Milovať nemilovaného

TERAZ SLOVO O Hromadných čítaniach
pre 11. januára 2014

Liturgické texty tu

 

MOST v čase, keď budeme svedkami Krista, budeme konfrontovaní s tým, že musíme miluj nemilovaného. Týmto chcem povedať, že my všetko mať naše „chvíle“, príležitosti, keď nie sme vôbec veľmi milí. To je svet, do ktorého vstúpil náš Pán, a ten, do ktorého nás teraz Ježiš posiela.

V dnešnom prvom čítaní nám sv. Ján hovorí, ako máme reagovať, keď vidíme brata, ako sa dopustil hriechu, že „ak hriech nie je smrteľný"...

... mal by sa modliť k Bohu a dá mu život.

Modliť sa za človeka, s ktorým som podráždený, je krásnym krokom v láske a evanjelizačným činom. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 101

Nie je povinnosťou kresťanov, aby sa stali sudcami a porotcami za každú chybu a prešľap nášho blížneho. Namiesto toho, hovorí svätý Pavol, „niesť navzájom bremená. " ^[1]Gal 6: 2 Primárne bremeno, ktoré musíme niesť, je slabosť nášho brata.

Teraz vidím, že skutočná láska spočíva v znášaní chýb tých, ktorí sú o nás, nikdy sa nečudujem ich slabostiam, ale budovaná najmenej v znamení cnosti. —Sv. Thérèse de Liseux, Autobiografia svätca, Ch. 9; citované v Navarrská biblia, „Gospels & Acts“, s.79

Ako môžem nečuduj sa keď vidím svojho brata alebo sestru, ktorí sú takí beligentní a sebestrední? Protilátka si neustále pamätá na moje chyby a sklony každodenne nemilovať Boha a blížnych. V mojom oku je vždy poleno. Ale tiež si musím spomenúť, aký milosrdný bol Ježiš ku mne, aby som mohol odrážať Jeho milosrdenstvo voči ostatným.

Niesť bremeno iného nie je to isté, ako jednoducho ho vydržať. Dnešná žalmová odpoveď hovorí:

Pán má radosť zo svojho ľudu.

Dobrý miluje nad povrchom pretože vidí dobrotu, obraz v ktorej sme stvorení. Aby sme mohli milovať tých, ktorí nie sú láskaví, musíme ísť ďalej, ako len byť urazení, nad rany jednotlivcov a milovať ich tak, ako ich miluje Boh. Je to učenie sa „„ umeniu sprevádzať “, ktoré nás učí, aby sme si sandále vybrali pred posvätnou pôdou toho druhého.“ “ ^[2]Evangelii gaudium, č. 169 Keď začneme vidieť ostatných ako „svätú zem“, sme oveľa menej pripravení súdiť. V skutočnosti ich začneme tešiť.

Misia je naraz vášňou pre Ježiša a vášňou pre jeho ľud. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 268

Často sa pokúsim predstaviť si človeka, keď bol dieťaťom, ako bol nevinný, neškodný a drahý. Toto je skutočne „jadro“, ktoré Boh vidí, a ktoré Ježiš zomrel, aby ho obnovil. Všetko potom je padlá príroda.

Keď vidíte vtáka so zlomeným krídlom poskakujúcim na zemi, nikdy si nemyslíte na seba: „Prečo sa ten vták snaží byť veveričkou?“ Namiesto toho vidíte, že je zranený a koná „zo“ svojich rán. Aj ľudia sú často produktmi svojej zranenosti, chcú lietať „na orlích krídlach“, ale zlomení svojou minulosťou, svojimi hriechmi, neúspechmi a zraneniami od ostatných. Preto hovorí Ježiš nesúď, ale buď milosrdný. Musíme ich sprevádzať a pomáhať im uzdravovať, rásť a znovu lietať pohľadom na ich duchovný potenciál a potešením z „najmenšieho znaku cnosti“.

Ježiš nám ukazuje, ako milovať nemilovaného, ​​keď nechá pochybovať Tomáša, aby sa dotkol jeho rán. Musíme sa dotknúť nielen iných rán, ale nech sa dotknú našich. Nechajte ostatných vidieť vašu slabosť; dajte im vedieť, že aj vy bojujete; nech ti dajú prsty na tvoju stranu, na miesto, kde Ježiš uzdravil tvoju dušu. Pamätám si, ako mi môj svätý priateľ raz povedal, že neje dezert. "Prečo?" Spýtal som sa. "Pretože akonáhle začnem jesť kúsok koláče, musím to zjesť celé!" Bol som ohromený jeho čestnosťou. Zatiaľ čo niektorí kresťania chcú zaujať leštením svojich svätožiarov pred ostatnými, duša sa Pánovi skutočne otvára, keď vidia priehľadnosť a dotýkajú sa autentickej pokory.

Ján Krstiteľ v evanjeliu hovorí:

On musí pribúdať, ja musím klesať.

Kedykoľvek sa zmenšujeme, otvárame svoje rany iným a nechávame ich vidieť nielen to, ako nás Kristus uzdravil, ale aký je ešte uzdravujú nás, sú schopní dotkni sa nádeje v nás. To na oplátku otvára ich zranené srdcia, aby sme mohli aplikovať liečivý balzam Kristovej milosrdnej lásky prostredníctvom slova, Písma atď. Je zrejmé, že to znamená, že sme ochotní počúvať, vcítiť sa a cestovať s dušami.

Evanjelizačná komunita sa zapája slovom a činom do každodenného života ľudí; premosťuje vzdialenosti, je ochotná sa v prípade potreby ponížiť a zahŕňa ľudský život, dotýka sa trpiaceho Kristovho tela v iných. Evanjelizátori tak prijímajú „vôňu oviec“ a ovce sú ochotné počuť ich hlas. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 24

Často sa nemilovaný cíti kvôli osamelosť—zabudnutý, ignorovaný, zanedbávaný v rýchlo sa rozvíjajúcom, neosobnom svete. Mária Magdaléna prišla k hrobu a túžila po tom, ktorý jej dal účel, zmysel a lásku. Keď uvidela Ježiša, zavolal ju okolo názov. Bolo to o Že v okamihu ho spoznala. Musíme prestať brať ľudí ako ďalšieho anonymného okoloidúceho. Musíme uznať každého, kto prichádza do našej prítomnosti, s našim úsmevom a dostupnosťou, so svätou pohostinnosťou.

Musíme si precvičiť umenie počúvania, ktoré je viac ako len počúvanie. Počúvanie v komunikácii predstavuje otvorenosť srdca, ktorá umožňuje tú blízkosť, bez ktorej nemôže dôjsť k skutočnému duchovnému stretnutiu. Počúvanie nám pomáha nájsť správne gesto a slovo, ktoré ukazuje, že sme nielen diváci. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 171

Catherine Doherty raz povedala, že môžeme „načúvať duši existencii“. A duše majú meno, vpísané na dlani Božej. Keď počúvame iného, ​​keď znižujeme hlas, čoraz viac môžu počuť hlas Otca, ktorý ich volá po mene a hovorí: „Si milovaný. "

Každá duša je iná, každá situácia si vyžaduje nové rozlišovanie a citlivosť. Duše niekedy potrebujú „tvrdú lásku“, ako farizeji. Ľudia však najčastejšie jednoducho potrebujú milosrdný láska. Ak máme milovať tých, ktorí nie sú láskaví, musíme im venovať čas, aby sme im boli prítomní, a nechať ich vdychovať Kristovu vôňu, ktorá pochádza z nášho vlastného vzťahu s Ježišom, v ktorom On niesol. náš bremená, dotknuté náš rany, a počúval náš duše do existencie.

Predovšetkým nezabúdajte, že je to všetko milosť. Milujeme iba s láskou, s ktorou sme boli slobodne obdarovaní. A je to Duch Svätý, ktorý usvedčuje, jedine Duch Svätý, ktorý môže otvoriť srdce iného a priviesť ho k obráteniu. Napriek tomu sme Božou vyvolenou nádobou pre Jeho milosť a víťazstvo, ktoré zvíťazí nad nemilovateľným, je naše viera ...

A výsledky necháme na Boha.

 

tweet

 

 Týmto sa končí prvý mesiac knihy The Now Word. Vaša spätná väzba vítaná!