NIEKEDY diskusia o Bohu, náboženstve, pravde, slobode, božských zákonoch atď. môže spôsobiť, že stratíme zo zreteľa základné posolstvo kresťanstva: nielenže potrebujeme Ježiša, aby sme boli spasení, ale potrebujeme aj jeho, aby sme boli šťastní .
Nejde o to jednoducho intelektuálne súhlasiť s posolstvom spásy, ukázať sa na nedeľnej bohoslužbe a snažiť sa byť milým človekom. Nie, Ježiš nielen hovorí, že by sme v Neho mali veriť, ale v podstate to dokážeme aj bez Neho nič (Ján 15:5). Ako ratolesť odpojená od viniča, nikdy neprinesie ovocie.
Dejiny až do momentu, keď Kristus vstúpil do sveta, skutočne dokázali pravdu: vzbura, rozdelenie, smrť a disharmónia ľudskej rasy po páde Adama hovorili samé za seba. Podobne, od Kristovho zmŕtvychvstania, následné prijatie evanjelia v národoch alebo jeho nedostatok sú tiež dostatočným dôkazom toho, že bez Ježiša ľudstvo neustále upadá do osídiel rozdelenia, zničenia a smrti.
A tak viac ako kedykoľvek predtým musíme svetu odhaliť tieto základné pravdy: "Nie samým chlebom žijeme, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst." (Mat. 4:4) To "Božie kráľovstvo nie je vecou jedla a pitia, ale spravodlivosti, pokoja a radosti v Duchu Svätom." (Rim 14:17) A preto by sme mali „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť“ (Mat 6:33) nie naše vlastné kráľovstvo a mnohé potreby. To preto, že Ježiš "prišli, aby mali život a aby ho mali hojnejšie." (Ján 10:10) A tak hovorí: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vám dám odpočinutie." (Mat 11:28) Vidíte, pokoj, radosť, odpočinok... sú nájdené v Ňom. A tak tí, ktorí hľadajú Ho prvý, kto príde Ho pre život, ktorí sa približujú Ho pre odpočinok a uhasenie ich smädu po zmysle, nádeji, šťastí – týchto duší, hovorí, "Z jeho vnútra potečú rieky živej vody." (John 7: 38)
… Kto pije vodu, ktorú dám, nikdy nebude mať smäd; voda, ktorú dám, sa v ňom stane prameňom vody vyvierajúcej do večného života. (Ján 4:14)
Vody, ktoré Ježiš dáva, pozostávajú z milosti, pravdy, sily, svetla a lásky – toho, čo Adam a Eva po páde pripravili, a všetko, čo je potrebné skutočne ľudský a nielen vysokofunkčné cicavce.
Je to, ako keby Ježiš, svetlo sveta, prišiel ako čistý lúč božského svetla, prechádzajúci hranolom času a dejín a lámajúci sa na tisíc „farieb milosti“, aby každá duša, vkus a osobnosť by Ho mohol nájsť. Pozýva nás všetkých, aby sme boli umytí v krstných vodách, aby sme boli očistení a prinavrátení k milosti; Hovorí nám, aby sme konzumovali jeho telo a krv, aby sme mali večný život; a vyzýva nás, aby sme Ho vo všetkom napodobňovali, to znamená Jeho príklad lásky, "aby moja radosť bola vo vás a vaša radosť bola úplná." (John 15: 11)
Takže vidíte, my sme dokončený v Kristovi. Zmysel nášho života je objavený v Ňom. Ježiš zjavuje, kto som, tým, že zjavuje, aký by mal byť človek, a teda kým sa musím stať. Pretože som ním nielen stvorený, ale aj stvorený na Jeho obraz. Teda žiť svoj život oddelene od Neho, čo i len na chvíľu; zostaviť plány, ktoré Ho vylučujú; vydať sa do budúcnosti, ktorá Ho nezahŕňa... je ako auto bez plynu, loď bez oceánu a zamknuté dvere bez kľúča.
Ježiš je kľúčom k večnému životu, k životu v hojnosti, k šťastiu tu a teraz. Preto mu musí každá ľudská bytosť doširoka otvoriť svoje srdce, pozvať Ho dovnútra, aby sa mohla tešiť z Božskej hostiny Jeho prítomnosti, ktorá jediná nasýti každú túžbu.
Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vstúpim do jeho domu a budem večerať s ním a on so mnou. (Zjav 3:20)
Mierou nešťastia človeka je miera, do ktorej človek uzavrel svoje srdce pred Bohom, pred Jeho Slovom, Jeho Cestou. Modlitba, najmä modlitba srdca to, čo Ho hľadá ako priateľa, ako milenca, ako je všetko, otvára dvere Jeho srdce a cesty do raja.
Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti... A ja vám hovorím, proste a dostanete; hľadaj a nájdeš; zaklopte a dvere sa vám otvoria. (2 Kor 12:9; Lukáš 11:9)
Modlitba, milé deti, je srdcom viery a nádejou na večný život. Preto sa modlite srdcom, kým vaše srdce nezaspieva vďakyvzdaním Bohu Stvoriteľovi, ktorý vám dal život. — Panna Mária z Medžugoria údajne Mariji, 25. júna 2017
Preto, vy otcovia, urobte modlitbu stredobodom svojho srdca a domovov. Matky, urobte z Ježiša stredobod vášho rodinného života a dní. Nech sa Ježiš a Jeho Slovo stanú vaším každodenným chlebom. A takto, dokonca aj uprostred utrpenia, spoznáte tú posvätnú spokojnosť, ktorú kedysi okúsil Adam, a ktorú si teraz užívajú svätí.
Šťastní sú, ktorých sila je vo vás, v ktorých srdciach sú cesty na Sion. Ako idú Horkou dolinou, robia si z nej miesto prameňov, jesenný dážď ju pokrýva požehnaním. Budú kráčať so stále rastúcou silou... (Žalm 84:6-8)
Si milovaný.
Na cestu s Markom v Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
