Dieťa v náručí svojej matky ... (neznámy umelec)
ÁNO, musíme nájsť radosť uprostred tejto súčasnej temnoty. Je to ovocie Ducha Svätého, a preto Cirkvi stále prítomné. Je predsa prirodzené mať strach zo straty bezpečnosti alebo strach z prenasledovania alebo mučeníctva. Ježiš cítil túto ľudskú vlastnosť tak intenzívne, že potil kvapky krvi. Potom mu však Boh poslal anjela, aby ho posilnil, a Ježišov strach vystriedal tichý, učenlivý pokoj.
V tom leží koreň stromu, ktorý prináša ovocie radosti: celkový odovzdanie sa Bohu.
Ten, kto sa „bojí“ Pána, sa „nebojí“. —POPE BENEDICT XVI, Vatikán, 22. júna 2008; Zenit.org
DOBRÝ STRACH
V dosť významnom vývoji na jar tohto roku bol sekulárne médiá začal diskutovať o myšlienke skladovania potravín a dokonca nákupu pôdy pre nadchádzajúcu hospodársku krízu. Je to zakorenené v skutočnom strachu, ale často v nedôvere v Božiu prozreteľnosť, a preto odpoveďou, ktorú vidia, je vziať veci do svojich rúk.
Byť „bez bázne pred Bohom“ sa rovná tomu, že sa postavíme na Jeho miesto a cítime sa byť pánmi dobra a zla, života a smrti. —POPE BENEDICT XVI, Vatikán, 22. júna 2008; Zenit.org
Aká je kresťanská odpoveď na túto súčasnú Búrku? Verím, že odpoveď nespočíva vo „zisťovaní vecí“ alebo v sebazáchove, ale sebaodovzdanie.
Otče, ak chceš, vezmi mi tento kalich; stále, nie moja vôľa, ale tvoja musí byť splnená. (Lukáš 22:42)
V tomto opustení prichádza „anjel sily“, ktorý každý z nás potrebuje. V tomto spočívajúcom na Božom ramene vedľa Jeho úst budeme počuť šepot toho, čo je potrebné a čo nie, čo je múdre a čo je neobozretné.
Počiatkom múdrosti je bázeň pred Hospodinom. (Prísl. 9:10)
Ten, kto sa bojí Boha, cíti vnútorne bezpečie dieťaťa v náručí svojej matky: Kto sa bojí Boha, je pokojný aj uprostred búrok, pretože Boh, ako nám Ježiš zjavil, je Otec, ktorý je plný milosrdenstva a lásky. dobrota. Kto miluje Boha, nebojí sa. —POPE BENEDICT XVI, Vatikán, 22. júna 2008; Zenit.org
JE BLÍZKO
Preto vás, drahý brat a sestry, vyzývam, aby ste rozvíjali dôvernosť s Ježišom v Najsvätejšej sviatosti. Tu zisťujeme, že On nie je koniec koncov tak ďaleko. Aj keď získať publikum u prezidenta alebo dokonca u Svätého Otca môže trvať celý život, nie je to tak u Kráľa kráľov, ktorý je tu pre vás každú chvíľu dňa. Málokto, dokonca ani v Cirkvi, nechápe neuveriteľné milosti, ktoré nás tam čakajú pri Jeho nohách. Keby sme mohli len tak zahliadnuť anjelskú ríšu, videli by sme, ako sa v našich prázdnych kostoloch nepretržite ukláňajú anjeli pred Svätostánkom, a boli by sme okamžite dojatí, aby sme tam s Ním strávili čo najviac času. Pristupujte potom k Ježišovi očami viery aj napriek vašim pocitom a tým, čo vám hovoria vaše zmysly. Pristupujte k nemu s úctou, bázňou - a dobrý bázeň pred Pánom. Tam budete čerpať z každej milosti pre každú potrebu, pre súčasnosť a budúcnosť.
Keď k Nemu prídete na omši alebo vo svätostánku - alebo ak ste doma, stretnete sa s ním vo svätostánku svojho srdca modlitbou -, budete môcť odpočívať v Jeho Prítomnosti tým najhmatateľnejším spôsobom. To neznamená, že ľudský strach okamžite prestane, rovnako ako sa Ježiš trikrát modlil svoju modlitbu za opustenie v záhrade predtým, ako k nemu bol anjel poslaný. Niekedy, ak nie väčšinou, musíte vydržať, ako sa baník prehrabáva vo vrstvách špiny, hliny a kameňa, až kým nakoniec nedosiahne bohatú žilu zlata. A predovšetkým prestaň zápasiť s vecami, ktoré sú nad tvoje sily, a odovzdaj sa Božiemu skrytému plánu, ktorý ti bol predstavený v podobe kríža:
Dôverujte v PÁNA celým svojím srdcom, na svoju vlastnú inteligenciu sa nespoliehajte. (Príslovia 3: 5)
Opustiť sa Jeho ticho. Nechajte sa nevedomky. Odovzdajte sa tajomstvu zla, ktoré vás akoby konfrontovalo, akoby si to Boh nevšimol. Ale On si to všimne. Vidí všetko, vrátane zmŕtvychvstania, ktoré k vám príde, ak prijmete svoje vlastné utrpenie.
INTIMACIA S BOHOM
Svätý spisovateľ pokračuje:
... poznanie Svätého je porozumenie. (Príslovie 9:10)
Poznanie, o ktorom sa tu hovorí, nie je skutočnosťou o Bohu, ale dôverným poznaním jeho lásky. Je to poznanie zrodené do srdca, ktoré odkupnej hodnoty do náručia Druhého, spôsob, akým sa nevesta vzdáva svojmu ženíchovi, aby do nej zasadil semeno života. Semeno, ktoré Boh zasadil do našich sŕdc, je Láska, Jeho Slovo. Je to znalosť nekonečna, ktoré samo osebe vedie k pochopeniu konečnej, nadprirodzenej perspektívy všetkých vecí. Ale nepríde to lacno. Prichádza to len tým, že si znovu a znovu ľahnete na manželskú posteľ kríža a necháte sa preniknúť nechtami utrpenia bez toho, aby ste sa bránili, ako hovoríte svojej Láske: „Áno, Bože. Verím ti aj teraz v tomto bolestivá okolnosť. ““ Z tohto svätého opustenia vyrastie ľalia pokoja a radosti.
Kto miluje Boha, nebojí sa.
Už nevidíte, že Boh vám v týchto časoch Veľkej búrky posiela anjela sily - muža oblečeného v bielom, ktorý nesie palicu Petra?
„[Veriaci človek] vie, že zlo je iracionálne a nemá posledné slovo, a že iba Kristus je Pánom sveta a života, vteleným Božím slovom. Vie, že Kristus nás miloval až do obetovania sa, zomierajúc na kríži za našu spásu. Čím viac budeme rásť v tomto zblížení s Bohom, impregnovaní láskou, tým ľahšie porazíme všetky druhy strachu. -—POPE BENEDICT XVI, Vatikán, 22. júna 2008; Zenit.org
