Kríž je láska

 

KEDYKOLVEK vidíme niekoho trpieť, často hovoríme: „Ach, kríž toho človeka je ťažký“. Alebo si môžem myslieť, že moje vlastné okolnosti, či už sú to neočakávané smútky, zvraty, skúšky, zlyhania, zdravotné problémy atď., sú mojím „krížom, ktorý musím niesť“. Okrem toho by sme mohli hľadať určité umŕtvovania, pôsty a slávnosti, ktoré by sme pridali k nášmu „krížu“. Aj keď je pravda, že utrpenie je súčasťou kríža, zredukovať ho na toto znamená vynechať to, čo kríž skutočne znamená: milovať. 

 

MILOVAŤ AKO TROJICA

Ak by existoval iný spôsob, ako uzdraviť a milovať ľudstvo, Ježiš by to zvolil. Preto v Getsemanskej záhrade prosil Otca v najtrvalejšie výrazy, nazývať Ho „ocko“, že ak by bola možná iná cesta, prosím, aby to tak bolo. „Abba, Otče, tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich, ale nie čo ja chcem, ale čo ty." Ale kvôli príroda hriechu, ukrižovanie bolo jediným spôsobom, ktorým mohla byť spravodlivosť uspokojená a človek mohol byť zmierený s Otcom.

Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rimanom 6:23)

Takže Kristus dostal našu mzdu – a my sme opäť dostali možnosť večného života.

Ale Ježiš sa nechystal trpieť, sama o sebeale milovať nás. Ale keď nás miloval, vyžadovalo to, aby On musel trpieť. Jedným slovom, utrpenie je niekedy dôsledkom milovania. Tu nehovorím o láske v romantickom alebo erotickom zmysle, ale o tom, aká skutočne je: úplné odovzdanie sa druhému. V dokonalom svete (t. j. v nebi) tento druh lásky nespôsobuje utrpenie, pretože žiadostivosť, náklonnosť k hriechu (k sebectvu, chamtivosti, hromadeniu, chamtivosti, žiadostivosti atď.) by sa stratila. Láska by bola slobodne dávaná a slobodne prijímaná. Najsvätejšia Trojica je naším vzorom. Pred stvorením sa Otec, Syn a Duch Svätý navzájom milovali v takej úplnosti, v takom úplnom dávaní a prijímaní Druhého, že to prinieslo len nevýslovnú radosť a rozkoš. V tomto úplnom odovzdaní Ja, v tomto úplnom akte lásky nebolo žiadne utrpenie.

Ježiš potom zostúpil na zem a naučil nás túto cestu On miloval Otca a Otec miloval Jeho a Duch prúdil medzi nimi ako samotná Láska, je spôsob, akým sme sa mali navzájom milovať.

Ako mňa miloval Otec, tak som ja miloval vás; ostaň v mojej láske. (Ján 15:9)

Toto nepovedal ani vtákom, ani rybám, ani levom, ani včelám. Skôr to On učil muž a žena pretože sme stvorení na Jeho obraz, a teda schopní milovať a byť milovaní ako Trojica. 

Toto je moje prikázanie: milujte sa navzájom, ako ja milujem vás. Nikto nemá väčšiu lásku, ako je táto, položiť život svojim priateľom. (Ján 15: 12–13)

 

UTRPENIA

Ježiš povedal:

Kto nenesie svoj vlastný kríž a nepríde za mnou, nemôže byť mojím učeníkom. (Lukáš 14:27)

Keď počujeme tieto slová, nemyslíme hneď na všetky naše bolesti? Ten či onen zdravotný problém, nezamestnanosť, dlhy, zranenie otca, zranenie matky, zrada atď. Ale aj neveriaci trpia týmito vecami. Kríž nie je súhrnom našich utrpení, ale kríž je láska, ktorú máme dávať až do konca tým, ktorí sú na našej ceste. Ak uvažujeme o „kríži“ len ako o našej bolesti, potom nám uniká to, čo Ježiš učil, chýba nám to, čo nám Otec zjavil na kríži:

Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Synaaby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:16)

Ale mohli by ste sa opýtať: „Nehrá utrpenie takú úlohu v našom kríži ako v Ježišovom?“ Áno, robí – ale nie preto má do. Cirkevní otcovia videli v „strome života“ v rajskej záhrade predobraz kríža. Stal sa z neho iba strom smrť, takpovediac, keď Adam a Eva zhrešili. Rovnako aj láska, ktorú si dávame, sa stáva a kríž utrpenia keď do hry vstúpi hriech, hriech iných aj náš vlastný. A tu je dôvod:

Láska je trpezlivá a láskavá; láska nie je žiarlivá ani vychloubačná; nie je arogantný ani drzý. Láska netrvá na svojej vlastnej ceste; nie je podráždený alebo rozhorčený; neraduje sa z nesprávneho, ale raduje sa z správneho. Láska všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13:4-7)

Takže vidíte, prečo milovať Boha a milovať jeden druhého sa môže stať veľmi ťažkým krížom. Byť trpezlivý a láskavý k tým, ktorí nás rozčuľujú, nezávidieť si a nepresadzovať sa v nejakej situácii, nevystríhať druhého v rozhovore, netrvať na našom spôsobe konania, nebyť nevrlý a zanevrieť na iných, ktorých životy sú požehnané. , neradovať sa, keď niekto, koho nemáme radi, zakopne, znášať chyby iných, nestrácať nádej v zdanlivo beznádejných situáciách, trpezlivo znášať všetky tieto veci... to dáva hmotnosť ku krížu lásky. To je dôvod, prečo Kríž, kým sme na zemi, bude vždy „stromom smrti“, na ktorom musíme visieť, kým nebude ukrižovaná všetka sebaláska a kým nebudeme znovu pretvorení na obraz Lásky. Vskutku, kým nebude nové nebo a nová zem.

 

KRÍŽ JE LÁSKA

vertikálny lúč kríža je láska k Bohu; horizontálny lúč je naša láska k blížnemu. Byť Jeho učeníkom teda neznamená len „obetovať svoje utrpenie“. Znamená to milovať tak, ako On miloval nás. Je to obliekať nahých, dávať chlieb hladným, modliť sa za našich nepriateľov, odpúšťať tým, ktorí nám ublížili, umývať riad, pozametať dlážku a slúžiť všetkým okolo nás, ako keby to bol sám Kristus. Takže keď sa každý deň prebúdzate, aby ste „niesli svoj kríž“, nemali by ste sa sústrediť na svoje utrpenie, ale na iných. Zamyslite sa nad sebou, ako môžete milovať a slúžiť v ten deň – aj keď je to len váš manželský partner alebo vaše deti, aj keď je to len vašou modlitbou, keď ležíte chorý v posteli. Toto je kríž, pretože kríž je láska.  

Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania... Toto je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. (Ján 14:15, 15:12)

Lebo celý zákon sa napĺňa v jedinom slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. (Gal 5:14)

milovať je kríž, ktorý musíme niesť, a do tej miery, do akej prenikne hriech druhých a naša vlastná hriešnosť, prinesie váhu, hrubosť, tŕne a klince bolesti, utrpenia, poníženia, osamelosti, nepochopenia, výsmechu a prenasledovania. 

Ale v ďalšom živote sa pre vás tento kríž lásky stane stromom života, z ktorého budete žať ovocie radosti a pokoja po celú večnosť. A sám Ježiš utrie každú tvoju slzu. 

Preto, deti moje, žite radosť, vyžarovanie, jednotu a vzájomnú lásku. To je to, čo v dnešnom svete potrebujete. Takto budete apoštolmi mojej lásky. Takto budete svedkami môjho Syna správnym spôsobom. —Panna Mária z Medžugoria údajne Mirjane, 2. apríla 2019. Vatikán teraz povoľuje, aby sa do tejto mariánskej svätyne konali oficiálne diecézne púte. Pozri Matka volá.

 

Umelecké dielo môjho priateľa, Michael D. O'Brien. 

 

Vaša finančná podpora a modlitby sú dôvodom
toto čítaš dnes.
 Požehnaj a ďakujem. 

Na cestu s Markom dovnútra  Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.