DRAHÁ bratia a sestry, od búrky, ktorá spôsobila spúšť na našej farme a naše životy tu, ubehli štyri mesiace. Dnes robím posledné opravy v našich ohradách pre dobytok, kým sa otočíme smerom k obrovskému množstvu stromov, ktoré na našom pozemku ešte zostáva vyrúbať. To všetko chcem povedať, že rytmus mojej služby, ktorý bol narušený v júni, zostáva aktuálny aj teraz. Odovzdal som Kristovi neschopnosť v tomto čase skutočne dať to, čo chcem dať... a dôverovať Jeho plánu. Jeden deň naraz.
Takže dnes, v tento sviatok veľkého svätého Jána Pavla II., vás chcem opäť opustiť s piesňou, ktorú som napísal v deň jeho smrti a o rok neskôr som ju spieval vo Vatikáne. Tiež som vybral niekoľko citátov, ktoré, myslím, pokračujú v prehováraní Cirkvi v túto hodinu. Drahý svätý Ján Pavol, modli sa za nás.
Je znakom veľkosti môcť povedať: „Urobil som chybu; Zhrešil som, Otče; Urazil som ťa, Bože môj; Prepáč; Žiadam o odpustenie; Skúsim to znova, pretože sa spolieham na tvoju silu a verím v tvoju lásku. A viem, že sila veľkonočného tajomstva tvojho Syna – smrti a zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista – je väčšia ako moje slabosti a všetky hriechy sveta. Prídem a vyznám svoje hriechy a budem uzdravený a budem žiť v tvojej láske! —Homília, San Antonio, 1987; Pápež Ján Pavol II., Vlastnými slovami, Gramercy Books, s. 101
Jedným slovom môžeme povedať, že kultúrna zmena, po ktorej žiadame, vyžaduje od každého odvahu prijať nový životný štýl, spočívajúci v praktických rozhodnutiach – na osobnej, rodinnej, sociálnej a medzinárodnej úrovni – na základe správny rebríček hodnôt: nadradenosť bytia nad maním, človeka nad vecami. Tento obnovený životný štýl zahŕňa prechod od ľahostajnosti k starostlivosti o druhých, od odmietania k ich akceptovaniu. Ostatní ľudia nie sú súperi, pred ktorými sa musíme brániť, ale bratia a sestry, ktorých treba podporovať. Majú byť milovaní pre nich samotných a obohacujú nás už svojou prítomnosťou. -Evanjelium vitae, 25. marca 1995; vatikán.va
Nikto nemôže uniknúť základným otázkam: Čo musím urobiť? Ako rozoznám dobro od zla? Odpoveď je 
možné len vďaka jasu pravdy, ktorá žiari hlboko v ľudskom duchu... Ježiš Kristus, „svetlo národov“, žiari na tvári svojej Cirkvi, ktorú posiela do celého sveta, aby ohlasovala evanjelium každý tvor. -Veritatis Splendor, n. 2; vatikán.va
Bratia a sestry, nebojte sa prijať Krista a prijať jeho moc... Nebojte sa. —Homília, Inaugurácia pápeža, 22. októbra 1978; Zenit.org
S tragickými následkami sa dlhý historický proces blíži k bodu obratu. Proces, ktorý kedysi viedol k objaveniu myšlienky „ľudských práv“ - práv, ktoré sú vlastné každému človeku a pred akoukoľvek ústavou a štátnou legislatívou - je dnes poznačený prekvapivým rozporom. Presne vo veku, keď sa slávnostne vyhlasujú nedotknuteľné práva človeka a verejne sa potvrdzuje hodnota života, sa upiera alebo pošliapava samotné právo na život, najmä v tých významnejších okamihoch existencie: v okamihu narodenia a okamih smrti ... To sa deje aj na politickej a vládnej úrovni: pôvodné a neodňateľné právo na život je spochybňované alebo popierané na základe parlamentného hlasovania alebo vôle jednej časti ľudu - aj keď je to tak väčšina. Toto je zlovestný výsledok relativizmu, ktorý vládne bez odporu: „právo“ prestáva byť také, pretože už nie je pevne založené na nedotknuteľnej dôstojnosti osoby, ale podlieha vôli silnejšej časti. Týmto spôsobom demokracia v rozpore so svojimi vlastnými princípmi účinne smeruje k istej totalite. — PÁPEŽ JÁN PAVOL II. Evangelium Vitae, „Evanjelium o živote“, n. 18 20
Tento zápas je obdobou apokalyptického boja popísaného v [Zjavení 11: 19-12: 1-6, 10 o boji medzi „ženou odetou slnkom“ a „drakom“]. Boje smrti proti životu: „kultúra smrti“ sa snaží presadiť našu túžbu žiť a žiť naplno ... Obrovské časti spoločnosti sú zmätené v tom, čo je správne a čo nesprávne, a sú vydávané na milosť a nemilosť tým, ktorí majú právomoc „vytvárať“ názor a vnucovať ho ostatným. —POPE JOHN PAUL II, Štátny park Cherry Creek Homily, Denver, Colorado, 1993
Hneď od začiatku mojej služby na Stolici sv. Petra v Ríme považujem toto posolstvo [o Božom milosrdenstve] za svoju zvláštnu 
úloha. Prozreteľnosť mi to pridelila v súčasnej situácii človeka, Cirkvi a sveta. Dalo by sa povedať, že práve táto situácia mi určila toto posolstvo ako moju úlohu pred Bohom. —22. Novembra 1981 vo svätyni milosrdnej lásky v Collevalenza v Taliansku
Odtiaľto musí ísť ďalej “iskra, ktorá pripraví svet na [Ježišov] posledný príchod„(Denník, 1732). Táto iskra musí byť zapálená Božou milosťou. Tento oheň milosrdenstva je potrebné odovzdať svetu. —ST. JÁN PAVOL II., Bazilika zasvätenia Božieho milosrdenstva, Krakov, Poľsko; predslov v koženom denníku, Božské milosrdenstvo v mojej duši, St. Michel Print, 2008
Táto žena viery, Mária z Nazareta, Matka Božia, nám bola daná za vzor na našej púti viery. Od Márie sa učíme odovzdať sa do Božej vôle vo všetkom. Od Márie sa učíme dôverovať, aj keď sa zdá, že všetka nádej je preč. Od Márie sa učíme milovať Krista, jej Syna a Božieho Syna. Lebo Mária nie je len Matkou Božou, je aj Matkou Cirkvi. —Posolstvo kňazom, Washington, DC 1979; Pápež Ján Pavol II., Vlastnými slovami, Gramercy Books, s. 110
SÚVISIACE ČÍTANIE
Prečítajte si moje nadprirodzené stretnutie s prítomnosťou svätého Jána Pavla vo Vatikáne: Svätý Ján Pavol II
Ak si chcete kúpiť Markovu hudbu alebo knihu, prejdite na:
The Now Word je služba na plný úväzok, ktorá
pokračuje vašou podporou.
Požehnaj ťa a ďakujem.
Na cestu s Markom dovnútra Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
