BOH je nekonečný. Je stále prítomný. Je vševediaci .... a On je zastaviteľný.
Dnes ráno mi prišlo v modlitbe slovo, o ktorom sa cítim nútený s vami zdieľať:
S tvojím Bohom sú nekonečné začiatky, nekonečné nové púčiky milosti a večné dažde na podporu a výživu nového života. Si v boji, moje dieťa. Musíte začať znova a znova. Nikdy neváhaj začať znova so Mnou! Pokornú dušu pozdvihnem ešte ďalej, ako bola pred pádom, lebo múdrosť ju nesie do nových výšin.
Nech tvoje srdce zostane vždy otvorené a ja nebudem váhať a naplním ho svojou dobrotou. Nie je toto nepriateľova taktika – uzavrieť pred Mnou svoje srdce pochybnosťami a zúfalstvom? Hovorím ti, dieťa, nie tvoj hriech ma drží preč, ale nedostatok viery. Môžem robiť všetko v srdci hriešnika, ktorý verí a robí pokánie; ale tomu, kto sa v pochybnostiach uzatvára, je Boh zastavený. Milosť sa rúti proti srdcu tej duše ako vlny narážajúce na kamennú stenu, padajúc späť bez toho, aby ňou prenikla.
...Teraz nebláznite, ale choďte po cestách, ktoré vás učím. Buďte na stráži; nezaspať; buďte ku Mne pozorní, pretože Láska je k vám vždy pozorná.
DÔVERA JE KĽÚČOM
V konečnom dôsledku bol prvotným hriechom Adama a Evy a nedostatok dôvery v Bohu, vyjadrený neposlušným činom. A takto zvyčajne vyjadrujeme svoj nedostatok viery v Boha: konaním, ktoré je v rozpore s 
Jeho vôľa je v rozpore s tým, čo nám hovorí naše svedomie. Keď sme nutkaví, posadnutí, nahnevaní alebo netrpezliví, je to často preto, že sme sa vzdali viery v Otca, aby sme uspokojili svoje potreby a vyriešili veci podľa Jeho plánu. Jednoducho nie sme spokojní s Jeho plánom, pretože to trvá príliš dlho, príliš veľa obchádzok alebo jednoducho nie je výsledkom, ktorý sme hľadali. A tak rebelujeme. Toto je základná dráma ľudských dejín, ktorá sa odohráva v každej generácii, od najmenšej po najväčšiu, ateistickú až po veriacu. Byť boží bol osud, pre ktorý sme boli stvorení; byť bohmi je osud, ktorého sa chopíme vždy, keď odmietneme plán Stvoriteľa a siahame po zakázanom ovocí hriechu.
Boh dobre vie, že vo chvíli, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré a čo zlé. (Gn 3:5)
Hriech pred nami otvára dve cesty: k dobrému alebo k zlému. Je to presne na tejto križovatke kde je vztýčený Kristov kríž. V tomto východiskovom bode nás Ježiš vyzýva, aby sme nasledovali dobrú cestu, dobrú cestu, ktorá vedie k večnému životu. Hriech zatemňuje myseľ a má potenciál zatvrdiť srdce. Potom je to moment rozhodnutia... Budem v Neho dôverovať, obrátim sa k Nemu a prijmem Cestu, Jeho cestu, ktoré sú Jeho prikázaniami a príkladom? Alebo odmietnem Jeho lásku, vyberiem si my spôsobom a môj vlastný súbor prispôsobených „prikázaní“?
Lebo Božia láska je taká, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú zaťažujúce, pretože každý, kto je splodený Bohom, dobýva svet. A víťazstvom, ktoré dobyje svet, je naša viera. (1. Jána 5: 3–4)
Ježišovo posolstvo je jasné, je krásne, je to pieseň lásky: Neodpudzuje ma tvoj hriech a hanba, ale iba tvoj nedostatok viery, keďže som už zomrel, aby som sňal tvoj hriech. Potrebujete len dôveru v moju lásku a milosrdenstvo a príďte a nasledujte ma...
Čím viac sa duša pokoruje, tým väčšia láskavosť k nej Pán pristupuje. —Sv. Faustína, Božské milosrdenstvo v mojej dušiDiary, n. 1092
Moje dieťa, všetky tvoje hriechy nezranili moje srdce tak bolestne, ako tvoj súčasný nedostatok dôvery, že po toľkých snahách o moju lásku a milosrdenstvo by si mal stále pochybovať o mojej dobrote. —Ježiš sv. Faustíne, Božské milosrdenstvo v mojej dušiDiary, n. 1486
Milosti môjho milosrdenstva sú vykreslené iba pomocou jednej nádoby, a to je - dôvera. Čím viac duša verí, tým viac dostane. Duše, ktoré nekonečne dôverujú, sú pre mňa veľkým potešením, pretože do nich nalievam všetky poklady svojich milostí. Teším sa, že žiadajú veľa, pretože je mojou túžbou dať veľa, veľmi. Na druhej strane som smutný, keď duše žiadajú málo, keď zúžia svoje srdcia. — Ježiš svätej Faustíne, č. 1578
Keď sa priblížite ku spovednici, vedzte, že ja tam na vás čakám. Som skrytý iba kňazom, ale sám konám v tvojej duši. Tu sa bieda duše stretáva s Bohom milosrdenstva. Povedzte dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva duše čerpajú milosti iba s nádobou dôvery. Ak je ich dôvera veľká, moja štedrosť nemá žiadne obmedzenia. Prívaly milosti zaplavujú pokorné duše. Pyšní zostávajú vždy v chudobe a biede, pretože moja milosť sa od nich odvracia k pokorným dušiam. —N. 1602
Moje dieťa, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš spoliehať na ľudí. Zver sa úplne do mojej vôle a povedz: "Nie ako chcem, ale podľa tvojej vôle, Bože, nech sa mi stane." Tieto slová, vyslovené z hĺbky srdca, môžu v krátkom čase pozdvihnúť dušu na vrchol svätosti. V takej duši sa teším. Takáto duša Mi vzdáva slávu. Takáto duša napĺňa nebo vôňou svojej cnosti. Ale pochop, že sila, ktorou znášaš utrpenie, pochádza z častých prijímaní. Preto často pristupujte k tomuto prameňu milosrdenstva, aby ste s nádobou dôvery načerpali čokoľvek, čo potrebujete. —N. 1487
Kliknite sem, aby ste preložili túto stránku do iného jazyka:
