ÁNO, prichádza, ale pre mnohých kresťanov už je tu: umučenie Cirkvi. Keď kňaz dnes ráno počas svätej omše v Novom Škótsku, kde som práve pricestoval s cieľom mužského odpočinku, vyzdvihol svätú eucharistiu, jeho slová dostali nový význam: Toto je Moje telo, ktoré sa za vás vzdá.
My sme Jeho Telo. Mysticky spojení s Ním sme sa aj my „vzdali“ toho Veľkého štvrtka, aby sme sa mohli podieľať na utrpeniach nášho Pána, a tak sa podieľať aj na Jeho vzkriesení. "Iba prostredníctvom utrpenia môže človek vstúpiť do Neba," povedal kňaz vo svojej kázni. Toto bolo skutočne Kristovo učenie, a teda zostáva neustálym učením Cirkvi.
"Žiadny otrok nie je väčší ako jeho pán." Ak ma prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. (Ján 15:20)
Ďalší kňaz na dôchodku prežíva túto vášeň až po pobrežie odtiaľto v nasledujúcej provincii ...
PRAVDA VÁS Oslobodí... ALEBO NIE?
85 ročný Fr. Donat Gionet bol minulý mesiac požiadaný, aby nahradil kňaza v Saint-Léolin v diecéze Bathhurst v New Brunswicku v Kanade. Podľa an článok v Telegraph-Journal, Fr. Gionetova kázeň vyústila do prísneho pokarhania: jeho biskup mu odobral právo slúžiť omšu v diecéze.
V liste napísanom vo francúzštine, ktorý poskytol Telegraph-JournalGionet uviedol, že predmetná kázeň bola o zničení Cirkvi a
potreba hľadať odpustenie za minulé hriechy:
„Povedal som: ,Dnes sme to my katolíci, kto ničí našu katolícku cirkev. Stačí sa pozrieť na počet potratov medzi katolíkmi, na homosexuálov a na seba.“ (Vtedy som ukázal na svoju hruď – tým činom som chcel povedať, my kňazi) a pokračoval som v hovorení: My sami ničíme našu Cirkev. A vtedy som povedal, že to boli slová, ktoré vyjadril pápež Ján Pavol II. Vtedy som len v kostole St-Léolin dodal: „Môžeme k tomu pridať aj prax sledovania gay sprievodov, povzbudzujeme toto zlo“... Čo by ste si pomysleli o niekom, kto vidí, čo sa deje (september? ) 11. 2001, rúcanie sa veží, začalo tlieskať? Nesmieme podnecovať zlo, nech už má akúkoľvek formu.“ -Telegraph-Journal, 22. september 2011
Avšak o. Wesley Wade, generálny vikár diecézy Bathurst, povedal, že Gionetovo učenie nespĺňa cieľ diecézy nasledovať Kristov príklad bezpodmienečnej lásky.
Musíme rešpektovať ľudí na ich vlastnej ceste. Prvým Kristovým posolstvom bolo zjaviť nám milujúceho Otca a milosrdného Otca a že sme všetci povolaní byť jeho deťmi a že Ním všetci sme bezpodmienečne milovaní. - Tamže.
Nepoznám p. Gionet, jeho história s diecézou, či jeho biskup. Nepočul som celú kázeň, jej tón alebo inak. Ale v uvedenom verejnom zázname sú niektoré prekvapujúce nezrovnalosti.
BRÁNIŤ ČO ZNOVA?
Po prvé, čo je to „zlo“, ktoré o. Gionet hovorí? Vo Vatikáne List biskupom Katolíckej cirkvi o pastorácii homosexuálnych osôb, podpísaný vtedajším kardinálom Josephom Ratzingerom, hovorí:
Hoci osobitný sklon homosexuálnej osoby nie je hriechom, je to viac-menej silná tendencia smerujúca k vnútornému morálnemu zlu; a teda samotný sklon treba vnímať ako objektívnu poruchu. —n. 3, Kongregácia pre náuku viery, Rím, 1. októbra 1986
Jedna vec je mať sklon k vnútornému morálnemu zlu (tj homosexuálne činy); Iné je vydržať túto tendenciu a predvádzať ju na uliciach ako morálne dobro. 
A nebuďme naivní. Patria medzi najhedonistickejšie sprievody v modernej dobe, ktoré zahŕňajú polonahých mužov a ženy, krížové obliekanie, obscénne činy a dokonca aj úplnú nahotu priamo pred očami policajtov a detí. Často sa oslavuje to, čo by sa v ktorýkoľvek iný deň v týždni považovalo za trestný čin 
nielen zo strany účastníkov, ale aj samotných politikov. Okrem toho sprievody gayov často zosmiešňujú katolícku cirkev protikresťanskými symbolmi, nápismi pohŕdajúcimi pápeža a mníškami, ktoré nosia silný make-up v zvykoch mníšok. Je ťažké si predstaviť, že by nejaká katolícka diecéza na svete bránila gay sprievody – ale práve toto je druh tolerancie, ktorý, ako sa zdá, vyžaduje diecéza Bathurst.
CRUX... KRÍŽ
V jadre Bathurstovej obrany pri odstraňovaní Fr. Gionetova schopnosť je, že zjavne nedokázal splniť „cieľ“ diecézy. Ešte raz:
Musíme rešpektovať ľudí na ich vlastnej ceste. Prvým Kristovým posolstvom bolo zjaviť nám milujúceho Otca a milosrdného Otca a že sme všetci povolaní byť jeho deťmi a že Ním všetci sme bezpodmienečne milovaní.
V skutočnosti to nebolo prvé posolstvo Krista. Časť bola:
Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium: „Toto je čas naplnenia. Kráľovstvo Božie je blízko. Čiňte pokánie a verte v evanjelium." (Marek 1:15)
Všade, kde teraz kážem, či už je to v Kanade, Spojených štátoch alebo v zahraničí, vždy opakujem svojim poslucháčom túto otázku: „Prečo prišiel Ježiš? Nebolo to založiť vidiecky klub s názvom Katolícka cirkev, kde každý týždeň vložíte svoje dva doláre do košíka, zaplatíte poplatky a ste dobrí pre nebo. Nie! Takáto vstupenka do raja neexistuje. skôr Ježiš nás prišiel zachrániť. Ale z čoho?
Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud od hriechov. (Mat 1:21)
Kristovo prvé posolstvo každému jednému človeku bolo „čin pokánie.“ Neskôr nasledoval toto prikázanie s „ľúbiť jeden druhého.“To znamená, zanechajte hriech a nasledujte nový zákon, zákon lásky, pretože...
… Každý, kto sa dopustí hriechu, je otrokom hriechu. (Ján 8:34)
Toto je teda celý dôvod Kristovho príchodu: kázať pravdu, ktorá nás oslobodí z otroctva hriechu, a nakoniec zaplatiť pokutu za náš hriech, aby nám bolo odpustené a uzdravené z našich prestúpení prostredníctvom Jeho vlastnej krvi.
Za slobodu nás Kristus vyslobodil; tak pevne stojte a nepodriaďte sa znovu jarmo otroctva. (Gal 5: 1)
Všimnite si, že keď nám anjel hovorí, že Mesiáš sa bude volať Ježiš, pretože „on zachráni svoj ľud od jeho hriechov,“ Matúš pridáva o niekoľko veršov neskôr slová proroka Izaiáša:
Hľa, panna otehotnie a porodí syna a dajú mu meno „Emanuel“, čo znamená „Boh s nami“. (Mat 1:23; Izaiáš 7:14)
To znamená, že Ježiš nás neprišiel odsúdiť v našom hriechu, ale aby nás z neho povolal. Skôr do vyveď nás z toho. Ako dobrý pastier zostáva s nami, kráča s nami, kŕmi nás a vedie na pastviny slobody. Boh je s nami.
To je v ostrom kontraste so zjavným „cieľom“ diecézy Bathurst. Slová znejú dobre, sú dokonca pravdivé, ale nie vo svojom kontexte. Zdá sa totiž, že hovoria, že máme milovať ľudí
kde sú – a nechajte ich tam. Ale Ježiš nikdy nenechal cudzoložnicu v prachu; nikdy nenechal Matúša kradnúť dane; nikdy neopustil Petra, aby pokračoval vo svojom svetskom úsilí; nikdy nenechal Zachea na strome; nikdy nenechal ochrnutého muža v postieľke; nikdy nenechal démonov v reťaziach... Ježiš im odpustil ich hriechy a potom im prikázal, aby „viac nehreš." [1]por. Ján 8:11 Taká bola Jeho láska, že nemohol zniesť pohľad na krásny obraz, v ktorom boli stvorení, ponechaný zahynúť v znetvorení, akým je hriech.
... jeho účelom vlastne nebolo iba potvrdiť svet v jeho svetskosti a byť jeho spoločníkom, ponechať ho úplne nezmenený. —POPE BENEDICT XVI, Freiburg im Breisgau, Nemecko, 25. september 2011; www.chiesa.com
O. Gionet smútil nielen nad objatím hriechu vo svete, ale aj nad hriechom v kostol. To, čo dnes vidíme, je založenie a paralelný cirkev, ktorá nie je ani katolícka, ani kresťanská, ale v praxi je novým náboženstvom individualizmu.
PRIAMO ROZHOVOR O HOMOSEXUALITE
Katolícka cirkev zachováva to, čo učila po stáročia a čo sa dodržiavalo počas tisícročí: že sklon k rovnakému pohlaviu je neusporiadaný. Keďže psa nemožno nazvať mačkou, an jablko a broskyňa, alebo strom kvetina, tak aj rozdiely medzi pohlaviami sú biologickým faktom s dôsledkami pre ich zamýšľané reprodukčné funkcie. Ruže neopeľujú ľalie. Činy, ktoré sú v rozpore s vlastnou prirodzenosťou, teda nemožno považovať za dobro, ale za zlo voči sebe alebo iným.
… Mužov a ženy s homosexuálnymi sklonmi „treba prijať s úctou, súcitom a citlivosťou. Mali by sme sa vyhnúť každému znaku nespravodlivej diskriminácie v ich ohľade. “ Rovnako ako ostatní kresťania sú povolaní žiť podľa čnosti. Homosexuálny sklon je však „objektívne neusporiadaný“ a homosexuálne praktiky sú „hriechy, ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou“. -Úvahy týkajúce sa návrhov na právne uznanie zväzkov medzi homosexuálnymi osobami; n. 4; Kongregácia pre náuku viery, 3. júna 2003
V samom srdci učenia Cirkvi je dobročinnosť. Sloboda! Pravda! Keď vláda uzákoní, že sa nesmie piť a šoférovať, demonštrujú nenávisť k ľuďom, ktorí si jednoducho po práci radi dajú pár pív? Nie, hovoria, že takéto činy môžu ublížiť sebe aj iným. Nie je to intolerancia, ale opatrnosť. Toto je súčasťou poslania Cirkvi učiť a učiť sa, pomáhať nasmerovať duše k celistvosti, ktorú Kristus prišiel obnoviť. Je to opatrnosť a dobročinnosť.
Cirkev ... má v úmysle naďalej pozdvihovať svoj hlas na obranu ľudstva, aj keď sa politika štátov a väčšina verejnej mienky uberá opačným smerom. Pravda skutočne čerpá silu zo seba a nie z množstva vyvolaného súhlasu. —POPE BENEDICT XVI, Vatikán, 20. marca 2006
Je to preto, že sloboda má svoje obmedzenia. Nemôžem napríklad prejsť cez chodca, ktorý stojí v ceste.
Sloboda nie je schopnosť robiť si všetko, čo chceme, kedykoľvek chceme. Sloboda je skôr schopnosť zodpovedne žiť pravdivo o našom vzťahu s Bohom a navzájom. —POPE John Paul II, St. Louis, 1999
Ľudia teda musia zvážiť všetky aspekty našej existencie a to, čo je dobré a čo nie, od našich sociologických interakcií až po naše sexuálne funkcie. Každý čin môže a musí byť vystavený svetlu pravdy. Úlohou Cirkvi v tomto ohľade je osvetľovať ľudský rozvoj prostredníctvom Zjavenia, ktoré Kristus priniesol svojím životom a službou, a prostredníctvom vedenia Ducha Svätého, ktorý nás priviedol do plnosti pravdy.
Odkedy sa pred niekoľkými rokmi začal tento spisovateľský apoštolát, napísalo mi niekoľko homosexuálnych mužov, ktorí mi ďakovali za to, že hovorím pravdu a pomáham im žiť podľa evanjelia.. Stále občas zápasia; majú pokušenia a pochybnosti; ale podľa ich vlastných slov vidia jasne cez hmlu, ktorá ich viedla na cestu v rozpore s tým, kým boli a sú. Áno, toto je boj celej Cirkvi: nasledovať Ježiša po tej úzkej ceste, aby sme sa stali tým, kým skutočne sme. A úlohou pastierov je riadiť ovce podľa Kristovho učenia.
FALOŠNÍ PASTIERI MEDZI NAMI
Je iróniou, že zároveň o. Gionet bol prepustený, každý kňaz v celom kresťanskom svete čítal vo svojom breviári kázeň sv. Augustína O pastoroch za posledných pár týždňov. Playboy, ktorý sa stal svätým, sa v ňom zamýšľa nad Ezechielovým varovaním pre pastierov, ktorým sa nedarí pásť ovce.
Priatelia ženícha nehovoria vlastným hlasom, ale majú veľkú radosť z toho, že počúvajú hlas ženícha. Sám Kristus je pastierom, keď konajú ako pastieri. "Kŕmim ich," hovorí, pretože jeho hlas v ich hlase, jeho láska v ich láske. —Sv. Augustín, Liturgia hodín, zväzok IV, P. 307
Ale ak hovoria svojim vlastným hlasom a nie hlasom Cirkvi,
zanedbávajúc vyzvať hriešnika k pokániu, takíto pastieri, ako hovorí, sú „mŕtvi“.
Ktorí pastieri sú mŕtvi? Tí, ktorí hľadajú to, čo je ich a nie to, čo je Kristovo. - Tamže, s. 295
A čo je ešte raz Kristovo, ak nie povolať nás z hriechu na slobodu? To, čo patrí Kristovi, je celé telo pravdy – posvätná tradícia – zverená Cirkvi ako súčasť posolstva spásy.
Neposilňoval si slabých, neuzdravil si chorých, ani nezviazal zranených. Zblúdilých si nepriviedol späť, ani si nehľadal stratených... A tak sa pre nedostatok pastiera rozpŕchli a stali sa potravou pre všetky divé zvieratá. (Ezechiel 34:4-5)
Máme podľahnúť tlaku sekularizácie a stať sa modernými oslabením viery? —PÁPEŽ BENEDIKT XVI., 23. septembra 2011, stretnutie s Radou nemeckej evanjelickej cirkvi v Erfurte, Nemecko
TÚLAVÁ OVCA
Mnohí však nechcú byť nájdení. Nechcú počuť túto správu. Skôr uverili lži, že by sme sa mali vo veľkej skupine objať a vymazať hlas pravdy, hlas nášho svedomia, ktorý nás volá žiť pravda v láske. Čo predpokladám núti p. Gionet, to, čo ma núti, to, čo núti Cirkev už 2000 rokov, je to nie je to o nás. Ide o to povedať Ježišovi áno v spolupráci s Jeho vykúpením tým, že budeme Jeho hlasom v tme, aby povolal každú dušu do svetla, ako povolal každého z nás osobne.
„Prečo nás chceš? Prečo nás hľadáš?" pýtajú sa, ako keby ich zablúdenie a to, že sa stratili, nebolo tým pravým dôvodom, prečo ich chceme a hľadáme... Takže chceš zablúdiť a stratiť sa? O čo lepšie, že si to tiež neprajem. Dovolím si povedať, že určite nie som vítaný. Ale počúvam apoštola, ktorý hovorí: Káž slovo; trvať na tom, vítaný a nevítaný. Pre koho nevítaný? V každom prípade vitajte pre tých, ktorí po tom túžia; nevítané pre tých, ktorí nie. Akokoľvek nevítane, trúfam si povedať: „Chceš zablúdiť, chceš byť stratený; ale toto nechcem." —Sv. Augustín, Liturgia hodín, zväzok IV, P. 290
Neznášam homosexuálov. Úprimne pochybujem o p. Gionet nenávidí homosexuálov. Ani Cirkev neznáša cudzoložníkov, zlodejov, potratárov a opilcov, ani tých, ktorí majú sklon k čomukoľvek z vyššie uvedeného. Ale vyzýva každého človeka, aby prijal a žil v živote, ktorý prišiel dať Ježiš. [2]John 10: 10 Či už ide o homosexuálny alebo heterosexuálny hriech, odkaz zostáva rovnaký:
Čiňte pokánie a verte v evanjelium." (Marek 1:15)
Nič tam nie je viac milujúca. Ale dnes práve toto posolstvo čoraz viac vedie k ukrižovaniu duší. A to je realita, na ktorú sa kňazi aj laici musia pripraviť v nasledujúcich dňoch.
Tí, ktorí spochybňujú toto nové pohanstvo, čelia ťažkej možnosti. Buď sú v súlade s touto filozofiou, alebo sa stretávajú s perspektívou mučeníctva. — Fr. John Hardon (1914-2000), Ako sa dnes stať lojálnym katolíkom? vernosťou rímskemu biskupovi; http://www.therealpresence.org/eucharst/intro/loyalty.htm
ĎALŠIE ČÍTANIE
Kliknutím nižšie preložíte túto stránku do iného jazyka:
