ČASŤ II - Dosiahnutie rany
WE sledovali rýchlu kultúrnu a sexuálnu revolúciu, ktorá za päť krátkych desaťročí zdecimovala rodinu, pretože rozvod, potraty, nové vymedzenie manželstva, eutanázia, pornografia, cudzoložstvo a mnoho ďalších neduhov sa stali nielen prijateľnými, ale považovali sa za spoločenské „dobro“ alebo "správny." Epidémia sexuálne prenosných chorôb, užívania drog, zneužívania alkoholu, samovrážd a neustále sa množiacich psychóz však hovorí iný príbeh: sme generácia, ktorá intenzívne krváca z následkov hriechu.
To je súčasný kontext, v ktorom bol zvolený pápež František. Stojac v ten deň na balkóne svätého Petra nevidel a 
pred ním pastvina, ale bojisko.
Jasne vidím, že to, čo Cirkev dnes najviac potrebuje, je schopnosť liečiť rany a zahriať srdcia veriacich; potrebuje blízkosť, blízkosť. Cirkev vnímam ako poľnú nemocnicu po bitke. Ťažko zraneného človeka je zbytočné pýtať sa, či má vysoký cholesterol a akú má hladinu cukru v krvi! Musíte vyliečiť jeho rany. Potom sa môžeme rozprávať o všetkom ostatnom. Hoj rany, hoj rany... A treba začať od základov. —POPE FRANCIS, rozhovor pre AmericaMagazine.com, 30. septembra 2013
POTREBY CELÉHO ČLOVEKA
Ježiš často takto pristupoval k svojej pozemskej službe: spravoval bezprostredné rany a potreby ľudí, čo zase pripravilo pôdu pre evanjelium:
Do ktorýchkoľvek dedín, miest alebo vidieka vošiel, kládli chorých na trhoviská a prosili ho, aby sa mohli dotknúť iba strapca na jeho plášti; a koľkí sa toho dotkli, boli uzdravení... (Označiť 6: 56)
Ježiš svojim učeníkom tiež jasne povedal, že nie je len divotvorcom — božským sociálnym pracovníkom. Jeho poslanie malo hlbší, existenčný cieľ: uzdravenie duše.
Musím hlásať dobré posolstvo o Božom kráľovstve, pretože na tento účel som bol poslaný. (Lukáš 4:43)
To znamená, že posolstvo je podstatné. Dôležitá je doktrína. Ale v kontexte milovať.
Činy bez vedomia sú slepé a vedomosti bez lásky sú sterilné. —OPÁD Benedikt XVICaritas in Veritate, n. 30
PRVÁ VEC PRVÁ
Pápež František nikdy nepovedal a dokonca ani nenaznačil, že doktrína je nedôležitá, ako si niektorí myslia. Zopakoval Pavla VI., že Cirkev existuje, aby evanjelizovala. [1]porov. PÁPEŽ PAVOL VI., Evangelii Nuntiandi, n. 24
...odovzdávanie kresťanskej viery je cieľom novej evanjelizácie a celého evanjelizačného poslania Cirkvi, ktoré práve z tohto dôvodu existuje. —PÁPEŽ FRANTIŠEK, Príhovor k 13. riadnej rade generálneho sekretára Synody biskupov, 13. júna 2013; vatican.va (zdôrazňujem)
Pápež František však vo svojich činoch, ako aj vo svojich poznámkach mimo manžety urobil jemný, ale kritický bod: v evanjelizácii, existuje hierarchia právd. Podstatná pravda je to, čo sa nazýva kerygma, čo je „prvé oznámenie“ [2]Evangelii gaudium, č. 164 z „dobrých správ“:
... musí stále odznieť prvé ohlasovanie: „Ježiš Kristus ťa miluje; dal svoj život, aby ťa zachránil; a teraz žije po tvojom boku každý deň, aby ťa osvietil, posilnil a oslobodil. “ — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, č. 164
Jednoduchosťou nášho posolstva, činov a svedectva, našou ochotou načúvať, byť prítomný a cestovať s druhými (na rozdiel od „evanjelizácie“), robíme Kristovu lásku prítomnou a hmatateľnou, akoby živé prúdy prúdili z nášho vnútra, z ktorých môžu piť vyprahnuté duše. [3]porov. Ján 7:38; pozri Living Wells Tento druh autenticity je to, čo v skutočnosti vytvára smäd po pravde.
Charita nie je niečo navyše, ako dodatok... od samého začiatku ich zapája do dialógu. —OBSAH BENEDIKTU XVI., Charity vo Veritate, n. 30
Je to práve táto vízia evanjelizácie, ktorú prorocky vyvolal istý kardinál, krátko predtým, ako bol zvolený za 266. pápeža.
Evanjelizovať znamená v Cirkvi túžbu vyjsť zo seba samej. Cirkev je povolaná vyjsť zo seba a ísť na periférie... do tajomstva hriechu, bolesti, nespravodlivosti, nevedomosti, bez náboženstva, myslenia a všetkej biedy. Keď Cirkev nevyjde zo seba, aby evanjelizovala, stane sa sebareferenčnou a potom ochorie... Cirkev sebareferujúca drží Ježiša Krista v sebe a nedovolí mu vyjsť... Mysliac na budúceho pápeža, musí byť muža, ktorý z kontemplácie a adorácie Ježiša Krista pomáha Cirkvi vyjsť na existenčné periférie, ktorý jej pomáha byť plodnou matkou, ktorá žije zo sladkej a utešujúcej radosti evanjelizácie. — Kardinál Jorge Bergolio (PÁPEŽ FRANTIŠEK), Časopis Soľ a svetlo, s. 8, vydanie 4, špeciálne vydanie, 2013
VÔŇ OVCE
Keď pápež František povedal, že sa nesmieme pokúšať „prozelytizovať“ druhých, došlo k veľkému sporu. [4]V našej súčasnej kultúre slovo „prozelytizovať“ znamená agresívny pokus presvedčiť a konvertovať ostatných na ich pozíciu. Citoval však len svojho predchodcu:
Cirkev sa nezapája do prozelytizmu. Namiesto toho rastie „príťažlivosťou“: tak ako Kristus „všetko priťahuje k sebe“ silou svojej lásky, ktorá vyvrcholí obetou kríža, tak aj Cirkev plní svoje poslanie do tej miery, že v spojení s Kristom vykonáva každé svoje dielo v duchovnom a praktickom napodobňovaní lásky svojho Pána. —BENEDIKT XVI., Homília na otvorenie 13. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku, 2007. mája XNUMX; vatikán.va
Presne toto je napodobňovanie Pána, ku ktorému nás dnes vyzýva pápež František: nové zameranie na kerygmu nasleduje morálnymi základmi viery ako všeobecného prístupu k evanjelizácii.
Návrh evanjelia musí byť jednoduchší, hlbší a žiarivejší. Z tohto návrhu potom vychádzajú morálne dôsledky. —PÁPEŽ FRANTIŠEK, AmericaMagazine.org, 30. september 2013
Pred čím varujú pápeži, je istý druh kresťanského fundamentalizmu, ktorý zaváňa skôr farizejmi ako Kristom; prístup, ktorý odsudzuje ostatných za ich hriech, za to, že nie sú katolíkmi, za to, že nie sú ako „my“... na rozdiel od odhaľovania radosti, ktorá prichádza z prijatia a žitia plnosti katolíckej viery – radosti, ktorá priťahuje.
Úzke moderné podobenstvo o tom je, že Matka Tereza vyberá telo hinduistu z žľabu. Nestála nad ním a nepovedala: „Staň sa kresťanom, inak pôjdeš do pekla. Skôr milovala najprv jeho a vďaka tejto bezpodmienečnej láske sa hinduisti a matka ocitli pri pohľade na seba Kristovými očami. [5]por. Matúš 25: 40
Evanjelizačné spoločenstvo sa slovom a skutkom zapája do každodenného života ľudí; premosťuje vzdialenosti, je ochotný sa ponížiť, ak je to potrebné, a objíma ľudský život, dotýkajúc sa trpiaceho Kristovho tela v iných. Evanjelizátori tak preberajú „pach oviec“ a ovce sú ochotné počuť ich hlas.— PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, č. 24
„Ľudia ochotnejšie počúvajú svedkov ako učiteľov,“ povedal pápež Pavol VI., „a keď ľudia počúvajú učiteľov, je to preto, že sú svedkami. [6]porov. PÁPEŽ PAVOL VI., Evanjelizácia v modernom svete, č. 41
PERIFÉRIE TENKEJ ČERVENEJ ČIARY
A tak je doktrína dôležitá, ale v správnom poradí. Ježiš neletel na hriešnika s hnevom a palicou, ale s palicou a palicou... Prišiel ako pastier, aby stratených neodsúdil, ale našiel. Odhalil „umenie počúvať“ dušu druhého do svetla. Bol schopný preraziť pokrivenú dyhu hriechu a vidieť obraz seba samého, teda nádej, ktorá drieme ako semienko v každom jednom ľudskom srdci.
Aj keď bol život človeka katastrofou, aj keď ho zničili neresti, drogy alebo čokoľvek iné – Boh je v živote tohto človeka. Môžete, musíte sa snažiť hľadať Boha v každom ľudskom živote. Aj keď je život človeka krajinou plnou tŕnia a buriny, vždy sa nájde priestor, v ktorom môže vyrásť dobré semienko. Musíte dôverovať Bohu. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Amerika, september 2013
Preto zo stoviek a tisícov, ktorí Ho nasledovali, Ježiš odišiel na hranice, na periférie, a tam našiel Zacheja; Tam našiel Matúša a Magadalénu, stotníkov a zlodejov. A Ježiš bol za to nenávidený. Opovrhovali ním farizeji, ktorí uprednostňovali vôňu svojej zóny pohodlia pred „vôňou oviec“, ktorá sa šírila z Neho.
Niekto mi nedávno napísal, aké je hrozné, že ľudia ako Elton John nazývajú pápeža Františka svojím „hrdinom“.
"Prečo tvoj učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?" Ježiš to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa význam slov: ‚Milosrdenstvo chcem, nie obetu‘“ (Mt 9-11).
Keď sa Ježiš naklonil k cudzoložnici pristihnutej v hriechu a vyslovil slová, "Ani ťa neodsudzujem," farizejom stačilo, že Ho chceli ukrižovať. Koniec koncov, to bolo zákon že by mala zomrieť! 
Pápež František bol tiež silne kritizovaný za jeho teraz trochu neslávne známu frázu: "Kto som, aby som súdil?" [7]porov Kto som, aby som súdil?
Počas spiatočného letu z Ria de Janeiro som povedal, že ak má homosexuálny človek dobrú vôľu a hľadá Boha, nie som koho súdiť. Tým, že som to povedal, povedal som to, čo hovorí katechizmus... Vždy musíme brať ohľad na osobu. Tu vstupujeme do tajomstva ľudskej bytosti. Boh sprevádza ľudí v živote a my ich musíme sprevádzať, vychádzajúc z ich situácie. Je potrebné sprevádzať ich milosrdenstvom. -Americký časopis, 30. september 2013, AmericaMagazine.org
A tu začíname kráčať po tej tenkej červenej čiare medzi kacírstvom a milosrdenstvom – ako keby sme prekračovali samotný okraj útesu. Je to naznačené v pápežových slovách (najmä preto, že používa Katechizmus [8]porov CCC, n. 2359 ako jeho odkaz), že človek dobrej vôle je niekto, kto ľutuje smrteľný hriech. Sme povolaní sprevádzať ich, aj keď stále zápasia s neprimeranými sklonmi, žiť život v súlade s evanjeliom. Naťahuje sa tak ďaleko, ako je to len možné, k hriešnikovi, no bez toho, aby spadol do kaňonu kompromisu. Toto je radikálna láska. Je doménou odvážnych, tých, ktorí sú ochotní prijať „vôňu oviec“ tým, že nechajú svoje vlastné srdce, aby sa stalo poľnou nemocnicou, v ktorej môže nájsť útočisko hriešnik, aj ten najväčší hriešnik. To je to, čo Kristus urobil a prikázal nám, aby sme to robili.
Tento druh lásky, ktorou je Kristova láska, môže byť autentický iba vtedy, ak je to to, čo pápež Benedikt XVI. označil ako „lásku v pravde“...
SÚVISIACE ČÍTANIE
poznámky pod čiarou
| ↑1 | porov. PÁPEŽ PAVOL VI., Evangelii Nuntiandi, n. 24 |
|---|---|
| ↑2 | Evangelii gaudium, č. 164 |
| ↑3 | porov. Ján 7:38; pozri Living Wells |
| ↑4 | V našej súčasnej kultúre slovo „prozelytizovať“ znamená agresívny pokus presvedčiť a konvertovať ostatných na ich pozíciu. |
| ↑5 | por. Matúš 25: 40 |
| ↑6 | porov. PÁPEŽ PAVOL VI., Evanjelizácia v modernom svete, č. 41 |
| ↑7 | porov Kto som, aby som súdil? |
| ↑8 | porov CCC, n. 2359 |