WE žiť v neobyčajnom čase, kde sú odpovede na všetko. Na povrchu Zeme niet otázky, že človek s prístupom k počítaču alebo s niekým, kto ho má, nemôže nájsť odpoveď. Jedinou odpoveďou, ktorá stále pretrváva a ktorá čaká na vypočutie zástupov, je otázka hlbokého hladu ľudstva. Hlad po účele, po zmysle, po láske. Láska nad všetko ostatné. Pretože keď sme milovaní, zdá sa, že všetky ostatné otázky nejako zmenšujú spôsob, akým hviezdy za úsvitu miznú. Nehovorím o romantickej láske, ale prijatie, bezpodmienečné prijatie a znepokojenie iného.
KOLEKTÍVNA BOLESŤ
V duši dnešného človeka je strašná bolesť. Lebo aj keď sme pomocou našich technológií dobyli vzdialenosť a priestor, aj keď sme „prepojili“ svet prostredníctvom našich prístrojov, hoci sme masovo vyrábali potraviny a materiálne statky, hoci sme dekódovali ľudskú DNA a našli spôsob, ako vytvoriť život – formy, a aj keď máme prístup ku všetkým vedomostiam... sme osamelí a chudobnejší ako kedykoľvek predtým. Zdá sa, že čím viac máme, tým menej sa cítime ľuďmi, a v skutočnosti sa tým menej ľuďmi stávame. K zúfalstvu našich čias prispieva aj vzostup „nových ateistov“, ľudí, ktorí sa pestrými, no prázdnymi a nelogickými argumentmi pokúšajú vysvetliť existenciu Boha. Svojimi diatribami ukrajujú snáď miliónom zmyslu života a akéhokoľvek skutočného dôvodu pre život.
Z týchto a zdanlivých tisícok ďalších frontov vznikla prázdnota... radosť, ktorá sa vytratila z ľudskej duše. Dokonca aj medzi najvernejšími kresťanmi: sme utláčaní, paralyzovaní vnútorným a vonkajším strachom a často na nerozoznanie medzi davmi v našich náladách, jazyku a činoch.
Svet hľadá Ježiša, ale nemôže ho nájsť.
MYLNÉ EVANJELIUM
Zdá sa, že Cirkev ako celok sa vzdialila od svojho stredu: hlbokej a trvalej Ježišovej lásky vyjadrenej v láske k blížnemu. Pretože žijeme v ére veľkých filozofických diskusií (staré debaty, ale noví diskutéri), samotná Cirkev je prirodzene vtiahnutá do týchto argumentov. Žijeme tiež vo veku hriechu, možno bezpríkladného bezprávia. Aj Cirkev musí reagovať na tieto mnohohlavé monštrá, ktoré zahŕňajú nové a znepokojujúce technológie, ktoré nielen posúvajú hranice etiky, ale trhajú aj samotnú štruktúru života samotného. A kvôli explózii nových „cirkví“ a protikatolíckych siekt sa Cirkev často ocitla v situácii, keď musí brániť svoje presvedčenie a doktríny.
Ako také sa zdá, že sme sa posunuli od tela Kristovho iba k Jeho ústam. Existuje nebezpečenstvo, že my, ktorí sa nazývame katolíkmi, sme si pomýlili monológ s kresťanstvom, sprosté odpovede za pravé náboženstvo, artikulovali apologetiku za autentický život. Dokonca radi citujeme výrok, ktorý sa pripisuje svätému Františkovi: „Hlásajte evanjelium v každom čase, a ak je to potrebné, používajte slová,“ ale často si mýlime schopnosť citovať ho so skutočným prežívaním.
My kresťania, najmä na Západe, sme sa pohodlne usadili vo svojich kreslách. Pokiaľ dávame pár darov, sponzorujeme hladujúce dieťa alebo dve a chodíme každý týždeň na svätú omšu, presvedčili sme sa, že si plníme svoje povinnosti. Alebo sme sa možno prihlásili na niekoľko fór, diskutovali s niekoľkými dušami, uverejnili blog obhajujúci pravdu alebo sme reagovali na protestnú kampaň za rúhačskú karikatúru alebo oplzlú reklamu. Alebo sme sa možno uspokojili s tým, že iba mať náboženské knihy a články alebo čítať (alebo písať) meditácie, ako je táto, je rovnaké ako byť kresťanom.
Často sme si mýlili, že máme pravdu a že sme svätí. Svet však stále hladuje...
Protikultúrny svedok Cirkvi je v súčasnej spoločnosti často chápaný ako niečo zaostalé a negatívne. Preto je dôležité zdôrazniť radostnú zvesť, životodarné a obohacujúce posolstvo evanjelia. Aj keď je potrebné dôrazne vystupovať proti zlu, ktoré nás ohrozuje, musíme napraviť myšlienku, že katolicizmus je iba „súbor zákazov“. —PÁPEŽ BENEDIKT XVI., Príhovor k írskym biskupom; Vatikán 29. októbra 2006
Pretože svet je smädný.
FALOŠNÉ IDOLY
Svet je smädný milovať. Chcú vidieť tvár Lásky, pozerať sa do Jeho očí a vedieť, že sú milovaní. Ale často sa stretávajú len s múrom slov, alebo ešte horšie s tichom. Osamelé, ohlušujúce ticho. A tak sú naši psychiatri preplnení, naše obchody s alkoholom prekvitajú a pornografické stránky zbierajú miliardy, zatiaľ čo duše hľadajú nejaké prostriedky, ako naplniť túžbu a prázdnotu dočasným potešením. Ale zakaždým, keď sa duše chopia takejto modly, premení sa v ich rukách na prach a zanechá ich opäť hlboká bolesť a nepokoj. Možno sa dokonca chcú obrátiť na Cirkev... ale tam zisťujú škandál, apatiu a farskú rodinu niekedy dysfunkčnú ako ich vlastnú.
Ó, Pane, aký sme my neporiadok! Môže existovať odpoveď na tento zmätok a plač na križovatke tejto dlhej cesty ľudských dejín?
MILOVAŤ HO
Prvý návrh mojej nedávnej knihy, Záverečné stretnutie, mal takmer tisíc strán. A potom som na kľukatej ceste v malých horách Vermontu začul tie strašné slová: „Začať znova." Pán chcel, aby som začal odznova. A keď som to urobil... keď som začal počúvať, čo On skutočne chcel, aby som písal skôr ako to, čo som ja myšlienka Chcel, aby som napísal, vyšla nová kniha, ktorá podľa listov, ktoré dostávam, napĺňa duše nádejou a svetlom, aby ich previedla touto súčasnou temnotou.
Aj Cirkev musí začať odznova. Musíme nájsť cestu späť k nášmu základu.
...máš vytrvalosť a trpel si pre moje meno a neunavil si sa. Napriek tomu mám proti tebe toto: stratil si lásku, ktorú si mal na začiatku. Uvedomte si, ako ďaleko ste klesli. Čiňte pokánie a robte skutky, ktoré ste robili na začiatku. (Zjavenie 2:3-5)
Jediným možným spôsobom, ako sa môžeme stať tvárou lásky k druhému – a tým mu poskytnúť dôkaz a kontakt so živým Bohom cez nás – je vedieť, že Boh nás miluje v prvom rade, že miluje ja.
Milujeme, pretože on najskôr miloval nás. (1. Jána 4:19)
Keď som dôverovať že Jeho milosrdenstvo je nevyčerpateľný oceán a že ma miluje, bez ohľadu na môj stav, potom môžem začať milovať. Potom môžem začať byť milosrdný a súcitný s milosrdenstvom a súcitom, ktoré mi prejavil. Začnem najprv tým, že Ho budem milovať späť.
Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou. (Marek 12:30)
Toto je také radikálne Písmo, aké kedy nájdete, ak nie najradikálnejšie. Vyžaduje si to, aby sme celé svoje ja, každú našu myšlienku, slovo a čin vrhli do aktu lásky k Bohu. Vyžaduje si to pozornosť duše voči Božiemu Slovu, Jeho životu, Jeho príkladu a Jeho prikázaniam a pokynom. Vyžaduje si to, aby sme sa odovzdali, alebo lepšie povedané, vyprázdnili sa tak, ako sa Ježiš vyprázdnil na kríži. Áno, tento úryvok z Písma je náročný, pretože od nás žiada náš samotný život.
Počúvanie Krista a jeho uctievanie nás vedie k odvážnym rozhodnutiam, k rozhodnutiam, ktoré sú niekedy hrdinské. Ježiš je náročný, pretože si praje naše skutočné šťastie. Cirkev potrebuje svätých. Všetci sú povolaní k svätosti a iba svätí ľudia môžu obnoviť ľudstvo. —POPE JOHN PAUL II, Message World Youth Day for 2005, Vatican City, 27. augusta 2004, Zenit.org
Svet je po tomto „pravom šťastí“ smädný. Kde to nájdu okrem prúdi ako živá voda z teba a zo mňa (Ján 4:14)? Keď sme rozbili svoje vlastné modly a očistili svoje srdcia od našich minulých hriechov a začali milovať Pána celým svojím srdcom, dušou, mysľou a silou, potom sa niečo stane. Milosť začína prúdiť. Ovocie Ducha – láska, pokoj, radosť atď. – začína kvitnúť už z nášho bytia. Práve v prežívaní tohto Veľkého prikázania vo viere znovu objavujem a ponorím sa hlbšie do oceánu milosrdenstva a čerpám silu z toho nevyčerpateľného Srdca, ktoré pre mňa bije každú chvíľu a hovorí mi, že Som milovaný. A potom... potom som skutočne schopný naplniť druhú polovicu slov nášho Pána:
Budeš milovať svojho blížneho ako seba samého. (Marek 12:31)
TERAZ
Toto nie je lineárny proces, pri ktorom musíme čakať, kým sa staneme niečím, čím nie sme, aby sme urobili niečo, čo by sme mali. Každú chvíľu môžeme začať odznova, rozbiť modlu, na ktorej sa držíme, a potom dať Boha na prvé miesto. V tej chvíli môžeme začať milovať tak, ako miloval On, a tak sa stať tvárou Lásky k blížnemu. Musíme skoncovať s touto márnou a hlúpou túžbou stať sa svätou, ako keby to bolo niečo, čo sa stane na konci našich životov s davmi kričiacimi o nás, keď sa pokúšame dotknúť lemu našich šiat. Svätosť sa môže stať v každom okamihu, ak jednoducho robíme to, čo povedal náš Pán, a robíme to s láskou („oficiálni“ svätí sú jednoducho tí, ktorí majú väčšiu zbierku týchto momentov ako väčšina ľudí.) A musíme skoncovať s akýmkoľvek predstieraním. ktorý sa snaží obrátiť zástupy. Neobrátite jedinú dušu, pokiaľ cez vás nebude prúdiť Boží Duch.
Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, prinesie veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete nič urobiť... Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske (Ján 15:5, 10).
Boh, podobne ako Jeho inkarnácia, takmer vždy pracuje cez malé začiatky. Milujte ľudí okolo seba Kristovým srdcom. Spoznajte veľké misionárske pole, najprv vo svojej vlastnej duši a potom vo svojom vlastnom dome. Robte malé veci s veľkou láskou. Je to radikálne. Chce to odvahu. Vyžaduje si to neustále „áno“ a pokoru tvárou v tvár vlastnej slabosti. Ale Boh to vie o tebe a o mne. A predsa Jeho veľké prikázanie zostáva pred nami v celej svojej smelosti, vo všetkom, čo požaduje, vo všetkom, na čom trvá od chvíle, keď bolo vyslovené. Je to preto, že Pán má na mysli naše šťastie, pretože žiť podľa Marka 12:30 znamená stať sa plne ľudský. Milovať Boha celou svojou bytosťou znamená stať sa plne živým.
Človek potrebuje morálku, aby mohol byť sám sebou. —OBSAH BENEDIKTA XVI. (Kardinál Ratzinger), benedikt, P. 207
To, čo sa javí ako zásah do ľudskej slobody, v skutočnosti vedie k tomu, že ste slobodným človekom – úplne oslobodeným výmenou lásky medzi vami a Stvoriteľom. A tento život, Boží život, má moc premeniť tých, ktorí sú okolo vás, keď už nevidia vás, ale vo vás žijúceho Krista.
Svet čaká... ako dlho ešte môcť to čakať?
Toto storočie túži po autentickosti... Kážete to, čo žijete? Svet od nás očakáva jednoduchosť života, ducha modlitby, poslušnosti, pokory, neviazanosti a sebaobetovania. — PÁPEŽ PAVOL VI. Evanjelizácia v modernom svete, 22, 76
Poznámka: Vážený čitateľ, čítam každý list, ktorý mi je zaslaný. Dostávam ich však toľko, že nie som schopný na všetky odpovedať, aspoň včas. Prosím odpusť mi!
SÚVISIACE ČÍTANIE:
- Čítali ste Markovu novú knihu? Je to súhrn našich čias, odkiaľ sme prišli a kam smerujeme na základe prorockých slov pápežov a prvých cirkevných otcov. Spoluzakladateľ Matky Terezy Misionárov otcov lásky, o. Joseph Langford povedal, že táto kniha „pripraví čitateľa, ako žiadne iné dielo, ktoré som čítal, na to, aby čelil časom, ktoré sú pred nami, s odvahou, svetlom a gráciou...“. Knihu si môžete objednať na thefinalconfronation.com
