IF ty čítaš Starostlivosť o srdce, potom už vieš, ako často to nedokážeme dodržať! Ako ľahko sme rozptýlení najmenšou vecou, odtrhnutí od mieru a vykoľajení od svojich svätých túžob. Opäť so svätým Pavlom voláme:
Nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím ...! (Rim 7:14)
Musíme však znova počuť slová svätého Jakuba:
Zvážte to všetko, moji bratia, keď sa stretnete s rôznymi skúškami, pretože viete, že skúšanie vašej viery vedie k vytrvalosti. A nech je vytrvalosť dokonalá, aby ste boli dokonalí a úplní a nič vám nechýbalo. (Jakub 1: 2–4)
Grace nie je lacná, odovzdáva sa ako rýchle občerstvenie alebo kliknutím myši. Musíme za to bojovať! Spomienka, ktorá znovu berie na starosť srdce, je často zápasom medzi túžbami tela a túžbami Ducha. A tak sa musíme naučiť nasledovať spôsoby Ducha…
ROZPUSTENIA
Opäť platí, že starostlivosť o srdce znamená vyhýbať sa veciam, ktoré by vás odvádzali od Božej prítomnosti; byť ostražitý, dávať pozor na nástrahy, ktoré by ťa zviedli do hriechu.
Bol som požehnaný, že som si včera prečítal nasledujúcu pasáž po zverejnil som Starostlivosť o srdce. Je to pozoruhodné potvrdenie toho, čo som napísal predtým:
Chceli by ste, aby som vás naučil, ako rásť od cnosti k cnosti a ako môžete byť nabudúce ešte pozornejší, ak ste už sústredení na modlitbu, a tak vzdávať Bohu príjemnejšie uctievanie? Počúvaj a poviem ti to. Ak vo vás už horí maličká iskierka Božej lásky, nevystavujte ju vetru, pretože by mohla sfúknuť. Sporák držte pevne zatvorený, aby nestratil teplo a nevychladol. Inými slovami, vyhýbajte sa rozptyľovaniu, ako len môžete. Buď ticho s Bohom. Nestrácajte čas zbytočným klebetením. — sv. Karol Boromejský, Liturgia hodín, s. 1544, Pamätník svätého Karola Boromejského, 4. novembra.
Ale keďže sme slabí a náchylní k žiadostiam tela, lákadlám sveta a pýche – rozptýlenia k nám prichádzajú, aj keď sa im snažíme vyhnúť. Ale pamätajte na toto; zapíšte si to, opakujte si to, kým to nikdy nezabudnete:
Všetky pokušenia sveta sa nerovnajú jednému hriechu.
Satan alebo svet môže vrhnúť do vašej mysle tie najohavnejšie myšlienky, najdráždivejšie túžby, 
najjemnejšie nástrahy hriechu také, že celá vaša myseľ a telo sú zachvátené vo veľkom boji. Ale pokiaľ ich nezabavíte alebo sa celkom nevzdáte, súčet týchto pokušení sa nerovná jednému hriechu. Satan zničil mnohé duše, pretože ich presvedčil, že pokušenie je to isté ako hriech; že pretože ste boli v pokušení alebo ste sa dokonca trochu vzdali, mohli by ste „do toho ísť“. Ale toto je lož. Lebo aj keby ste sa trochu vzdali, ale potom ste opäť získali starostlivosť o srdce, získali ste pre seba viac milostí a požehnaní, ako keby ste úplne odovzdali svoju vôľu.
Koruna odmeny nie je vyhradená pre tých, ktorí plávajú životom bez starostlivosti (existujú také duše?), ale pre tých, ktorí zápasia s tigrom a vytrvajú až do konca, napriek tomu, že padajú a zápasia medzi tým.
Blahoslavený človek, ktorý vytrvá v pokušení, pretože keď sa preukáže, že dostane korunu života, ktorú sľúbil tým, ktorí ho majú radi. (Jakub 1:12)
Tu musíme byť opatrní; lebo boj nie je náš, ale Pánov. Bez Neho nemôžeme nič urobiť. Ak si myslíte, že sa dokážete popasovať s kniežatstvami a mocnosťami, prekabátiť padlých anjelov znamená, že by to boli len oblaky prachu, ktoré boli odfúknuté pri prvom odpore, potom budete pokosení ako steblo trávy. Vypočujte si múdrosť Matky Cirkvi:
Pustiť sa do lovu rozptýlení by znamenalo padnúť do ich pasce, keď všetko, čo je potrebné, je vrátiť sa späť k nášmu srdcu: pretože rozptýlenie nám odhaľuje, k čomu sme pripútaní, a toto pokorné vedomie pred Pánom by malo prebudiť naše preferencie. milovať ho a viesť nás rozhodne k tomu, aby sme mu ponúkli svoje srdce na očistenie. V tom spočíva boj, voľba, ktorému pánovi slúžiť. -Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2729
OTÁČAŤ SPÄŤ
Hlavnými ťažkosťami pri praktizovaní modlitby sú rozptýlenie a sucho. Liek spočíva vo viere, obrátení a bdelosti srdca. -Katechizmus Katolíckej cirkvi, 2754
Viera
Aj tu, uprostred rozptýlenia, sa musíme stať ako malé deti. Mať viera. Stačí jednoducho povedať: „Pane, opäť idem, odvádzaná od lásky k tebe pozornosťou na toto rozptýlenie. Odpusť mi Bože, som tvoj, úplne tvoj." A s 
že sa vráťte k tomu, čo robíte s láskou, ako keby ste to robili pre Neho. Ale ‚žalobca bratov‘ nebude ďaleko za dušou, ktorá sa ešte nenaučila dôverovať v Božie milosrdenstvo. Toto je križovatka viery; toto je moment rozhodnutia: buď uverím lži, že som len sklamaním pre Boha, ktorý ma len toleruje, alebo že mi práve odpustil a skutočne ma miluje nie za to, čo robím, ale preto, že ma stvoril. .
Nech sa slabá, hriešna duša nebojí priblížiť sa ku mne, pretože aj keby mala viac hriechov, ako je zrniek piesku na svete, všetky by sa utopili v nezmerateľných hĺbkach môjho milosrdenstva.. —Ježiš sv. Faustíne, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník sv. Faustiny, č. 1059
Vaše hriechy, aj keď sú vážne, sú ako zrnká piesku pred Oceánom Božieho milosrdenstva. Aké hlúpe, aké úplne hlúpe si myslieť, že zrnko piesku môže pohybovať oceánom! Aký neopodstatnený strach! Namiesto toho váš malý akt viery, taký malý, že je ako horčičné zrnko, dokáže hory preniesť. Môže vás posunúť na Horu lásky k samotnému Summitu...
Dajte si pozor, aby ste nestratili príležitosť, ktorú vám moja prozreteľnosť ponúka na posvätenie. Ak sa ti nepodarí využiť príležitosť, nestrácaj pokoj, ale hlboko sa pokor predo mnou a s veľkou dôverou sa úplne ponor do môjho milosrdenstva. Týmto spôsobom získate viac, ako ste stratili, pretože pokornej duši sa poskytuje viac priazne, ako si sama žiada ... -Ibid. n. 1361
Konverzia
Ale ak rozptýlenie pretrváva, nie je to vždy od diabla. Pamätajte, že Ježiš bol vyhnaný na púšť Duchom
kde bol pokúšaný. Niekedy nás Duch Svätý vedie do Púšť pokušenia aby sa naše srdcia očistili. „Rozptýlenie“ môže odhaliť, že som pripútaný k niečomu, čo mi bráni letieť k Bohu – nie k „duchovnému útoku“ sama o sebe. Je to Duch Svätý, ktorý to zjavuje, pretože ma miluje a chce, aby som bol slobodný – úplne slobodný.
Vták môže byť držaný reťazou alebo niťou, stále nemôže lietať. —Sv. Jána z Kríža, op. cit ., čiapka xi. (porov. Výstup na horu Karmel, Kniha I, n. 4)
A tak je to moment voľby. Tu môžem odpovedať ako mladý bohatý muž a odísť smutný, pretože si chcem zachovať svoju pripútanosť... alebo ako malý bohatý muž, Zachej, môžem prijať Pánovo pozvanie a činiť pokánie z lásky, ktorú som svojej pripútanosti venoval, a s Jeho pomocou buďte oslobodení.
Je dobré často meditovať o konci svojho života. Majte túto myšlienku vždy pred sebou. Vaše pripútanosti v tomto živote sa vyparia ako hmla na konci vášho života (čo môže byť práve túto noc). Budú bezvýznamné a zabudnuté v budúcom živote, aj keď sme na ne tak často mysleli, kým sme boli na zemi. Ale akt zrieknutia sa, ktorý vás od nich oddeľuje, bude trvať večnosť.
Kvôli nemu som prijal stratu všetkého a považujem to za toľko odpadu, aby som získal Krista a našiel som sa v ňom... (Flp 3-8)
Bdelosť srdca
Ako zem prehodená cez ňu uhasí oheň horiaci v piecke, tak svetské starosti a každý druh pripútanosti k niečomu, akokoľvek malému a bezvýznamnému, ničí teplo srdca, ktoré tam bolo spočiatku.. — sv. Simeon Nový teológ,Citovaní svätí, Ronda De Sola Chervin, s. 147
Sviatosť spovede je darom novej iskry. Ako oheň v piecke musíme často prikladať ďalšie poleno a fúkať na uhlie, aby sa drevo rozhorelo.
Toto všetko si vyžaduje bdelosť alebo starostlivosť o srdce. Po prvé, musíme 
mať božskú iskru, a pretože sme náchylní často padať, musíme často chodiť na spoveď. Raz týždenne je ideál, povedal Ján Pavol II. Áno, ak chcete byť svätí, ak sa chcete stať tým, kým skutočne ste, potom musíte neustále vymieňať dusivý popol hriechu a sebastrednosti za božskú iskru Lásky.
Bola by ilúzia hľadať svätosť podľa povolania, ktoré dostalo od Boha, bez častého prijímania tejto sviatosti obrátenia a zmierenia. — Pápež Ján Pavol Veľký; Vatikán, 29. marca CWNews.com
Ale ľahko môže byť táto božská iskra udusená špinou svetskosti, ak nie sme bdelí. Spoveď nie je koniec, ale začiatok. Musíme prijať vlnu milosti oboma rukami: rukou modlitba a ruka z dobročinnosť. Jednou rukou priťahujem milosti, ktoré potrebujem, prostredníctvom modlitby: počúvanie Božieho slova, otváranie svojho srdca Duchu Svätému. Na druhej strane sa naťahujem v dobrých skutkoch, v plnení povinnosti okamihu z lásky a služby Bohu a blížnemu. Týmto spôsobom je plameň lásky v mojom srdci zapálený dychom Ducha pôsobiaceho cez moje „fiat“ do Božej vôle. In rozjímanie, Otváram vlnu vťahujúcu do seba Božiu lásku; v akčnáS tou istou Láskou fúkam na uhlíky srdca môjho blížneho, čím zapaľujem svet okolo mňa.
CIEĽ
Spomienka teda nie je len vyhýbanie sa rozptyľovaniu, ale aj uistenie, že moje srdce má všetko, čo potrebuje, aby rástlo v cnosti. Lebo keď rastiem v cnosti, rastiem v šťastí, a preto prišiel Ježiš.
Ja som prišiel, aby mali život a mali ho v hojnosti. (Ján 10:10)
Tento život, ktorý je spojením s Bohom, je naším cieľom. Je to náš konečný cieľ a utrpenia tohto súčasného života nie sú ničím v porovnaní so slávou, ktorá nás čaká.
Dosiahnutie nášho cieľa si vyžaduje, aby sme sa na tejto ceste nikdy nezastavili, čo znamená, že sa musíme svojich túžob neustále zbavovať, a nie si ich oddávať. Lebo ak sa ich všetkých úplne nezbavíme, nedosiahneme celkom svoj cieľ. Poleno dreva sa nemôže premeniť na oheň, ak na jeho prípravu chýba čo i len jeden stupeň tepla. Podobne sa duša nepremení v Boha, aj keď má len jednu nedokonalosť... človek má len jednu vôľu a ak je čímkoľvek zaťažená alebo zaneprázdnená, nebude mať slobodu, samotu a čistotu, ktoré sú potrebné pre božské transformácia. —Sv. Jána z Kríža, Výstup na horu Karmel, Kniha I, Ch. 11, n. 6
SÚVISIACE ČÍTANIE
