Ochrnutie zúfalstva

TERAZ SLOVO O Hromadných čítaniach
na 6. júla 2017
Štvrtok trinásteho týždňa v riadnom čase
Opt. Pamätník svätej Márie Goretti

Liturgické texty tu

TAM je veľa vecí v živote, ktoré nás môžu priviesť k zúfalstvu, ale nič z toho možno nie tak ako naše vlastné chyby.

Pozeráme sa cez plece „takpovediac na pluh“ a nevidíme nič iné ako krivé brázdy zlého úsudku, chýb a hriechu, ktoré nás nasledujú ako túlavého psa. A sme v pokušení zúfať si. V skutočnosti môžeme byť paralyzovaní strachom, pochybnosťami a smrteľným pocitom beznádeje.

V dnešnom prvom čítaní Abrahám zväzuje svojho syna Izáka a kladie ho na oltár, aby sa z neho stal holokaust, zápalná obeť. Do tej doby Isaac vedel, čo príde, a muselo ho to naplniť hrôzou. V tejto súvislosti sa „otec Abrahám“ stáva symbolom spravodlivého súdu Boha Otca. Cítime, že kvôli nášmu hriechu sme povinní byť potrestaní, ba dokonca možno aj pripútaní k pekelným ohňom. Keď drevo, na ktorom ležal Izák, vrazilo do jeho tela a laná, ktoré ho zväzovali, spôsobili, že sa cítil bezmocný, tak aj naše hriechy neustále narážajú na náš pokoj a naša slabosť nás vedie k tomu, aby sme verili, že naša situácia sa nikdy nezmení ... a teda, zúfame si.

To znamená, ak zostaneme fixovaní na svoju biedu a pocit beznádeje. Pretože existuje odpoveď na našu hlúposť; existuje božská odpoveď na náš obvyklý hriech; proti nášmu zúfalstvu existuje liek: Ježiš, Baránok Boží.

Keď sa Abrahám rozhliadol, spozoroval barana, ktorého chytili jeho rohy v húštine. Išiel teda, vzal barana a obetoval ho ako zápalnú obeť namiesto svojho syna. (Dnešné prvé čítanie)

Izák je neviazaný iba keď na jeho miesto nastúpi iná ponuka. V prípade ľudstva, ktorého hriech umiestnil priepasť medzi tvorom a Stvoriteľom, nastúpil na naše miesto Ježiš. Bol na neho uložený trest za vaše hriechy, minulé, súčasné i budúce.

Prosíme vás v mene Krista, zmierte sa s Bohom. Pre nás dobro učinil z neho hriech ktorý nepoznal hriech, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. (2. Korinťanom 5: 20–21)

Takže teraz existuje cesta vpred, aj keď sa cítiš paralyzovaný svojim hriechom, paralyzovaný tvojimi emóciami, paralyzovaný zúfalstvom, takže s Ním sotva môžeš hovoriť. Je to umožniť Ježišovi, aby opäť zaujal vaše miesto - a to robí vo sviatosti spovede.

Povedzte dušiam, kde majú hľadať útechu; teda na tribunáli milosrdenstva [sviatosť zmierenia]. Tam sa dejú najväčšie zázraky [a] sa neustále opakujú. Využiť tento zázrak, nie je potrebné ísť na veľkú púť alebo konať nejaký vonkajší obrad; postačí prísť s vierou k nohám môjho zástupcu a odhaliť mu svoju biedu a zázrak Božieho milosrdenstva sa naplno prejaví. Boli by sme dušou ako chátrajúca mŕtvola, aby z ľudského hľadiska neexistovala [nádej] na obnovu a všetko by už bolo stratené, nie je to tak s Bohom. Zázrak Božieho milosrdenstva obnovuje túto dušu v plnom rozsahu. Ó, akí biedni sú tí, ktorí nevyužívajú zázrak Božieho milosrdenstva! Márne zavoláte, ale bude neskoro. —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník, č. 1448

Keď Ježiš videl ich vieru, povedal paralytikovi: „Odvaha, dieťa, tvoje hriechy sú odpustené.“ (Dnešné evanjelium)

Ak zistíte, že obvykle upadáte do hriechu, odpoveďou je, aby sa Spoveď stala obvyklou súčasťou vášho života. Ak zistíte, že často robíte chyby, potom to nie je dôvod na zúfalstvo, ale na väčšiu pokoru. Ak sa ocitnete v neustálej slabosti a s malou silou, potom sa musíte neustále obracať na Jeho silu a moc, v modlitbe a v Eucharistii.

Bratia a sestry ... Ja, ktorý som najmenší z Božích svätých a najväčší z hriešnikov, nepoznám inú cestu vpred. V 51. žalme sa píše, že a pokorný, skrúšený a zlomené srdce, Boh nezavrhne. ^[1]Ps 51: 19 A znova,

Ak uznáme svoje hriechy, je verný a spravodlivý a odpustí nám naše hriechy a očistí nás od všetkých priestupkov. (1. Jána 1: 9)

Je to preto, že božská Krv bola vyliata za vás a za mňa - Boh zaplatil cenu za naše prehrešky. Jedinou príčinou zúfalstva by teraz bolo odmietnuť tento dar z pýchy a tvrdohlavosti. Ježiš prišiel presne pre ochrnutých, hriešnikov, stratených, chorých, slabých, zúfalcov. Máte kvalifikáciu?

Pretože Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Boh totiž neposlal svojho Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby bol svet spasený skrze neho. (Ján 3:16)

Hovorí, „Kto v neho verí,“ nie „kto verí sám v seba.“ Nie, svetová mantra sebaúcty, sebarealizácie a sebarealizácie nesie falošnú nádej, pretože okrem Ježiša nemôžeme byť spasení. V tejto súvislosti hriech je prorok: odhaľuje nám v hĺbke nášho bytia pravdu, že sme stvorení pre niečo väčšie; že iba Božie zákony prinášajú naplnenie; že Jeho Cesta je jediná cesta. A na túto cestu sa môžeme pustiť iba vo viere ... dôverovať že napriek môjmu hriechu ma stále miluje - toho, ktorý zomrel za mňa.

Je prítomný vo vašom živote bez ohľadu na to, čo robíte. Čas je sviatosťou vášho stretnutia s Bohom a jeho milosrdenstva, s jeho láskou k vám a jeho túžbou, aby všetko smerovalo k vášmu dobru. Potom sa každá chyba stane „šťastnou chybou“ (felix culpa). Keby ste sa takto dívali na každú chvíľu svojho života, potom by sa vo vás zrodila spontánna modlitba. Bola by to nepretržitá modlitba, pretože Pán je vždy s vami a vždy vás miluje. — Fr. Tadeusz Dajczer, Dar viery; citované v Magnifikat, Júla 2017, s. 98

Takže teda, môj brat; tak potom, moja sestra ...

Vstaň, vezmi si nosidlá a choď domov. (Dnešné evanjelium)

To znamená, návrat do Otcovho domu, kde na vás v spovednici čaká, aby vás znovu uzdravil, obnovil a obnovil. Vráťte sa do Otcovho domu, kde vás bude kŕmiť Chlebom života a uhasí váš smäd po láske a nádeji pomocou Vzácnej krvi Jeho Syna.

Znova a znova.

My dieťa, všetky tvoje hriechy nezranili Moje Srdce tak bolestne, ako to robí tvoj súčasný nedostatok dôvery, že aj po toľkom úsilí Mojej lásky a milosrdenstva by si mal pochybovať o Mojej dobrote ... —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej dušiDiary, n. 1486

Nikto, kto položí ruku na pluh a pozrie sa na to, čo zostalo, nie je vhodný pre Božie kráľovstvo. (Lukáš 9:62)

Ak sa ti nepodarí využiť príležitosť, nestrácaj pokoj, ale hlboko sa pokor predo mnou a s veľkou dôverou sa úplne ponor do môjho milosrdenstva. Týmto spôsobom získate viac, ako ste stratili, pretože pokornej duši sa poskytuje viac priazne, ako si sama žiada ... —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník, 1361