Osvetlenie kríža

WE toľko hovorí o tom, aké ťažké sú naše kríže. Vedeli ste však, že kríže môžu byť ľahké? Viete, čo ich robí ľahšími? to je milovať. Druh lásky, o ktorej hovoril Ježiš:

Ľúbiť jeden druhého. Ako som ja miloval vás, tak sa aj vy máte navzájom milovať. (Ján 13:34)

Spočiatku môže byť takáto láska bolestivá. Pretože položiť život za druhého často znamená nechať ho, aby si dal na hlavu tŕňovú korunu, do rúk a nôh klince a na chrbát si dal pruhy. Takto sa cíti, keď si to láska vyžaduje we buďte tým, kto je trpezlivý, láskavý a jemný; kedy we buď tým, kto musí znova a znova odpúšťať; kedy we odložiť naše plány pre niekoho iného; kedy we musíme znášať dysfunkciu a sebectvo ľudí okolo nás.

OSVETLENIE KRÍŽA

Ale niečo, čo je pre oči nepostrehnuteľné, sa stane, keď to urobíme, keď sa navzájom milujeme tak, ako Kristus miloval nás: kríž sa stáva ľahším. Nie je to tak, že obeť je menšia; tým začínam stratiť svoju „váhu“; váha môjho ega, moje vlastné sebectvo, moja vlastná vôľa. A to vnútorne produkuje nadprirodzené plody radosti a pokoja, ktoré ako hélium prinášajú do srdca ľahkosť, aj keď telo trpí. 

Amen, amen, hovorím vám, pokiaľ pšeničné zrno nespadne na zem a nezomrie, zostáva len zrnom pšenice; ale ak zomrie, prinesie veľa ovocia. (Ján 12:24)

Na druhej strane, keď nie sme trpezliví alebo láskaví, keď trváme na svojom a sme arogantní alebo hrubí, podráždení alebo rozhorčení, nevyprodukuje to „slobodu“ a „priestor“, ako si myslíme; skôr sme trochu viac rozšírili ego pomocou vedenia sebalásky... a náš kríž sa stáva ťažším; stávame sa nešťastnejšími a život sa nám akosi zdá menej príjemný, aj keď sme okolo seba zhromaždili všetko, o čom si myslíme, že nás urobí šťastnými. 

Teraz, ak ty a ja neprežijeme tieto slová, stretnutie s tým nám úplne unikne. To je dôvod, prečo ateisti nerozumejú kresťanstvu; nemôžu sa dostať za rozum, aby zakúsili nadprirodzené plody života v Duchu, ktoré prichádzajú viera.

Pretože ho nachádzajú tí, ktorí ho netestujú, a prejavuje sa tým, ktorí mu neveria. (Múdrosť Šalamúnova 1:2)

V stávke sú dve veci: vaše osobné šťastie a spása sveta. Pretože ľudia uveria v Ježiša Krista prostredníctvom vašej lásky, tohto umierania sebe samému. 

Takto všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak máte lásku jeden k druhému. (Ján 13:35)

Teraz sa možno niektorí z vás pýtajú prečo Slovo Teraz sa v poslednej dobe zameriava na evanjelizáciu, lásku a tak ďalej, zatiaľ čo svet sa zdá byť horiaci. Je pravda, že mnohí iní sa zameriavajú na posledný pápežský nedostatok, prenikajúcu temnotu, blížiace sa prenasledovanie, sexuálne škandály v duchovenstve atď. tieto krízy ako keby to nejako zmenilo jedinú vec. Skôr je to tak, že ty a ja vstúpiť do vojnovej zóny ako ďalší Kristus priniesť milosrdenstvo, svetlo a nádej do tohto zlomeného sveta – a začať meniť, čo môžeme.

Ježiš a Panna Mária sa na nás práve teraz pozerajú... 

...preto som tento rok začal písať O viere. Ak nebudeme kráčať v úplnej poslušnosti Bohu a úplne dôverovať Jeho moci a prozreteľnosti, staneme sa obeťami strachu – a evanjelium zostane skryté pod košom. 

V roku 1982 počas vojny medzi Libanonom a Izraelom bolo sto spastických a mentálne retardovaných moslimských detí prepustených personálom sirotinca v západnej časti Bejrútu bez jedla, starostlivosti a hygieny.^[1]Asia NewsSeptembra 2, 2016 Keď to Matka Tereza z Kalkaty počula, požiadala, aby ju tam vzali. Ako znie prepis videa:

KŇAZ: "To je dobrý nápad, ale musíš pochopiť okolnosti. Matka... Pred dvoma týždňami bol zabitý kňaz." Vonku je chaos. Riziko je príliš veľké."

MATKA TEREZA: "Ale otče, to nie je nápad." Verím, že je to naša povinnosť. Musíme ísť a vziať deti jedno po druhom. Riskovať naše životy je v poriadku vecí. Všetko pre Ježiša. Všetko pre Ježiša. Vidíte, vždy som videl veci v tomto svetle. Kedysi dávno, keď som vyzdvihol prvého človeka (z ulice v Kalkate), keby som to neurobil prvýkrát, nezobral by som potom 42,000 XNUMX. Jeden po druhom, myslím...“ (Asia News, 2. septembra 2016)

Jedna duša, jeden kríž, jeden deň za druhým. Ak začnete premýšľať o tom, aké ťažké bude v priebehu budúceho roka milovať svojho manželského partnera, byť týždeň čo týždeň trpezlivý so svojimi spolupracovníkmi, znášať vzpurnosť svojich detí, keď ešte žijú doma, alebo buďte verní v prichádzajúcom a súčasnom prenasledovaní atď., skutočne sa budete cítiť ohromení. Nie, dokonca aj Ježiš povedal, že treba brať jeden deň za druhým:

Nestarajte sa o zajtrajšok; zajtrajšok sa o seba postará sám. Dostatok na jeden deň je jeho vlastným zlom. (Matúš 6:34)

Ale On povedal, aby som to urobil hľadať najprv Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť. Takto sa oslobodíme od úzkosti a strachu. Tak je kríž odľahčený. 

Matka Tereza trvala na tom, aby vstúpila do vojnovej zóny, aby zachránila deti, aj keď lietali bomby:

DRUHÝ MUŽ: „Momentálne je absolútne nemožné prejsť (z východu na západ); musíme dosiahnuť prímerie! “

MATKA TEREZA: „Ach, ale prosil som Pannu Máriu v modlitbe. Požiadal som o prímerie na zajtrajší deň jej sviatku,“ (predvečer 15. augusta, sviatok Nanebovzatia Panny Márie).

Nasledujúci deň, úplné ticho zahalený Bejrút. S autobusom a džípom idúcim za konvojom utekala Matka Tereza do sirotinca. Podľa predstaviteľa Červeného kríža ich „ošetrujúci personál opustil. Samotný hospic mal bol zasiahnutý granátmi a došlo k úmrtiam. Deti zostali bez starostlivosti, bez jedla. Až do príchodu Matky Terezy nikoho nenapadlo prevziať vedenie.“ Amal Makarem bola svedkom dvojstupňovej evakuácie.

S Matkou Terezou bolo všetko magické, zázračné. Bola skutočnou silou prírody. Stačilo, že v noci prešla z východu na západ. Naproti tomu neviem opísať deti, ktoré zachránila. Boli mentálne postihnutí, no hrozné je, že v kolektíve sme našli aj normálne deti, ktoré sa cez mimiku správali ako slabomyseľné deti. Matka Tereza ich vzala do náručia a zrazu rozkvitli a stali sa niekým iným, ako keď sa dá trochu vody zvädnutému kvetu. Držala ich v náručí a deti v zlomku sekundy rozkvitli. -Asia NewsSeptembra 2, 2016

Dnes je naša generácia ako tieto deti: naša nevinnosť bola od nás vytrhnutá korupciou, škandálmi a nemorálnosťou tých, ktorí by nám mali byť príkladom a vedúci; naše detské srdcia boli otrávené násilím, pornografiou a materializmom, ktoré mnohých dehumanizovali a okradli o ich dôstojnosť; mladí boli kobercovo bombardovaní falošnými ideológiami a anti-evanjelium, ktoré deformuje sexualitu a realitu v mene „tolerancie“ a „slobody“. Je to uprostred tejto skutočnej vojnovej zóny že sme povolaní vstúpiť vo viere a láske, aby sme nielen zhromaždili stratené duše do náručia, ale aby sme oživili svoje vlastné srdcia prostredníctvom paradoxu kríža: čím viac ho nesieme, tým väčšia je naša radosť.

Kvôli radosti, ktorá sa niesla pred ním, podstúpil kríž ... (Hebr 12: 2)

... pre ...

Láska všetko znáša, všetkému verí, vo všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezlyhá. (1 Kor 13:7, 8)

Jeden deň naraz. Jeden kríž za druhým. Jedna duša za druhou.

Pre ľudí je to nemožné, ale pre Boha je možné všetko. (Mat 19:26)

Pri ďalšom písaní chcem hovoriť o tom, ako to Boh umožňuje vám a mne...