Kristus a dobrý zlodej, Tizian (Tiziano Vecellio), nar. 1566
TAM je dnes toľko zmätku, čo znamená „láska“ a „milosrdenstvo“ a „súcit“. A to až tak, že aj Cirkev na mnohých miestach stratila jasnosť, silu pravdy, ktorá okamžite láka hriešnikov a odpudzuje ich. To nie je očividnejšie ako v tom okamihu na Kalvárii, keď Boh zdieľa hanbu dvoch zlodejov ...
MILOSRDENSTVO ODHALENÉ
Jeden z dvoch zlodejov ukrižovaných s Ježišom sa mu posmieval:
„Nie si ty Mesiáš? Zachráňte seba aj nás." Druhý [zlodej] ho však karhal a odpovedal: „Nebojíš sa Boha, lebo si podrobený rovnakému odsúdeniu? A skutočne, boli sme spravodlivo odsúdení, pretože rozsudok, ktorý sme dostali, zodpovedá našim zločinom, ale tento muž nespáchal nič trestné.“ Potom povedal: "Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva." Odpovedal mu: Amen, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji. (Ján 23:39-43)
Tu stojíme v úžase, v hlbokom tichu nad tým, čo sa v tejto výmene deje. Je to okamih, keď Vykupiteľ ľudstva začína platiť zásluhy Jeho umučenia a smrti: Ježiš, ako keby, tvrdí to prvé hriešnik jemu. Je to chvíľa, keď Boh zjavuje účel svojej obetavej lásky: udeliť milosrdenstvo ľudstvu. Toto je hodina, keď sa srdce Božie roztrhne a milosrdenstvo vytryskne ako prílivová vlna, naplní svet ako oceán nevyspytateľnej hĺbky, zmyje smrť a rozklad a zakryje údolia kostí mŕtvych ľudí. Rodí sa nový svet.
A predsa, v tomto momente milosrdenstva, ktorý priviedol miliardy anjelov k zastaveniu, stačí len jeden zlodej, že táto božská dobrotivosť je udelená: „dnes vy bude so mnou v raji." Ježiš nepovedal: „Dnes obaja... ale „odpovedal na on,“ teda druhý zlodej. Tu vidíme princíp, veľmi prostý princíp, ktorým sa učenie Cirkvi riadi už 2000 rokov:
MILOSRDENSTVO PREDCHÁDZA POKÁNIE —
ODPUSTENIE NASLEDUJE POKANIE
Zapamätajte si tieto slová; držte sa ich ako záchranného kolesa Duchovné cunami podvodu, ktorý sa v tejto dobe preháňa svetom, sa snaží prevrátiť túto pravdu, ktorá tvorí samotnú trup z Petrovho barku.
„Milosrdenstvo predchádza pokánie“
Toto je samotné jadro evanjelií, samotná podstata Kristovho posolstva, keď kráčal pozdĺž brehov Galiley: Prišiel som ťa hľadať, stratená ovečka.Toto je hlboký prológ k príbehu lásky, ktorý sa odohráva v každom riadku evanjelií.
Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto v neho verí. Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby bol svet skrze neho spasený. (Ján 3:16-17)
To znamená, že Láska už nemohla dlhšie čakať. Svet sa stal ako cudzoložná nevesta, ale Ježiš sa ako žiarlivý ženích snažil priviesť svoju špinavú a poškvrnenú nevestu späť k sebe. Nečakal na naše pokánie; ale skôr prejavoval svoju lásku k nám, natiahol ruky, bol prebodnutý za naše hriechy a roztrhol Jeho srdce, akoby chcel povedať: bez ohľadu na to, kto si, bez ohľadu na to, ako sčernela tvoja duša hriech, bez ohľadu na to, ako ďaleko si odpadol alebo ako strašne si sa vzbúril... Ja, ktorý som samotná Láska, ťa milujem.
Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Rim 5:8)
Prečo teda Ježiš nerozšíril raj na prvého zlodeja?
„Odpustenie nasleduje po pokání“
Nie je možné nazvať evanjeliá skutočným „Príbehom lásky“, ak také neexistujú dva milenci. Sila tohto príbehu spočíva práve v slobode, v ktorej Boh stvoril človeka, v slobode milovať svojho Stvoriteľa –alebo nie. Boh sa stáva človekom, aby hľadal toho, kto ho už nemiluje, aby ho pozval späť do slobody a šťastia ich prvého objatia... zmieriť. A to je dôvod, prečo je do raja vpustený iba druhý zlodej: on je jediný z tých dvoch, ktorý prijíma to, čo pred sebou jasne vidí. A čo prijíma? Po prvé, že je „spravodlivo odsúdený“, že je hriešnik; ale aj to, že Kristus nie je.
Každého, kto mňa vyzná pred ostatnými, vyznám aj ja pred svojím nebeským Otcom. Ale kto mňa zaprie pred inými, toho zapriem aj ja pred svojím nebeským Otcom. (Mat 10:32)
Je, samozrejme, jasné, že obaja zlodeji si Ježišovo poslanie dobre uvedomujú, viac, ako by sme čakali. Prvý zlodej do určitej miery uznáva Krista ako Mesiáša; druhý zlodej uznáva, že Ježiš je Kráľ s „kráľovstvom“. Prečo je však do Svadobnej komory prijatý len druhý zlodej? Pretože uznať Ježiša pred ostatnými znamená uznať oboch, kým je a ktorý Som, totiž hriešnik.
Ak uznáme svoje hriechy, on je verný a spravodlivý a odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. Ak povieme: „Nezhrešili sme,“ robíme z neho klamára a jeho slovo nie je v nás. (1. Jána 1:9-10)
Ján tu namaľoval krásny obraz manželského lôžka kríža. Kristus, ženích, sa snaží „vložiť“ do svojej nevesty „slovo“, ktoré má moc splodiť večný život. Ako povedal Ježiš inde: "Slová, ktoré som ti povedal, sú duch a život." [1]John 6: 63 Aby sme „prijali“ toto „slovo života“, musíme sa „otvoriť“ vo viere, vzdať sa hriechu a objať Toho, ktorý je „pravda“.
Nikto, kto je splodený Bohom, nepácha hriech, pretože v ňom zostáva Božie semeno; nemôže hrešiť, pretože je splodený Bohom. (1. Jána 3:9)
Svojou vierou v Ježiša bol druhý zlodej úplne ponorený do Božieho milosrdenstva. Dalo by sa povedať, že v tej chvíli sa zlodej vzdal svojho hriešneho života, robil pokánie na kríži a v kontemplatívnom pohľade na Tvár lásky sa už premieňal. zvnútra od „slávy k sláve“, akoby už miloval Krista jediným spôsobom, ktorý je autentický:
Ak ma máte radi, budete zachovávať moje prikázania. (Ján 14:15)
Vidíte, aké bohaté je Božie milosrdenstvo!
...láska prikrýva množstvo hriechov. (Ján 14:15; 1 Pet 4:8)
Ale aj to, aký je Boh spravodlivý.
Kto verí v Syna, má večný život, ale kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale zostáva na ňom Boží hnev. (Ján 6:36)
SKUTOČNÉ MILOSRDENSTVO
Ježiš teda ukazuje, čo skutočné milosrdenstvo je. Je to milovať nás, keď sme najviac nemilovaní; má na nás kývať, keď sme najbúrlivejší; je to hľadať nás, keď sme najviac stratení; je zavolať nám
keď sme najviac hluchí; je to zomrieť za nás, keď sme už mŕtvi vo svojom hriechu; a odpustiť nám, keď sme najneodpustiteľnejší aby sme boli slobodní.
Za slobodu nás Kristus vyslobodil; tak pevne stojte a nepodriaďte sa znovu jarmo otroctva. (Gal 5: 1)
A dostávame výhody tohto milosrdenstva, to je sloboda, iba kedy budeme milovaní; iba ak prestaneme rebelovať; iba ak sa rozhodneme byť nájdení; len vtedy, keď súhlasíme s tým, že budeme počúvať; len keď vstaneme zo svojich hriechov prosbou o odpustenie za neodpustiteľné. Iba potom, keď sa k Nemu začneme vracať „v duchu a pravde“, sú dvere raja otvorené aj nám.
Preto, milovaní priatelia, neklamte: iba tí, ktorí sa odvrátia od svojich hriechov – neospravedlňujú ich ako prvý zlodej – sú spôsobilí pre kráľovstvo Božie.
SÚVISIACE ČÍTANIE
Ďakujem všetkým, ktorí podporili
toto ministerstvo na plný úväzok
vaše modlitby a dary.
poznámky pod čiarou
| ↑1 | John 6: 63 |
|---|