. 

....vymenujte presbyterov v každom meste, ako som vám prikázal... biskup ako Boží správca musí byť bezúhonný, [atď.…] (Títovi 1:5,7)

V každom kostole im ustanovili presbyterov… (Skutky 14:23; porov. 13:3, 1 Tim 4:14)

Apoštol Jakub ich ďalej poučil:

Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním pomodlia a pomažú ho olejom v mene Pánovom… (James 5: 14)

Čítame, že títo presbyteri vrátane Pavla nielenže vysvätili nových biskupov vkladaním rúk, ale rovnakým spôsobom aj udeľovali Ducha Svätého:

Keď apoštoli v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala Božie slovo, poslali k nim Petra a Jána. Tí zišli dolu a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo ešte na nikoho z nich nezostúpil, boli len pokrstení v mene Pána Ježiša. Potom na nich vložili ruky a oni prijali Ducha Svätého. (Akty 8: 14-17)

Takže, práve som vám opísal to, čo katolíci nazývajú „sviatosti“ Cirkvi – je ich celkovo sedem: krst, birmovanie (spečatenie Duchom Svätým), sväté prijímanie, zmierenie (vyznanie), svätá kňazská kňazská kňazská služba, manželstvo a pomazanie chorých. Sú vysluhované autoritou nástupcov apoštolov a sviatostným kňazstvom.^[17]Poznámka: Krst môže vykonať ktokoľvek v núdzových prípadoch podľa riadnych predpisov a úmyslu [kánon 861], zatiaľ čo sviatosť manželstva sa môže v zriedkavých nevyhnutných prípadoch platne vykonať aj pred svedkami [pozri kánon 1116.1-2].

Takže, drahý protestantský čitateľ, dúfam, že vidíš, že kresťanská viera nie je len o „Ježišovi a mne“. Je o tele, Kristovom tele, ktoré používa na sprostredkovanie svojej milosti. Preto hovoríme, že Cirkev je „univerzálnou sviatosťou spásy“.^[18]KKC, č. 849; „Spásnym dielom jeho svätého a posväcujúceho človečenstva je sviatosť spásy, ktorá sa zjavuje a pôsobí vo sviatostiach Cirkvi [ktoré východné cirkvi nazývajú aj „svätými tajomstvami“]. Sedem sviatostí je znakmi a nástrojmi, ktorými Duch Svätý šíri milosť Krista Hlavy v Cirkvi, ktorá je jeho Telom. Cirkev teda obsahuje aj odovzdáva neviditeľnú milosť, ktorú symbolizuje. V tomto analogickom zmysle sa Cirkev nazýva „sviatosťou“. — KKC, č. 774 pretože Ježiš uskutočňuje svoj spásny plán skrze svoju Cirkev, nie napriek nej. 

Na záver by sme mohli zhrnúť všetko vyššie uvedené touto pasážou z Katechizmu:

"Veľké je tajomstvo viery!" Cirkev vyznáva toto tajomstvo v apoštolskom vyznaní viery a slávi ho vo sviatostnej liturgii, aby sa život veriacich mohol pripodobniť Kristovi v Duchu Svätom na slávu Boha Otca. Toto tajomstvo potom vyžaduje, aby veriaci v neho verili, aby ho slávili a aby z neho žili vo vitálnom a osobnom vzťahu so živým a pravým Bohom. -Katechizmus Katolíckej cirkvi (CCC), 2558

 

Súvisiace čítanie

Ako interpretujeme Písmo? Prečítajte si Zásadný problém

O Písme a orálnej tradícii: Rozvíjajúca sa nádhera pravdy

Osobné svedectvo

Dva dôvody stať sa katolíkom

Osobný vzťah s Ježišom

Charizmatický?  Sedemdielna séria o charizmatickej obnove, o tom, čo o nej hovoria pápeži a katolícke učenie, a nadchádzajúcich nových Letniciach. Pre časti II - VII použite vyhľadávací nástroj na stránke Denný denník.

Dynastia, nie demokracia

 

Som veľmi vďačný za vaše modlitby a podporu.
Ďakujem!

 

Na cestu s Markom dovnútra  Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.

Teraz na telegrame. Kliknite na:

Sledujte Marka a denné „znamenia času“ na MeWe:

Postupujte podľa Markových spisov tu:

Vypočujte si toto: