Sviatosť prítomného okamihu

NEBE pokladnice sú dokorán. Boh vylieva ohromné milosti na kohokoľvek, kto o ne požiada v týchto dňoch zmeny. Pokiaľ ide o Jeho milosrdenstvo, Ježiš kedysi nariekol nad svätou Faustínou,

Plamene milosrdenstva spaľujú Mňa - dožadujúc sa utratenia; Chcem ich stále vylievať na duše; duše jednoducho nechcú veriť v moju dobrotu. —Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník sv. Faustíny, č. 177

Otázkou potom je, ako prijať tieto milosti? Aj keď ich Boh môže vylievať veľmi zázračnými alebo nadprirodzenými spôsobmi, napríklad vo sviatostiach, verím, že sú neustále dostupné prostredníctvom obyčajný priebehu nášho každodenného života. Presnejšie sa nachádzajú v prítomný okamih.

NEZABUDNUTELNÝ NOVÝ ROK

Súčasný okamih definujem ako „jediný bod, kde existuje realita“. Hovorím to preto, lebo príliš veľa z nás trávi väčšinu svojho času životom v minulosti, ktorá už neexistuje; alebo žijeme v budúcnosti, čo sa ešte nestalo. Žijeme v ríšach, nad ktorými nemáme takmer žiadnu kontrolu. Žiť v budúcnosti alebo v minulosti znamená žiť v ilúzia, pretože nikto z nás nevie, či zajtra vôbec budeme nažive.

Na silvestrovskej oslave sme s manželkou sedeli za stolom s priateľmi, smiali sa a užívali si oslavy, keď zrazu muž oproti mne zosunul stoličku na podlahu. Preč - presne tak. O šesťdesiat minút neskôr, muž, ktorý sa pokúsil o KPR na zosnulom, teraz zdvíhal dieťa do vzduchu a popovom balóne viseli nad tanečným parketom. Kontrast—Slabosť života—Boli prekvapujúce.

Ktokoľvek z nás mohol zomrieť v nasledujúcej sekunde. Preto je nezmysel mať obavy z čohokoľvek.

Niečo.

Môže niekto z vás tým, že sa bude trápiť, pridať chvíľku na vašu životnosť? (Lukáš 12:25)

VESELÉ OKOLO

Spomeňte si na kolotoč, na aký ste sa hrali ako dieťa. Pamätám si, ako tá vec prebiehala tak rýchlo, že som sotva vydržal. Ale tiež si pamätám, že čím bližšie som sa dostal do stredu kolotoča, tým ľahšie sa to držalo. V skutočnosti ste v strede náboja mohli len tak sedieť - bez rúk - a pozerať sa na všetky ostatné deti, končatiny mávajúce vetrom.

Súčasný okamih je ako stred kolotoča; je to miesto nehybnosť kde si človek môže oddýchnuť, aj keď všade okolo zúri život. Čo tým chcem povedať, najmä ak v súčasnej chvíli trpím? Pretože minulosť je preč a budúcnosť sa nestala, jediné miesto, kde je Boh -kde sa pretína večnosť s časom- je práve teraz, v prítomnom okamihu. A Boh je naše útočisko, naše miesto odpočinku. Ak sa pustíme z toho, čo nemôžeme zmeniť, ak sa necháme na priestupnú Božiu vôľu, staneme sa ako malé dieťa, ktoré nemôže robiť nič iné, len si sadnúť na jeho otca. A Ježiš povedal: „K takýmto malým patrí Nebeské kráľovstvo.“ Kráľovstvo sa nachádza iba tam, kde je: v prítomnom okamihu.

... Božie kráľovstvo je blízko (Matúš 3: 2)

V okamihu, keď začneme žiť v minulosti alebo budúcnosti, opustíme centrum a sme pritiahol von, kde sa zrazu od nás vyžaduje veľká energia, aby sme „tak vydržali“. The čím viac sa pohybujeme smerom von, tým viac sme znepokojení. Čím viac sa odovzdáme fantázii, žijeme a smútime nad minulosťou alebo si robíme starosti a potíme sa o budúcnosť, tým viac sa nám bude pravdepodobne hodiť kolotoč života. Nervové poruchy, vzplanutie nálady, drogy, pitie alkoholu, oddávanie sa sexu, pornografii alebo jedlu atď. ... to sú spôsoby, ako sa snažíme vyrovnať sa s nevoľnosťou starosti nás konzumujú.

A to je už cez veľké problémy. Ale Ježiš nám hovorí,

Aj tie najmenšie veci sú mimo vašu kontrolu. (Lukáš 12:26)

Mali by sme sa potom báť o nič. Nič. Pretože strach nič nerobí. Môžeme to urobiť tak, že vstúpime do prítomného okamihu a jednoducho v ňom žijeme, robíme to, čo od nás vyžaduje okamih, a ostatné necháme ísť. Ale musíme si to uvedomiť prítomného okamihu.

Nech vás nič netrápi. —Sv. Terézia z Avily

ZOBUDENIE ZO STAROSTI

Jednoducho zastavte čokoľvek, čo robíte, a uvedomte si, že ste bezmocní meniť minulosť alebo budúcnosť - že jedinou vecou, ktorú ovládate, je súčasný okamih, to znamená realita.

Ak sú vaše myšlienky hlučné, povedzte o tom Bohu. Povedzte: „Bože, všetko, na čo myslím, je zajtra, včera, to či ono ... Dávam ti svoje starosti, pretože sa mi zdá, že s tým nemôžem prestať.“

Odhoďte na neho všetky svoje starosti, pretože sa o vás stará. (1 Pet 5: 7)

Niekedy to musíte urobiť niekoľkokrát v priebehu jednej minúty! Ale kedykoľvek to urobíte, je to akt viery, malý, maličký akt viery - veľkosť horčičného semena -, ktorý môže začať hýbať horami v minulosti i v budúcnosti. Áno, viera v Božom milosrdenstve nás očisťuje od minulosti a viera v Božej vôli môže vyrovnať hory a pozdvihnúť údolia zajtrajška.

Ale strach iba zabíja čas a hnojí sivé vlasy.

Hneď ako sa začnete obávať o hranice, vráťte sa späť do prítomného okamihu. Tu si, teraz. Tu je Boh, teraz. Ak vás to pokúša znova znepokojiť, predstavte si, že o päť sekúnd sa budete prepadávať mŕtvi ako kľučka na stoličke a všetko, o čo sa obávate, zmizne. (Bol to sv. Thomas Moore, ktorý držal na stole lebku, aby mu pripomínala jeho smrteľnosť.)

Ako hovorí ruské príslovie,

Ak nezomriete prví, budete mať čas to urobiť. Ak zomriete skôr, ako sa to stane, nemusíte to robiť.

KĹB VEČNOSTI: SVIATOSŤ OKAMIHY

Kolotoč sa točí okolo osi namontovanej v zemi. Toto je šachta večnosť ktorý prechádza prítomným okamihom a robí z neho „sviatosť“. Pretože opäť v ňom je ukryté Božie kráľovstvo, ktoré nám Ježiš prikazuje hľadať ako prvé vo svojom živote.

... už sa nebojte ... Namiesto toho hľadajte jeho kráľovstvo a všetky vaše potreby vám budú dané navyše. Už sa nebojte, malé stádo, pretože váš Otec vám rád dá kráľovstvo. (Lukáš 12:29, 31–32)

Kde je kráľovstvo, ktoré nám chce Boh dať? Prienikom do prítomného okamihu je vyjadrená „povinnosť okamihu“ Božia vôľa. Ak žijete niekde inde, ako kde ste, ako môžete získať to, čo dáva Boh? Ježiš povedal, že jeho pokrmom bolo plniť Otcovu vôľu. Takže teda pre nás súčasný okamih nesie pre nás božské jedlo, či už je to rozkošné alebo trpké, útecha alebo pustina. Jeden si teda môže „odpočinúť“ na uzle súčasnej chvíle, pretože pre mňa je to teraz Božia vôľa, aj keď to zahŕňa utrpenie.

Každá chvíľa je tehotná s Bohom, tehotná s milosťami Kráľovstva. Ak vstúpite do sviatosti prítomného okamihu a budete v ňom žiť, objavíte obrovskú slobodu, pretože

Kde je Duch Pánov, tam je sloboda. (2 Kor 3, 17)

Začnete vo svojom vnútri prežívať Božie kráľovstvo a čoskoro si uvedomíte, že prítomný okamih je jediný okamih, v ktorom skutočne sme žiť.

Netušíte, aký bude váš život zajtra. Ste obláčik dymu, ktorý sa krátko objaví a potom zmizne. Namiesto toho by ste mali povedať: „Ak to Pán chce, budeme žiť tak, aby sme robili to alebo ono.“ (Jakub 4: 14–15)

POZNÁMKA POD ČIAROU

Ako sa vyrovnávame s „prorockými slovami“, ktoré hovoria o udalostiach, ktoré ležia na obzore? Odpoveď je táto: nemôžeme mať silu na zajtrajšok, pokiaľ dnes nekráčame v prítomnom okamihu s Bohom. Okrem toho, Boží čas nie je náš čas; Boží načasovanie nie je náš načasovanie. Musíme byť verní tomu, čo nám dal dnes, v tejto prítomnej chvíli, a žiť to naplno. Ak to znamená upiecť koláč, postaviť dom alebo vyrobiť album, potom by sme to mali urobiť. Zajtra má dosť problémov, povedal Ježiš.

Či už tu teda čítate slová povzbudenia alebo varovné správy, ich zamýšľaným účelom je vždy priviesť nás späť do súčasnosti, späť do centra, kde je Boh. Tam zistíme, že už sa nemusíme „držať“.

Pretože potom nás bude Boh držať.