Farnosť sv. Jakuba, Medžugorie, Bosna a Hercegovina
KRÁTKO pred mojím letom z Ríma do Bosny som zachytil novinku, v ktorej citujem arcibiskupa Harryho Flynna z Minnesoty v USA o jeho nedávnej ceste do Medžugoria. Arcibiskup hovoril o obede, ktorý mal v roku 1988 s pápežom Jánom Pavlom II. A ďalšími americkými biskupmi:
Podávala sa polievka. Biskup Stanley Ott z Baton Rouge v LA, ktorý sa medzitým dostal k Bohu, sa Svätého Otca opýtal: „Svätý Otče, čo si myslíš o Medžugorí?“
Svätý Otec stále jedol polievku a odpovedal: „Medžugorie? Medžugorie? Medžugorie? V Medžugorí sa dejú len dobré veci. Ľudia sa tam modlia. Ľudia idú na spoveď. Ľudia zbožňujú Eucharistiu a ľudia sa obracajú k Bohu. A zdá sa, že v Medžugorí sa dejú iba dobré veci. “ -www.spiritdaily.com, 24. októbra 2006
To je to, čo som počul od Medžugoria ... hlavne zázraky zázraky srdca. Po návšteve tohto miesta som zažil množstvo členov rodiny, ktorí zažili hlboké obrátenia a uzdravenia.
HORSKÝ ZÁZRAK
Jedna moja prateta začala pred niekoľkými rokmi dlhý výstup na vrch Krezevac. Mala strašnú artritídu, ale aj tak chcela vyliezť. Ďalšia vec, ktorú vedela, bola zrazu na vrchole a všetka jej bolesť preč. Fyzicky sa uzdravila. Ona aj jej manžel sa stali hlboko oddanými katolíkmi. Krátko pred jej smrťou som sa modlil ruženec pri jej posteli.
Ďalší dvaja príbuzní hovorili o obrovskom vnútornom uzdravení. Jeden, ktorý mal samovraždu, mi opakovane povedal: „Mária ma zachránila. Tá druhá, ktorá zažila hlbokú ranu z rozvodu, sa hlboko zahojila pri návšteve Medžugoria, o čom po niekoľkých rokoch hovorí dodnes.
AUTO MÁRIE
Začiatkom tohto roka som napísal odkaz našej ministerskej základni so žiadosťou, aby niekto daroval auto. Lákalo ma jednoducho si zobrať úver a kúpiť si staršie auto. Cítil som však, že musím počkať. Keď som sa modlil pred Najsvätejšou sviatosťou, počul som slová: „Dovoľte mi dať vám darčeky. Nehľadajte nič pre seba."
Dva mesiace po tom, čo som napísal našu žiadosť, som dostal e-mail od muža, ktorý od nás nežije viac ako štyri hodiny. Mal Saturn z roku 1998 s najazdenými len 90 ooo km (56 000 míľ). Jeho žena zomrela; bolo to jej auto. "Bola by chcela, aby si to mal," povedal.
Keď som si prišiel vyzdvihnúť auto, nebolo v ňom nič – iba malá ozdoba s obrázkom Panny Márie z Medžugoria. Hovoríme tomu „Mariino auto“.
PLAKAJÚCA SOCHA
Prvú noc v Medžugorí mi na dvere zaklopal mladý vodca púte. Bolo už dosť neskoro a videl som, že je nadšená. „Musíte sa prísť pozrieť na bronzovú sochu ukrižovaného Krista. Je to plač."
Vydali sme sa za tmy, kým sme nedorazili k tomuto veľkému pamätníku. Z jeho hlavy a rúk stekala akási tekutina, o ktorej povedala, že ju predtým videla len raz. Okolo sa zhromaždili pútnici a všade tam, kam kvapkal olej, nanášali na sochu vreckovky.
V skutočnosti z pravého kolena sochy už nejaký čas vyteká tekutina. Počas môjho štvordňového pobytu nenastal okamih, kedy by sa okolo neho nezhromaždilo aspoň pol tucta ľudí, ktorí sa snažili tento jav aspoň nazrieť, dotýkali sa ho, bozkávali ho a modlili sa.
NAJVÄČŠÍ ZÁZRAK
Čo ma v Medžugorí najviac chytilo za srdce, bola intenzívna modlitba, ktorá sa tam odohrávala. Ako som napísal v „Zázrak milosrdenstva“, keď som vošiel do zhonu Baziliky sv. Petra v Ríme, do srdca mi vstúpili slová: “Keby len boli moji ľudia takí zdobení ako táto cirkev!"
Keď som prišiel do Medžugoria a bol som svedkom silnej oddanosti, počul som slová: „Toto sú ozdoby, po ktorých túžim!Dlhé rady do spovedníc, omše v niekoľkých jazykoch počas dňa, popoludňajšia a večerná eucharistická adorácia, slávny výstup na vrch Krezevac k bielemu krížu... Hlboko ma zasiahlo, ako Kristus-stred Medžugorie je. Nie to, čo by sa dalo očakávať, vzhľadom na to, že údajné Máriine zjavenia sú dôvodom zamerania sa na túto dedinu. Ale charakteristickým znakom autentická mariánska spiritualita spočíva v tom, že vedie k dôvernému a živému vzťahu s Najsvätejšou Trojicou. Silne som to zažil na druhý deň tam (pozri „Zázrak milosrdenstva“). Môžete si tiež prečítať o mojom „zázračná jazda“, aby som sa dostal na môj koncert mimo Medžugoria.
ANJELSKÚ OMŠU
Mal som tú česť viesť hudbu na anglickej omši v tretie ráno. Kostol bol nabitý, keď zvonili na začiatku bohoslužby. Začal som spievať a zdalo sa, že od prvého tónu sme boli všetci ponorení do nadprirodzeného pokoja. Počul som od mnohých ľudí, ktorí boli na omši hlboko dojatí, rovnako ako ja.
Najmä jedna žena upútala moju pozornosť neskôr pri večeri. Začala vysvetľovať, ako pri zasvätení zrazu videla, ako sa kostol začína napĺňať anjelmi. "Počul som ich spievať... bolo to také hlasné, také krásne." Prišli a pred Eucharistiou si kľakli tvárou k zemi. Bolo to úžasné... začali sa mi podlamovať kolená.“ Videl som, že je viditeľne dojatá. Čo ma však skutočne dojalo, bolo toto: „Po svätom prijímaní som počul anjelov spievať v štvorhlasnej harmónii s tvojou piesňou. Bolo to krásne."
Bola to pieseň, ktorú som napísal!
DAR SLZY
Jedného dňa počas obeda sedela oproti mne veľká žena a poťahovala cigaretu. Keď niekto upozornil na zjavné nebezpečenstvo fajčenia, úprimne sa priznala. "V skutočnosti sa o seba príliš nestarám, a tak fajčím." Začala nám rozprávať, že jej minulosť bola dosť drsná. Ako spôsob, ako sa s tým vyrovnať, by sa len zasmiala. „Namiesto plaču sa len smejem. Je to môj spôsob, ako sa vysporiadať s... nečeliť veciam. Už som dlho neplakala. Nenechám si to."
Po obede som ju zastavil na ulici, chytil jej tvár do dlaní a povedal: „Si krásna a Boh ťa tak veľmi miluje. Modlím sa, aby vám dal „dar sĺz“. A keď sa to stane, nechajte ich plynúť.“
V môj posledný deň sme mali raňajky pri jednom stole. "Videla som Mary," povedala mi rozžiarená. Požiadal som ju, aby mi o tom všetko povedala.
„Schádzali sme z hory, keď sme sa so sestrou pozreli na slnko. Videl som za ním stáť Mary a nad jej bruchom bolo slnko. Dieťa Ježiš bolo vo vnútri slnka. Bolo to tak krásne. Začala som plakať a nevedela som prestať. Moja sestra to tiež videla."
"Dostal si 'dar sĺz!" Zaradoval som sa. Zdalo sa, že odišla aj s darom radosti.
INKARNOVANÁ RADOSŤ
O 8:15 môjho tretieho dňa v Medžugorí sa vizionárka Vicka chystala porozprávať s anglickými pútnikmi. Kráčali sme po kľukatej prašnej ceste cez vinice, až sme konečne dorazili do domu jej rodičov. Vicka stála na kamenných schodoch, kde začala oslovovať rastúci dav. Prinútilo ma to premýšľať o improvizovanom kázaní Petra a Pavla v Skutkoch apoštolov.
Pochopil som, že sa chystala jednoducho zopakovať posolstvo, o ktorom tvrdí, že Mária dnes dáva svetu a vyzýva nás k „pokoju, modlitbe, obráteniu, viere a pôstu“. Pozorne som ju sledoval, ako vyhlasovala mudrca, ktorý dala tisíckrát v priebehu 25 rokov od začiatku zjavení. Keďže som verejným rečníkom a spevákom, viem, aké to je dávať rovnaké posolstvo znova a znova alebo spievať tú istú pieseň stokrát. Niekedy si musíte svoj záujem trochu vynútiť.
Ale keď sa nám Vicka prihovárala cez prekladateľa, začal som sledovať, ako sa táto žena rozžiarila rozkošou. V jednej chvíli sa zdalo, že len ťažko dokáže udržať svoju radosť, keď nás povzbudzovala, aby sme boli poslušní Máriiným posolstvám. (Či už pochádzajú od Márie alebo nie, rozhodne nie sú v rozpore s učením katolíckej viery). Nakoniec som musel zavrieť oči a nasať ten moment... nasať radosť tejto osoby z toho, že je verná poslaniu, ktoré dostala. Áno, to bol zdroj jej radosti: konať Božiu vôľu. Vicka demonštrovala, ako sa dá zmeniť všednosť a zvyk, keď sa to robí s láskou; ako we môžeme premeniť našou poslušnosťou na lásku a radosť.
PRIEREZENIE NEBA SO ZEMOU
Počul som o mnohých ďalších zázrakoch, keď som tam bol... dvaja bratia videli, ako sa oči Márie hýbali v slávnej soche Panny Márie Lurdskej v kostole sv. Jakuba. Existujú správy o ľuďoch, ktorí boli svedkami pulzovania slnka a zmeny farieb. A počul som o ľuďoch, ktorí videli Ježiša v Eucharistii počas adorácie.
V posledný deň, keď som odchádzal z hotela, aby som stihol taxík, som stretol pani, ktorá bola v Medžugorí sama. Posadil som sa a chvíľu sme sa rozprávali. Povedala: "Cítim sa blízko k Márii a Ježišovi, ale chcem hlbšie zažiť Otca." Srdce mi poskočilo, keď mi telom prenikol výboj elektriny. Vyskočil som na nohy. "Nevadilo by ti, keby som sa modlil s tebou?" Súhlasila. Položil som ruky na hlavu tejto dcéry a požiadal som ju, aby sa hlboko stretla s Otcom. Keď som nastúpil do taxíka, vedel som, že táto modlitba bude vypočutá.
Dúfam, že mi o tom všetkom napíše.
Arcibiskup Flynn povedal:
Svätý Ignác vo svojom liste Rimanom napísal: „Vo mne je živá voda, ktorá hlboko vo mne hovorí: Poď k Otcovi.“
Vo všetkých tých pútnikoch, ktorí navštívili Medžugorie, je niečo z tej túžby. Akosi hlboko v nich je niečo, čo neustále volá: „Poď k Otcovi“. - Tamže.
Cirkevná komisia ešte musí posúdiť platnosť zjavení. Budem rešpektovať akýkoľvek výsledok. Ale viem, čo som videl na vlastné oči: hlboký hlad a láska k Bohu. Raz som počul, že ľudia, ktorí idú do Medžugoria, sa vracajú ako apoštoli. Stretol som mnohých z týchto apoštolov – viacerých, ktorí sa do tejto dediny vrátili už piaty alebo šiesty raz – jedného dokonca aj jej pätnásteho! Nepýtal som sa, prečo sú späť. Vedel som. Aj ja som to zažil. Nebo na tomto mieste navštevuje zem, najmä prostredníctvom sviatostí, ale veľmi výrazným a zvláštnym spôsobom. Zažil som aj Máriu spôsobom, ktorý sa ma hlboko dotkol a myslím, že aj zmenil.
Keď som si prečítal jej posolstvá, snažil som sa ich žiť a bol som svedkom ich ovocia, mám problém tomu neveriť deje sa niečo nebeské. Áno, ak je Medžugorie dielom diabla, je to najväčšia chyba, akú kedy urobil.
Je nemožné, aby sme nehovorili o tom, čo sme videli a počuli. (Skutky 4:20)
Ak by ste chceli podporiť potreby našej rodiny,
jednoducho kliknite na tlačidlo dole a uveďte slová
„Pre rodinu“ v sekcii komentárov.
Požehnaj a ďakujem!
Na cestu s Markom v Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
