DRAHÁ priatelia, môj nedávny príspevok Vypnuté do noci vznietil príval listov, ktorý sa nepodobal ničomu v minulosti. Som tak hlboko vďačný za listy a poznámky o láske, obavách a láskavosti, ktoré boli vyjadrené z celého sveta. Pripomenuli ste mi, že nehovorím do vzduchoprázdna, že mnohí z vás boli a stále sú hlboko zasiahnutí Slovo Teraz. Vďaka Bohu, ktorý nás všetkých používa, aj keď sme zlomení.
Niektorí z vás si mysleli, že odchádzam zo služby. V e-maile, ktorý som odoslal, a v poznámke na Facebooku však veľmi jasne uvádzajú, že si dávam „pauzu“. Tento rok bol v mnohých ohľadoch búrlivý. Bol som natiahnutý na svoje limity. Som trochu vyhorený. Potrebujem prekalibrovať. Musím zabrzdiť neuveriteľné tempo života, v ktorom sa nachádzam. Rovnako ako Ježiš potrebujem „vyjsť na horu“ a stráviť čas osamote so svojím Nebeským Otcom a nechať Ho, aby ma uzdravil, keď odhalím zlomenosť a rany v môj život, ktorý tento rok odhalil tlakový hrniec. Potrebujem vstúpiť do skutočnej a hlbokej očisty.
Normálne vám píšem cez advent a Vianoce, ale tento rok si potrebujem dať pauzu. Mám tú najúžasnejšiu rodinu a vďačím jej viac ako komukoľvek za to, že som získala svoju rovnováhu. Ako každá iná kresťanská rodina, aj my sme vystavení útokom. Ale už teraz sa láska, ktorú k sebe máme, ukazuje silnejšia ako smrť.
NIE VETOR ANI VLNY
A tak mám posledné slovo na rozlúčku, ktoré som mal na srdci pred dvoma týždňami, no nenašiel som si čas na písanie. Musím to urobiť teraz, pretože mnohí z vás vyjadrili, ako aj vy znášate tie najintenzívnejšie skúšky. Som presvedčený, že teraz sme vstúpili do snáď najväčších skúšok, ktorým Cirkev kedy čelila. Je to očistenie Kristovej Nevesty. Už len to by vám malo dať nádej, pretože Ježiš nás chce urobiť krásnymi, nie nás nechať utápať sa v dysfunkcii.
Či už je to Veľká búrka našich čias alebo osobné búrky, ktoré prežívate (a sú čoraz viac prepojené), pokušenie nechať vetry a vlny zlomiť vaše a moje odhodlanie sa stupňuje.
Potom prinútil učeníkov, aby nastúpili na loď a predišli ho na druhý breh, zatiaľ čo on rozpustil zástupy. Potom vyšiel sám na vrch modliť sa. Keď bol večer, bol tam sám. Medzitým čln, už niekoľko míľ od brehu, zmietali vlny, lebo vietor bol proti. (Mat 14:22-24)
Aké vlny vás práve teraz zmietajú? Zdá sa vám, že vetry života sú úplne proti vám, ak nie sám Boh (vietor je tiež symbolom Ducha Svätého)? Namiesto toho, aby som vám práve teraz povedal, aby ste „žili v prítomnom okamihu“, „len sa modlili“ alebo „ponúkali to“ atď., chcem jednoducho uznať, že vetry vo vašom živote sú pre vás skutočné a vlny sú naozaj ohromujúce. Môžu byť skutočne ľudsky nemožné vyriešiť. Môžu mať skutočne schopnosť prevrhnúť vás, vaše manželstvo, vašu rodinu, vašu prácu, vaše zdravie, vašu bezpečnosť atď. trpíš a cítiš sa sám. Dokonca aj Boh sa môže zdať, že nie je nič iné ako fantóm v noci.
Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim a kráčal po mori. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, zľakli sa. "Je to duch," povedali a vykríkli od strachu. (Mat 14:25-26)
No, ak tam niekedy nejaký bol, nie je toto moment viery, ktorému teraz čelíme vy aj ja? Aké ľahké je uveriť, keď cítime útechu. ale „Viera je realizácia toho, v čo dúfame, a dôkaz vecí nie vidieť. “ [1]Židom 11: 1 Tu je moment rozhodnutia. Pretože, aj keď ste možno v pokušení myslieť si, že Ježiš je duch, mýtus, výmysel mysle, ako vám hovoria ateisti... Stojí pred vašou loďou a opakuje vám:
Naberte odvahu, to som ja; Neboj sa. (oproti 27)
Ó, Pane, ako to môžeš povedať, keď sa všetko okolo mňa zdá stratené?! Zdá sa, že všetko klesá do priepasti beznádeje!
No Peter vystúpil z člna ako kresťan plný sebavedomia. Možno ho premohla istá sebauspokojenie, že je odvážnejší a vernejší ako ostatní. Čoskoro však zistil, že na svojich prirodzených cnostiach, charizmách, daroch, zručnostiach, arogancii či resumé nemožno večne kráčať. Potrebujeme Spasiteľa, pretože my všetko treba zachrániť. Všetci sa v tom či onom bode stretneme zoči-voči skutočnosti, že medzi nami a Bohom, medzi nami a Dobrotou je skutočne priepasť, ktorú môže zaplniť iba On, ktorú môže premostiť.
…keď [Peter] videl, aký silný je vietor, zľakol sa; a začal sa topiť a zvolal: „Pane, zachráň ma! Ježiš okamžite vystrel ruku a chytil ho... (v. 30-31)
Keď stojíte nad priepasťou svojej bezmocnosti, bratia a sestry, je to desivá a bolestivá vec. V tej chvíli je toľko pokušení... pokušenie vrátiť sa na loď útechy a falošného bezpečia; pokušenie zúfať pri pohľade na tvoju bezmocnosť; pokušenie myslieť si, že Ježiš ťa tentoraz nechytí; pokušenie pýchy a teda popierania, pretože vás každý vidí takého, aký ste; pokušenie myslieť si, že to zvládnem sám; a pokušenie, možno predovšetkým, odmietnuť Ježišovu zachraňujúcu ruku, keď natiahne ruku (a namiesto toho siahnuť po alkohole, jedle, sexe, drogách, bezduchej zábave atď., aby ma „zachránil“ od bolesti).
V týchto chvíľach vetrov a vĺn, bratia a sestry, to musí byť chvíľa čistého, surového a Nepremožiteľná viera. Ježiš neberie slová. Neospravedlňuje sa. Jednoducho hovorí sebestačným, ktorí sa potápajú pod ich zúfalstvom:
Ó, ty maloverný, prečo si pochyboval? (oproti 30-31)
Viera je tak v rozpore s naším odôvodnením! Je to také nelogické pre naše telo! Aké ťažké je povedať a potom žiť slová:
Ó Ježišu, odovzdávam sa ti, staraj sa o všetko!
Toto opustenie zahŕňa skutočnú smrť, skutočnú bolesť, skutočné poníženie, skutočné duševné, emocionálne a duchovné utrpenie. Aká je alternatíva? Trpieť bez Ježiša. Radšej by si s Ním netrpel? Keď to urobíte, On to urobí nie sklamať. On to jednoducho neurobí podľa teba. Urobí to najlepším spôsobom a tento spôsob je často záhadou. Ale v Jeho čase a Jeho cestou prídeš na druhý breh, svetlo prerazí oblaky a všetko tvoje utrpenie prinesie ovocie ako tŕňový ker rašiaci ruže. Boh urobí zázrak vo vašom srdci, aj keď srdce všetkých ostatných zostane nezmenené.
Chceli ho vziať do člna, no čln okamžite dorazil k brehu, ku ktorému smerovali. (Ján 6:21)
Nakoniec prestaňte racionalizovať, prestaňte hovoriť: „Jasné, Mark. Ale so mnou sa to nestane. Boh ma nepočúva." To je hlas pýchy alebo Satanov hlas, nie hlas Pravdy. Klamár a žalobca neúnavne prichádzajú, aby ukradli vašu nádej. Buď múdry. Nenechaj ho.
Amen, hovorím vám, ak budete mať vieru veľkosti horčičného zrnka, poviete tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto tam, a on sa pohne. Nič pre vás nebude nemožné. (Mat 17:20)
Pozeraj na Ježiša, nie na vietor, ani na vlny. Vyjdi dnes na vrch a povedz: „Dobre, Ježišu. Verím v teba. Táto malá modlitba je všetko, čo môžem nájsť. Je to moje horčičné semienko. Okamžite. Odovzdávam sa ti, postaraj sa o všetko!“
Si milovaný. Uvidíme sa čoskoro…
SÚVISIACE ČÍTANIE
The Now Word je služba na plný úväzok, ktorá
vôľa pokračujte vo svojej podpore.
Požehnaj ťa a ďakujem.
Na cestu s Markom dovnútra Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
poznámky pod čiarou
| ↑1 | Židom 11: 1 |
|---|