…každá partikulárna cirkev musí byť v súlade s univerzálnou Cirkvou
nielen čo sa týka učenia viery a sviatostných znamení,
ale aj čo sa týka zvykov všeobecne prijatých z apoštolskej a neprerušenej tradície.
Tieto je potrebné dodržiavať nielen preto, aby sa predišlo chybám,
ale aj preto, aby sa viera odovzdávala vo svojej celistvosti,
od cirkevného pravidla modlitby (lex orandi) zodpovedá
na jej vládu viery (lex credendi).
—Všeobecné pokyny Rímskeho misála, 3. vydanie, 2002, 397
IT môže sa zdať zvláštne, že píšem o rozvíjajúcej sa kríze v súvislosti s latinskou omšou. Dôvodom je, že som sa nikdy v živote nezúčastnil pravidelnej tridentskej liturgie.[1]Zúčastnil som sa svadby s tridentským obradom, ale kňaz akoby nevedel, čo robí, a celá liturgia bola rozhádzaná a čudná. Ale to je presne dôvod, prečo som neutrálny pozorovateľ a dúfam, že do konverzácie môžem pridať niečo užitočné…
Pre tých, ktorí nemajú čas, tu je skratka. V roku 2007 vydal pápež Benedikt XVI. Apoštolský list Summorum Pontificum v ktorom veriacim oveľa ľahšie sprístupnil slávenie tradičnej latinskej omše. Uviedol, že povolenie sláviť obe súčasné revidované omše (Ordo Missae) a/alebo latinská liturgia nebola nijako rozdeľujúca.
Tieto dva výrazy Cirkvi lex orandi v žiadnom prípade nepovedie k rozdeleniu Cirkvi lex credendi (pravidlo viery); lebo sú to dva spôsoby použitia jedného rímskeho obradu. — čl. 1, Summorum Pontificum
Pápež František však vyjadril rozhodne iný názor. Neustále obracal tú Benediktovu Motu Proprio „v snahe zabezpečiť, aby liturgická reforma bola „nezvratná“.[2]ncronline.com 16. júla 2021 František vydal svoj vlastný dokument, Traditionis Custodes, aby potlačil to, čo vníma ako rozdeľujúce hnutie v Cirkvi. Teraz musia kňazi a biskupi opäť žiadať o povolenie od samotnej Svätej stolice, aby mohli sláviť staroveký obrad – Svätá stolica proti nemu stále viac a prísnejšie.
František povedal, že je „zarmútený“, že používanie starej omše „je často charakterizované odmietnutím nielen liturgickej reformy, ale aj samotného II. vatikánskeho koncilu, tvrdiac, s nepodloženými a neudržateľnými tvrdeniami, že zradila tradíciu a „pravá Cirkev“. -Národný katolícky reportér, Júl 16th, 2021
Perspektívy
Keď som v polovici 90-tych rokov začal svoju hudobnú službu, jednou z prvých vecí, ktoré som urobil, bola kontrola dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu o vízii Cirkvi pre hudbu počas omše. Prekvapilo ma, keď som zistil, že veľa z toho, čo sme robili na liturgii v dokumentoch nebolo nikdy uvedené – práve naopak. Druhý vatikánsky koncil v skutočnosti vyzval na zachovanie posvätnej hudby, spevu a používania latinčiny počas omše. Nenašiel som ani dekrét, ktorý by naznačoval, že kňaz nemôže čeliť oltáru. ad orientum, aby prestali prijímacie koľajnice alebo aby sa Eucharistia neprijímala na jazyk. Premýšľal som, prečo to naše farnosti ignorujú?
Bol som tiež zdesený, keď som videl, ako sa naše rímske kostoly čoraz viac stavajú s malou krásou v porovnaní so zdobenými kostolmi, ktoré som občas navštevoval vo východných obradoch (pri návšteve mojej Baby sme navštevovali ukrajinský katolícky kostol). Neskôr som počul, ako mi kňazi hovorili, ako v niektorých farnostiach po Druhom vatikánskom koncile 
sochy boli rozbité, ikony odstránené, vysoké oltáre motorovou pílou, vytrhnuté koľajnice na prijímanie, uhasené kadidlo, zdobené rúcha zakonzervované a posvätná hudba sekularizovaná. "To, čo komunisti urobili v našich kostoloch násilím," poznamenali niektorí prisťahovalci z Ruska a Poľska, "vy sami robíte!" Niekoľkí kňazi mi tiež rozprávali, ako nekontrolovateľná homosexualita v ich seminároch, liberálna teológia a nepriateľstvo voči tradičnému učeniu spôsobili, že mnohí horliví mladí muži úplne stratili vieru. Slovom, všetko okolo, vrátane liturgie, bolo podkopávané. Opakujem, ak toto bola „liturgická reforma“ zamýšľaná Cirkvou, určite to nebolo v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu.
Učenec Louis Bouyer bol jedným z ortodoxných vodcov liturgického hnutia pred Druhým vatikánskym koncilom. V dôsledku explózie liturgických zneužívaní po koncile dal toto prísne hodnotenie:
Musíme hovoriť na rovinu: v katolíckej cirkvi dnes prakticky neexistuje liturgia hodná tohto mena ... Možno v žiadnej inej oblasti nie je väčšia vzdialenosť (a dokonca formálna opozícia) medzi tým, čo koncil vypracoval, a tým, čo v skutočnosti máme ... -od Pusté mesto, revolúcia v katolíckej cirkvi, Anne Roche Muggeridge, s. 126
Kardinál Avery Dulles, zhrňujúc myšlienky kardinála Josepha Ratzingera, budúceho pápeža Benedikta, poznamenáva, že Ratzinger bol spočiatku veľmi pozitívny, pokiaľ ide o „úsilie prekonať izoláciu kňaza celebranta a podporiť aktívnu účasť kongregácie“. Súhlasí s konštitúciou v potrebe prikladať väčší význam Božiemu slovu v Písme a pri ohlasovaní. Teší ho ustanovenie konštitúcie o tom, že sväté prijímanie sa má distribuovať pod obidvoma druhmi [ako sú východné obrady] a... používaním ľudového jazyka. „Múr latinčiny,“ napísal, „musel byť prelomený, ak mala liturgia opäť fungovať buď ako ohlasovanie, alebo ako pozvanie k modlitbe. Schválil tiež výzvu koncilu obnoviť jednoduchosť raných liturgií a odstrániť nadbytočné stredoveké nánosy.“[3]„Od Ratzingera k Benediktovi“, Prvé veci, február 2002
Stručne povedané, aj to je dôvod, prečo verím revízia omše v XNUMX. storočí nebola bezdôvodná vo svete čoraz viac napádanom „slovom“ masmédií, ktorý bol nepriateľský voči evanjeliu. Bola to tiež generácia s výrazne skráteným rozsahom pozornosti s príchodom kina,
televízia a čoskoro aj internet. Kardinál Dulles však pokračuje: „V nasledujúcich spisoch ako kardinál sa Ratzinger snaží rozptýliť súčasné nesprávne interpretácie. Tvrdí, že konciloví otcovia nemali v úmysle iniciovať liturgickú revolúciu. Mali v úmysle zaviesť umiernené používanie ľudového jazyka popri latinčine, ale nepomysleli na odstránenie latinčiny, ktorá zostáva oficiálnym jazykom rímskeho obradu. Výzvou k aktívnej účasti nemala rada na mysli neustály ruch hovorenia, spievania, čítania a podávania rúk; modlitebné ticho môže byť obzvlášť hlbokým spôsobom osobnej účasti. Mrzí ho najmä zánik tradičnej duchovnej hudby v rozpore so zámerom koncilu. Koncil tiež nechcel iniciovať obdobie horúčkovitého liturgického experimentovania a tvorivosti. Kňazom aj laikom prísne zakazovalo meniť rubriky z vlastnej autority.“
V tejto chvíli sa mi chce jednoducho plakať. Pretože mám pocit, že naša generácia bola okradnutá o krásu posvätnej liturgie – a mnohí o tom ani nevedia. To je dôvod, prečo úplne súcitím s priateľmi, čitateľmi a rodinou, ktorí milujú latinskú omšu. Na tridentskej liturgii sa nezúčastňujem z jednoduchého dôvodu, že tam, kde bývam, nebola nikdy dostupná (aj keď som si opäť prečítala ukrajinský jazyk a niekedy v priebehu rokov byzantské liturgie, ktoré sú starodávnejšími obradmi a sú rovnako vznešené. A samozrejme, nežijem vo vzduchoprázdne: čítal som modlitby latinskej omše, zmeny, ktoré boli vykonané a videli početné videá atď. tohto obradu). Intuitívne však viem, že je to dobré, sväté a ako potvrdil Benedikt XVI., súčasť našej posvätnej tradície a „jedného rímskeho misála“.
Súčasťou inšpirovaného génia katolíckej cirkvi v priebehu storočí bol jej bystrý zmysel pre umenie a skutočne vysoké divadlo: kadidlo, sviečky, rúcha, klenuté stropy, vitráže a transcendentná hudba. Do dnešného dňa, 
svet stále priťahuje naše starobylé kostoly pre ich mimoriadnu krásu presne pretože toto posvätné zobrazenie je samo o sebe a mystický jazyk. Príklad: môj bývalý hudobný producent, ktorý nie je nijako zvlášť nábožensky založený, a ktorý odvtedy odišiel, navštívil pred niekoľkými rokmi Notre Dame v Paríži. Keď sa vrátil, povedal mi: „Keď sme vošli do kostola, vedel som niečo sa tu dialo.“ To „niečo“ je posvätný jazyk, ktorý poukazuje na Boha, jazyk, ktorý bol za posledných päťdesiat rokov strašne zdeformovaný skutočným a zákerným revolúcia namiesto revízie svätej omše, aby sa stala vhodnejšou „pozvaním k modlitbe“.
Je to však práve toto poškodenie omše, ktoré niekedy vyvolalo naozajstnú odozvu má rozdeľovať. Z akéhokoľvek dôvodu som bol na strane najradikálnejšieho prvku takzvaných „tradicionalistov“, ktorí škodia sami o sebe. Písal som o tom v O zbraňovaní omše. Hoci títo jednotlivci nepredstavujú autentické a ušľachtilé hnutie tých, ktorí chcú obnoviť a obnoviť to, čo sa nikdy nemalo stratiť, spôsobili obrovské škody tým, že úplne odmietli Druhý vatikánsky koncil, zosmiešňovali verných kňazov a laikov, ktorí sa modlia Ordo Missae, a v krajnom prípade spochybňujúc legitimitu pápežstva. Niet pochýb, že pápež František je naladený predovšetkým na tieto nebezpečné sekty, ktoré skutočne rozdeľujú a ktoré neúmyselne poškodili ich vec a latinskú liturgiu.
Je iróniou, že zatiaľ čo František má plné právo riadiť liturgickú reformu Cirkvi, jeho hromadné zoskupenie radikálov s úprimnými veriacimi a teraz potláčanie latinskej omše samo osebe vytvára nové a bolestivé rozdiely, keďže mnohí prišli milovať a rásť v starovekej omši od Benedikta Motu Proprio.
omša s prekvapením
V tomto svetle chcem pokorne navrhnúť možný kompromis tejto dilemy. Keďže nie som ani kňaz, ani biskup, môžem sa s vami podeliť len o skúsenosť, ktorá, dúfam, bude inšpiráciou.
Pred dvoma rokmi som bol pozvaný na svätú omšu do Saskatoonu v Kanade, ktorá bola podľa mňa presne naplnením autentickej vízie reformy Druhého vatikánskeho koncilu. to 
bol novinka Ordae Missae povedal, ale kňaz sa to modlil striedavo v angličtine a latinčine. Bol tvárou v tvár k oltáru, keď neďaleko šľahalo kadidlo a jeho dym prechádzal svetlom mnohých sviec. Hudobné a omšové časti boli spievané v latinčine krásnym zborom sediacim na balkóne nad nami. Čítania boli v ľudovom jazyku, rovnako ako dojímavá homília nášho biskupa.
Neviem si to vysvetliť, ale už od prvých momentov úvodného chválospevu ma premohli emócie. Duch Svätý bol taký prítomný, taký mocný... bola to hlboko úctivá a krásna liturgia... a slzy mi stekali po celý čas po líci. Verím, že to bolo presne to, čo konciloví otcovia zamýšľali – aspoň niektorí z nich.
Teraz je v tejto chvíli nemožné, aby kňazi oponovali Svätému Otcovi v tejto záležitosti týkajúcej sa tridentského obradu. Je v kompetencii Františka, aby ako Najvyšší veľkňaz stanovil usmernenia pre slávenie liturgie. Je tiež jasné, že to robí s cieľom pokračovať v práci Druhého vatikánskeho koncilu. Tak sa pridaj k tejto práci! Ako ste práve čítali vyššie, v rubrikách svätej omše nie je nič, čo by hovorilo, že kňaz nemôže stáť čelom k oltáru, nemôže používať latinčinu, nemôže používať tyč na oltári, kadidlo, spievať atď.. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu to výslovne vyžadujú a rubriky to podporujú. Biskup je na veľmi neistej pôde, aby sa tomu postavil – aj keď ho k tomu „kolegialita“ tlačí. Ale tu musia byť kňazi „bystrí ako hady a jednoduchí ako holubice“.[4]Matný 10: 16 Poznám niekoľkých duchovných, ktorí v tichosti znovu realizujú autentickú víziu Druhého vatikánskeho koncilu – a vytvárajú pritom skutočne nádherné liturgie.
Prenasledovanie je už tu
Nakoniec viem, že mnohí z vás žijete v komunitách, kde omša momentálne stroskotá a že účasť na latinskom obrade bola pre vás záchranným lanom. Stratiť toto je veľmi bolestivé. Pre niektorých nepochybne existuje pokušenie nechať toto rozhorčenie proti pápežovi a biskupom. Existuje však aj iný spôsob, ako pochopiť, čo sa deje. Sme uprostred rastúceho prenasledovania zo strany nášho odvekého nepriateľa, Satana. Sledujeme, ako sa strašidlo komunizmu šíri po celej planéte v novej a ešte klamlivejšej podobe. Pozrite sa na toto prenasledovanie, aké to je a že niekedy prichádza zvnútra samotnej Cirkvi ako ovocie hriech.
Utrpenie cirkvi pochádza aj zvnútra cirkvi, pretože v cirkvi existuje hriech. Aj toto sa vždy vedelo, no dnes to vidíme naozaj desivým spôsobom. Najväčšie prenasledovanie cirkvi nepochádza od vonkajších nepriateľov, ale rodí sa v hriechu v cirkvi. Cirkev má teda hlbokú potrebu znovu sa naučiť pokániu, prijať očistenie, naučiť sa na jednej strane odpúšťaniu, ale aj potrebe spravodlivosti. —PÁPEŽ Benedikt XVI., 12. mája 2021; pápežský rozhovor počas letu
V skutočnosti by som to chcel opäť uzavrieť slovom „teraz“, ktoré ma napadlo pred niekoľkými rokmi, keď som jedného dňa šoféroval na Vyznanie. Ako výsledok duch kompromisu ktorý vstúpil do Cirkvi, prenasledovanie pohltí dočasnú slávu Cirkvi. Bol som premožený neuveriteľným smútkom, že všetka krása Cirkvi – jej umenie, jej spevy, jej ozdoby, jej kadidlo, jej sviece, atď. – musí ísť dole do hrobu; že prichádza prenasledovanie, ktoré toto všetko vezme, takže nám nezostane nič, iba Ježiš.[5]porov Proroctvo v Ríme Prišiel som domov a napísal som túto krátku báseň:
PIČ, Ó, deti ľudí! Plač nad všetkým, čo je dobré, pravdivé a krásne. Plačte za všetkým, čo musí ísť dole k hrobu, vašim ikonám a spevom, vašim múrom a vežiam.
Plačte, deti ľudí! Na všetko dobré, pravdivé a krásne. Plačte za všetkým, čo musí ísť dolu k Hrobu, vašim učeniam a pravdám, vašej soli a vášmu svetlu.
Plačte, deti ľudí! Na všetko dobré, pravdivé a krásne. Plačte pre všetkých, ktorí musia vstúpiť do noci, pre vašich kňazov a biskupov, vašich pápežov a kniežatá.
Plačte, deti ľudí! Na všetko dobré, pravdivé a krásne. Plačte pre všetkých, ktorí musia vstúpiť pred súd, skúšku viery, oheň rafinérie.
... ale plakať nie navždy!
Pretože príde svitanie, svetlo zvíťazí, vyjde nové Slnko. A všetko, čo bolo dobré, pravdivé a krásne, bude dýchať nový dych a bude sa dať opäť synom.
Dnes už mnohým katolíkom v častiach Fínska, Kanady a inde nie je dovolené zúčastniť sa omše bez „vakcínového pasu“. A samozrejme aj v inom 
miest, latinská omša je odteraz úplne zakázaná. Postupne začíname vidieť realizáciu tohto slova „teraz“. Musíme sa pripraviť na to, že omše sa budú opäť slúžiť v úkryte. V apríli 2008 sa francúzska svätá Thérèse de Lisieux zjavila vo sne americkému kňazovi, ktorého poznám a ktorý každú noc vidí duše v očistci. Mala na sebe šaty na prvé sväté prijímanie a viedla ho do kostola. Keď sa však dostal k dverám, vstup mu bol zakázaný. Otočila sa k nemu a povedala:
Rovnako ako moja krajina [Francúzsko], ktorá bola najstaršou dcérou Cirkvi, zabila svojich kňazov a veriacich, a tak dôjde k prenasledovaniu Cirkvi vo vašej krajine. Za krátky čas duchovenstvo odíde do exilu a nebude môcť otvorene vstúpiť do kostolov. Budú slúžiť veriacim na tajných miestach. Veriaci budú zbavení „Ježišovho bozku“ [sväté prijímanie]. Laici k nim privedú Ježiša v neprítomnosti kňazov.
Okamžite o. pochopil, že má na mysli Francúzska revolúcia a náhly prenasledovanie Cirkvi, ktoré prepuklo. Vo svojom srdci videl, že kňazi budú nútení slúžiť tajné omše v domoch, stodolách a odľahlých oblastiach. A potom znova, v januári 2009, počuteľne počul svätú Teréziu opakovať svoje posolstvo s väčšou naliehavosťou:
To, čo sa stalo v mojej rodnej krajine, sa v krátkom čase uskutoční vo vašej rodnej krajine. Hrozí prenasledovanie Cirkvi. Priprav sa.
Vtedy som ešte nepočul o „štvrtej priemyselnej revolúcii“. Ale toto je termín, ktorý teraz vyvolávajú svetoví lídri a architekti Veľký reset, Profesor Klaus Schwab. Otvorene povedal, že nástrojmi tejto revolúcie sú „COVID-19“ a „zmena klímy“.[6]porov Izaiášova vízia globálneho komunizmu Bratia a sestry, pamätajte na moje slová: táto revolúcia nemá v úmysle nechať miesto katolíckej cirkvi, aspoň nie tak, ako ju poznáme vy a ja. V prorockom prejave v roku 2009 bývalý najvyšší rytier Carl A. Anderson povedal:
Ponaučením devätnásteho storočia je, že moc ukladať štruktúry, ktoré udeľujú alebo odoberajú autoritu vodcom Cirkvi podľa uváženia a vôle vládnych úradníkov, nie je nič iné ako moc zastrašovať a moc ničiť. —Vrchný rytier Carl A. Anderson, rally na štátnom kapitole v štáte Connectitcut, 11. marca 2009
Pokrok a veda nám dali moc ovládnuť prírodné sily, manipulovať s elementmi, reprodukovať živé veci, takmer do takej miery, ako je to v samotnej výrobe ľudí. V tejto situácii sa modlitba k Bohu javí ako nemoderná a nezmyselná, pretože môžeme stavať a vytvárať, čo len chceme. Neuvedomujeme si, že prežívame rovnakú skúsenosť ako Babel. —POPE BENEDICT XVI, Pentecost Homily, 27. mája 2102
Pevne sa držte svojej viery. Zostaňte v spoločenstve s Kristovým zástupcom, aj keď s ním nesúhlasíte.[7]porov Barque je len jeden Ale nebuď zbabelec. Neseď na rukách. Ako laici sa začnite organizovať, aby ste pomohli svojmu kňazovi pri realizácii pravdivý vízia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorá nikdy nemala byť porušením posvätnej tradície, ale jej ďalším rozvojom. Buďte tvárou kontrarevolúcie to znovu prinavráti Cirkvi pravdu, krásu a dobro... aj keď to bude v ďalšej dobe.
Súvisiace čítanie
Izaiášova vízia globálneho komunizmu
Vypočujte si toto:
Sledujte Marka a denné „znamenia času“ na MeWe:
Postupujte podľa Markových spisov tu:
Na cestu s Markom dovnútra Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
poznámky pod čiarou
| ↑1 | Zúčastnil som sa svadby s tridentským obradom, ale kňaz akoby nevedel, čo robí, a celá liturgia bola rozhádzaná a čudná. |
|---|---|
| ↑2 | ncronline.com |
| ↑3 | „Od Ratzingera k Benediktovi“, Prvé veci, február 2002 |
| ↑4 | Matný 10: 16 |
| ↑5 | porov Proroctvo v Ríme |
| ↑6 | porov Izaiášova vízia globálneho komunizmu |
| ↑7 | porov Barque je len jeden |