O obnovení našej dôstojnosti

Život je vždy dobrý.
Toto je inštinktívne vnímanie a fakt skúsenosti,
a človek je povolaný pochopiť hlboký dôvod, prečo je to tak.
Prečo je život dobrý?
—OPOPE ST. JÁN PAVOL II.,
Evanjelium vitae, 34

ČO sa deje v mysliach ľudí, keď ich kultúra — a kultúra smrti — informuje ich, že ľudský život nie je len jednorazový, ale zjavne aj existenciálne zlo pre planétu? Čo sa stane s psychikou detí a mladých dospelých, ktorým sa opakovane hovorí, že sú len náhodným vedľajším produktom evolúcie, že ich existencia „preľudňuje“ Zem, že ich „uhlíková stopa“ ničí planétu? Čo sa stane so seniormi alebo chorými, keď sa im povie, že ich zdravotné problémy stoja „systém“ príliš veľa? Čo sa stane s mladými ľuďmi, ktorí sú povzbudzovaní, aby odmietli svoje biologické pohlavie? Čo sa stane s imidžom človeka, keď je jeho hodnota definovaná nie jeho prirodzenou dôstojnosťou, ale jeho produktivitou?

Ak je pravda, čo povedal pápež svätý Ján Pavol II., že žijeme 12. kapitolu Knihy Zjavenia (pozri The Labor Pains: Depopulation?) — potom verím, že svätý Pavol poskytuje odpovede na to, čo sa stane ľuďom, ktorí boli tak dehumanizovaní:

Pochopte toto: v posledných dňoch nastanú strašné časy. Ľudia budú sebeckí a milovníci peňazí, hrdí, povýšeneckí, urážliví, neposlušní voči svojim rodičom, nevďační, bezbožní, bezcitní, neúprosní, ohováračskí, neslušní, brutálni, nenávidia dobro, zradcovia, bezohľadní, namyslení, milovníci rozkoše. skôr než milujú Boha, pretože predstierajú náboženstvo, ale popierajú jeho moc. (2 Tim 3: 1–5)

Ľudia sa mi v dnešnej dobe zdajú takí smutní. Tak málokto sa nesie s „iskrou“. Je to, ako keby svetlo Božie zhaslo v mnohých dušiach (pozri Doutnajúca sviečka).

... v rozľahlých oblastiach sveta hrozí viere, že vyhasne ako plameň, ktorý už nemá palivo. —List Jeho Svätosti PÁPEŽ BENEDIKT XVI. všetkým biskupom sveta, 12. marca 2009

A to by nemalo byť žiadnym prekvapením, pretože ako kultúra smrti šíri svoje znehodnocujúce posolstvo do končín zeme, klesá aj zmysel pre hodnotu a zmysel ľudí.

...kvôli nárastu zla vychladne láska mnohých. (Matt 24: 12)

Avšak práve v tejto temnote sme my, nasledovníci Ježiša, povolaní svietiť ako hviezdy... ^[1]Phil 2: 14-16

Obnovenie našej dôstojnosti

Po rozložení a znepokojivý prorocký obraz na konečnú dráhu „kultúry smrti“ dal protijed aj pápež sv. Ján Pavol II. Začína otázkou: Prečo je život dobrý?

Táto otázka sa nachádza všade v Biblii a už na prvých stránkach dostáva silnú a úžasnú odpoveď. Život, ktorý Boh dáva človeku, je úplne odlišný od života všetkých ostatných živých tvorov, nakoľko je človek stvorený z prachu zeme. (porov. 2M 7:3, 19:34; Jób 15:103; Ža 14:104; 29:XNUMX), je prejavom Boha vo svete, znakom jeho prítomnosti, stopou jeho slávy (porov. Gn 1-26; Ž 27). Toto chcel zdôrazniť svätý Irenej z Lyonu vo svojej slávnej definícii: „Človek, živý človek, je Božou slávou“. —OPOPE ST. JÁN PAVOL II., Evanjelium vitae, n. 34

Nechajte tieto slová preniknúť do jadra vašej bytosti. Nie ste si rovní so slimákmi a opicami; nie ste vedľajším produktom evolúcie; nie si pohroma na tvári zeme... ty si hlavný plán a vrchol Božieho stvorenia, „vrchol Božej tvorivej činnosti ako jej koruna,“ povedal zosnulý svätý.^[2]Evanjelium vitae, n. 34 Vzhliadni, drahá duša, pozri sa do zrkadla a pozri pravdu, že to, čo Boh stvoril, je „veľmi dobré“ (Genesis 1:31).

Pre istotu, hriech má nás všetkých do tej či onej miery znetvorila. Staroba, vrásky a šedivé vlasy sú len pripomienkami, že „posledným nepriateľom, ktorý má byť zničený, je smrť“.^[3]1 Cor 15: 26 Ale naša prirodzená hodnota a dôstojnosť nikdy nestarnú! Navyše, niektorí mohli zdediť chybné gény alebo boli otrávení v maternici vonkajšími silami alebo zmrzačení v dôsledku nehody. Dokonca aj „sedem smrteľných hriechov“, ktorými sme sa zabávali (napr. žiadostivosť, obžerstvo, lenivosť atď.), znetvorili naše telá.

Byť stvorený na „Boží obraz“ však ďaleko presahuje naše chrámy:

Biblický autor vidí ako súčasť tohto obrazu nielen nadvládu človeka nad svetom, ale aj tie duchovné schopnosti, ktoré sú výrazne ľudské, ako rozum, rozlišovanie medzi dobrom a zlom a slobodnú vôľu: „Naplnil ich poznaním a porozumením, ukázal im dobro a zlo“ (Sir 17:7). Schopnosť dosiahnuť pravdu a slobodu sú ľudské výsady, keďže človek je stvorený na obraz svojho Stvoriteľa, Boha, ktorý je pravdivý a spravodlivý. (porov. Dt 32). Jediný človek, spomedzi všetkých viditeľných tvorov, je „schopný poznať a milovať svojho Stvoriteľa“. -Evanjelium vitae, 34

Byť znovu milovaný

Ak láska mnohých vo svete ochladla, je úlohou kresťanov obnoviť toto teplo v našich komunitách. Katastrofálne a nemorálne zablokovania COVID-19 spôsobil systémové poškodenie ľudských vzťahov. Mnohí sa ešte nespamätali a žijú v strachu; rozdelenia sa rozšírili iba prostredníctvom sociálnych médií a trpkých online výmen, ktoré dodnes vyhodili rodiny do vzduchu.

Bratia a sestry, Ježiš sa na vás a ja pozerá, aby sme uzdravili tieto porušenia, aby sme boli a plameň lásky uprostred uhlíkov našej kultúry. Uznajte prítomnosť niekoho iného, pozdravte ich s úsmevom, pozerajte sa im do očí, „počúvajte dušu iného, aby existovala“, ako povedala služobnica Božia Catherine Dohertyová. Úplne prvý krok ohlasovania evanjelia je ten istý, ktorý urobil Ježiš: bol jednoduchý predložiť ľuďom okolo Neho (asi tridsať rokov) predtým, ako začal ohlasovať Evanjelium.

V tejto kultúre smrti, ktorá z nás urobila cudzincov a dokonca nepriateľov, môžeme byť v pokušení zatrpknúť sami seba. Musíme odolať pokušeniu cynizmu a zvoliť si cestu lásky a odpustenia. A toto nie je obyčajná „cesta“. Je to a božská iskra ktorý má potenciál zapáliť ďalšiu dušu.

Cudzinec už nie je cudzí pre človeka, ktorý sa musí stať blížnym s niekým v núdzi, až po prevzatie zodpovednosti za svoj život, ako to jasne ukazuje podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. (porovnaj Lk 10: 25-37). Aj nepriateľ prestáva byť nepriateľom pre toho, kto je povinný ho milovať (porov. Mt 5-38; Lk 48-6), aby mu „robili dobro“. (porov. Lk 6:27, 33, 35) a reagovať na jeho okamžité potreby okamžite a bez očakávania splatenia (porov. Lk 6-34). Vrcholom tejto lásky je modliť sa za nepriateľa. Tým dosiahneme súlad s prozreteľnosťou Božou láskou: „Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli deťmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach; lebo on dáva svojmu slnku vychádzať na zlých i na dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých“ (Mt 5-44; porov. Lk 45). —Evanjelium vitae, n. 34

Musíme sa presadiť, aby sme prekonali svoj osobný strach z odmietnutia a prenasledovania, strachy, ktoré často nesieme v našom vlastnom zranení (ktoré možno ešte potrebuje uzdravenie – pozri Liečebný ústup.)

Čo by nám však malo dodať odvahu, je uznať, či si to pripustia alebo nie každý človek túži stretnúť sa s Bohom osobným spôsobom... cítiť na sebe Jeho dych, ako to Adam prvýkrát pocítil v záhrade.

Hospodin Boh stvoril človeka z prachu zeme a vdýchol mu do nozdier dych života a človek sa stal živou bytosťou. (Gn 2:7)

Božský pôvod tohto ducha života vysvetľuje večnú nespokojnosť, ktorú človek pociťuje počas svojich dní na zemi. Pretože je stvorený Bohom a nesie v sebe nezmazateľný Boží odtlačok, človeka to prirodzene priťahuje k Bohu. Keď dbá na najhlbšie túžby srdca, každý si musí osvojiť slová pravdy, ktoré vyjadril svätý Augustín: "Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdcia sú nepokojné, kým nespočinie v tebe." -Evanjelium vitae, n. 35

Buď tým dychom, Božie dieťa. Buďte teplo jednoduchého úsmevu, objatia, prejavu láskavosti a štedrosti, vrátane aktu odpustenie. Pozrime sa dnes druhým do očí a dajme im pocítiť dôstojnosť, ktorá im patrí za to, že boli jednoducho stvorení na Boží obraz. Táto realita by mala priniesť revolúciu do našich rozhovorov, našich reakcií, našich reakcií na toho druhého. Toto je naozaj kontrarevolúcie že náš svet ho tak zúfalo potrebuje premeniť na miesto pravdy, krásy a dobra – na „kultúru života“.

Duchom zmocnený a čerpajúci z bohatej vízie viery je volaná nová generácia kresťanov, ktorá pomáha budovať svet, v ktorom je Boží dar života vítaný, rešpektovaný a vážený ... Nový vek, v ktorom nás nádej oslobodzuje od povrchnosti, apatia a vstrebávanie sa, ktoré umŕtvujú našu dušu a otrávia naše vzťahy. Drahí mladí priatelia, Pán vás žiada, aby ste boli proroci tohto nového veku ... —POPE BENEDICT XVI, Homília, Svetový deň mládeže, Sydney, Austrália, 20. júla 2008

Buďme tými prorokmi!

Ďakujeme za vašu štedrosť
aby mi pomohli pokračovať v tejto práci
v roku 2024…