Najsvätejšie Srdce Ježišovo od Michaela D. O'Briena
MÁM boli minulý týždeň ohromení obrovským počtom e-mailov od kňazov, diakonov, laikov, katolíkov i protestantov a takmer všetci potvrdzovali „prorocký“ zmysel v „Varovné trúbky!"
Jeden som dnes večer dostal od ženy, ktorá je otrasená a bojí sa. Chcem tu odpovedať na tento list a dúfam, že si nájdete chvíľu prečítanie tohto článku. Dúfam, že to udrží perspektívy v rovnováhe a srdce na správnom mieste ...
Vážení Marka,
Myslím, že som strávil veľa rokov utešovaním a rozprávaním si o tomto LÁSKAVOM, milosrdnom a šťastnom Bohu a vtipkovaním o snahách evanjelikov „obrátiť alebo zhorieť“ ... neviem dosť o tom, čo pápeži a svätí napísali, ale kedykoľvek zvážim tieto [prorocké] slová, vnesie mi to len strach do srdca a myslím si, že Boh nie je Bohom strachu ...
Drahý čitateľ,
Buďte si istí, že Boh nie je Bohom strachu. On is Boh lásky, milosrdenstva a súcitu.
Ďalej ste vo svojom liste spomenuli, že keď sú vaše deti prapodivné, nebudú poslúchať a budú bolieť zadkom, musíte ich niekedy potrestať. Robí to z teba matku strachu? Znie mi to, akoby si bola matkou lásky. Môžeme potom dať Bohu povolenie, aby nás tiež miloval, keď sme mimo riadku, a odmietnuť počúvať? Svätý Pavol v skutočnosti pevne hovorí o Božej láske skrze disciplínu:
Pán ho potrestá, koho miluje, a potrestá každého syna, ktorého prijme ... Ak ste bez kázne, o ktorú sa všetci delili, nie ste synmi, ale nemanželskými deťmi. (Hebrejsky 12: 8)
Nie sme siroty. Boh sa stará!
Pripomína mi to príbeh, ktorý som počul od známeho kňaza, ktorý viedol dom pre problémových tínedžerov. Jedného dňa vyhŕkol veľmi zranený chlapec: „Len by som si bol prial, aby ma môj otec naplácal naraz. Aspoň by som vedel, že mu na mne záleží! “
Boh sa stará. Záleží mu na tom, aby budúcnosť našich detí, ako ju popisujete, bola nepríjemná až desivá. Každý deň sa trápim, keď moje deti idú na autobusovú zastávku. Nemôžem si pomôcť. Láska raní srdce!
Aj teraz je Božie srdce zranené a z dobrého dôvodu - z dôvodov, o ktorých som písal v „Varovné trúbky!"Listy. Kto môže tvrdiť, že sa ľudstvo zdá byť pekelne odhodlané zničiť sa, či už vyvolaním zmeny podnebia, jadrovým holokaustom alebo všeobecným spoločenským rozpadom organizovaného zločinu? Prečo sú ľudia takí urazení, keď počujú prorocké slovo milujúceho Boha, ktorý hovorí, že Možno nás bude musieť trochu otriasť, aby sme sa vrátili k rozumu? Prečo je to také nezlučiteľné s Bohom?
Nie je to tak, ako vieme zo samotného Písma. Je to len tým, že táto generácia bola tak zaneprázdnená zalievaním pravého Boha, že už nevieme, o koho ide. Znovu sme ho vytvorili na náš obraz: On už nie je Bohom lásky, teraz je Bohom „dobra“, Boha, ktorý toleruje všetko, čo robíme, aj keď nás to zabíja.
Nie. Je Bohom milovať—A láska vždy hovorí Pravda. Ľudia si neuvedomujú, že skutočne od roku 1917, keď sa vo Fatime zjavila Panna Mária, Boh varoval ľudstvo, že jeho súčasný priebeh povedie vlastnou rukou k jeho vlastnému zničeniu. To bolo pred 89 rokmi! Znie to ako Boh, ktorý sa „rýchlo hnevá a pomaly zľutuje“ - alebo naopak, ako to čítame v Písme?
Pán nezdržuje svoj prísľub, pretože niektorí považujú „meškanie“, ale je s vami trpezlivý a nepraje si, aby niekto zahynul, ale aby všetci prišli k pokániu. (2 Peter 3: 9)
To, čo považujem za nezdravé, je počuť dané „prorocké“ správy, ktoré znejú, a zrazu panika. Ktovie, ako dlho bude trvať, kým sa tieto veci rozvinú? Myslím si, že by sme mali byť otvorení možnosti, že úprimné pokánie jednej duše môže stačiť na to, aby sa Boh mohol pripútať k veciam ďalších niekoľko rokov alebo viac. Verím, že tí, ktorí stanovujú dátumy, skutočne obmedzujú Pána.
Tam is pocit nutkania činiť pokánie. Ale bolo by dobré, keby sme na to dbali v každej generácii. Nehovoril Pavol: „Dnes je deň spásy“? Musíme byť pripravení vždy. Správy budúcnosti by teda mali slúžiť na jednu vec: priviesť nás späť do prítomného okamihu, žiť v ňom v duchu dôvery, odovzdanosti a nádeje.
Dnes som išiel na rannú omšu a vychutnával si radosť z Ježiša, ktorý vo mne prebýval. Potom som strávil čas rannou modlitbou, ktorú som zakončil svojím duchovným čítaním. Nie, nebola to kniha od Hala Lindsayho. Skôr som niekoľko mesiacov meditoval nad knihou, Sviatosť prítomného okamihu Jean Pierre de Caussade. Ide o život v prítomnosti, úplne opustený Božej vôli, ktorá nám je daná v každej chvíli. Ide o to byť malým Božím dieťaťom.
Potom som strávil časť popoludnia oblečený ako rytier a plastovým mečom som prenasledoval svoje dvojročné dieťa po kuchyni. Navštívil som priateľa v domove dôchodcov so svojimi synmi a potom som šiel do parku na piknik s rodinou. Bol to krásny deň, zavŕšený nádherným západom slnka.
Rozmýšľal som nad týmito „prorockými“ slovami, ktoré som napísal? Áno. A moje myšlienky sú, „Pane, urýchli deň, keď sa vrátiš, aby som ťa mohol vidieť zoči-voči. A nech si so sebou vezmem čo najviac duší.“
DOMÁCA STRÁNKA: www.markmallett.com
BLOG: www.markmallett.com/blog
