Boli ste milovaní

IN V dôsledku odchádzajúceho, láskavého a dokonca revolučného pontifikátu svätého Jána Pavla II. bol kardinál Joseph Ratzinger uvrhnutý do dlhého tieňa, keď nastúpil na Petrov stolec. Čo by však čoskoro poznačilo pontifikát Benedikta XVI., nebola jeho charizma alebo humor, jeho osobnosť alebo ráznosť – skutočne, na verejnosti bol tichý, vyrovnaný, takmer trápny. Skôr by to bola jeho neochvejná a pragmatická teológia v čase, keď bola Petrova barka napadnutá zvnútra aj zvonka. Bolo by to jeho jasné a prorocké vnímanie našich čias, čo sa zdalo, že vyčistí hmlu pred prove tejto Veľkej lode; a bola by to ortodoxia, ktorá po 2000 rokoch často búrlivých vôd znovu a znovu dokazovala, že Ježišove slová sú neotrasiteľným prísľubom:

Hovorím ti, ty si Peter, a na tejto skale postavím svoju cirkev a mocnosti smrti nad ňou neprevládnu. (Mat 16:18)

Benediktovo pápežstvo neotriaslo svetom možno ako jeho predchodca. Skôr si jeho pápežstvo bude pripomínať svet neotriasol to.

V skutočnosti bola vernosť a spoľahlivosť kardinála Ratzingera legendárna v čase, keď sa stal pápežom v roku 2005. Pamätám si, ako moja žena vbehla do spálne, kde som ešte spal, a v to aprílové ráno ma zobudila nečakaná správa: "Kardinál Ratzinger bol práve zvolený za pápeža!" Otočil som tvár do vankúša a od radosti plakal - nevysvetliteľný radosť, ktorá trvala tri dni. Bol to ohromný pocit, že Cirkvi bola poskytnutá milosť a ochrana. V skutočnosti nás čakalo osem rokov nádhernej hĺbky, evanjelizácie a proroctva od Benedikta XVI.

V roku 2006 ma pozvali spievať Pieseň pre Karola vo Vatikáne na oslavu života Jána Pavla II. Mal byť prítomný aj Benedikt XVI., ale jeho poznámky o islame štrngali šabľami po celom svete, čo potenciálne ohrozilo jeho život. Neprišiel. Ale táto aféra vyústila do nečakaného stretnutia s Benediktom XVI. hneď na druhý deň, keď som mohol vložiť svoju pieseň do jeho rúk. Jeho odpoveď naznačovala, že večernú oslavu určite sledoval v uzavretej televízii. Aké neskutočné a zdrvujúce byť v prítomnosti nástupcu sv. Petra... a predsa, nečakaná výmena názorov bola úplne ľudská (čítaj Deň milosti).

Pred chvíľou som pozoroval, ako vchádzal do sály za spevu pútnikov a takmer nepriepustný pre privítanie rockovej hviezdy putoval uličkou s nezabudnuteľnou pokorou a pokojom – a tou legendárnou trápnosťou, ktorá hovorila o mužovi, ktorý je pohodlnejší medzi nimi. filozofických kníh než bublajúcich obdivovateľov. Ale jeho láska a oddanosť k jednému z nich má nikdy bol v otázke.

10. februára 2013 som však ohromene ticho sedel, keď som počúval, ako pápež Benedikt oznámil svoju rezignáciu na pápežský úrad. Nasledujúce dva týždne hovoril Pán v mojom srdci nezvyčajne silné a vytrvalé „slovo teraz“ (týždne predtým, ako som prvýkrát počul meno kardinál Jorge Bergoglio):

Teraz vstupujete do nebezpečných a neprehľadných časov.

Toto slovo sa splnilo na toľkých úrovniach, že som tu napísal doslova ekvivalent niekoľkých kníh, aby som sa mohol pohybovať v čoraz zradnejších vodách Veľkej búrky, ktorá sa rozpútala na celý svet. Ale aj tu samotné slová a učenie Benedikta slúžili ako maják v búrke, istý prorocký maják a kotva pre Slovo teraz a nespočetné množstvo ďalších katolíckych apoštolátov po celom svete (napr. Chýba správa… pápežského proroka a V predvečer).

Prvú prioritu pre Petrovho nástupcu stanovil Pán vo večeradle tým najjasnejším spôsobom: „Vy... posilňujte svojich bratov“ (Lk 22:32). Sám Peter túto prioritu nanovo sformuloval vo svojom prvom liste: „Buď vždy pripravený obhajovať sa pred každým, kto ťa volá na zodpovednosť za nádej, ktorá je vo tebe“ (1 domáce zviera 3:15). V našich dňoch, keď v rozsiahlych oblastiach sveta je viera v nebezpečenstvo, že vyhasne ako plameň, ktorý už nemá palivo, prvoradou prioritou je sprítomniť Boha v tomto svete a ukázať mužom a ženám cestu k Bohu. Nie hocijaký boh, ale Boh, ktorý hovoril na Sinaji; k tomu Bohu, ktorého tvár spoznávame v láske, ktorá tlačí „do konca“ (porov. Jn 13:1) – v Ježišovi Kristovi, ukrižovanom a vzkriesenom. Skutočným problémom v tomto momente našich dejín je, že Boh sa vytráca z ľudského obzoru a so stmievaním svetla, ktoré prichádza od Boha, ľudstvo stráca orientáciu s čoraz zreteľnejšími deštruktívnymi účinkami. Vedenie mužov a žien k Bohu , Bohu, ktorý hovorí v Biblii: to je v súčasnosti najvyššia a základná priorita Cirkvi a Petrovho nástupcu. -List Jeho Svätosti pápež Benedikt XVI. Všetkým biskupom sveta, 10. marca 2009; vatikán.va

Napriek tomu ani chvíle hlbokej vďačnosti a smútku za takého verného pápeža – alebo budúcnosť neistoty – by nikdy nemali podkopať našu vieru v Ježiša. Je to On, kto buduje Cirkev, „Moja cirkev“, povedal.

Keď to vidíme v dejinách, neoslavujeme mužov, ale chválime Pána, ktorý neopúšťa Cirkev a ktorý chcel prejaviť, že je skalou prostredníctvom Petra, malého kameňa úrazu: „telo a krv“ áno nie spasiť, ale Pán spasí skrze tých, ktorí sú z mäsa a kostí. Popieranie tejto pravdy nie je plusom viery, ani plusom pokory, ale znamená to, že sa zmenšujeme z pokory, ktorá uznáva Boha takého, aký je. Preto petrovský sľub a jeho historické stelesnenie v Ríme zostáva na najhlbšej úrovni stále sa obnovujúcim motívom radosti; sily pekla proti nej nebude mať prevahu... —Kardinál Ratzinger (POPE BENEDICT XVI), Volaný k spoločenstvu, porozumenie Cirkvi dnes, Ignatius Press, s. 73-74

Toto sa ozvalo aj v Benediktovom nástupcovi:

Mnohé sily sa pokúšali a stále robia, zničiť Cirkev zvonku aj zvnútra, ale samy sú zničené a Cirkev zostáva živá a plodná... Zostáva nevysvetliteľne pevná... kráľovstvá, národy, kultúry, národy, ideológie, sily prešli, ale Cirkev založená na Kristovi, napriek mnohým búrkam a mnohým našim hriechom, zostáva vždy verná vkladu viery prejavenej v službe; lebo Cirkev nepatrí pápežom, biskupom, kňazom ani veriacim laikom; Cirkev v každej chvíli patrí výlučne Kristovi. —POPE FRANCIS, Homília, 29. júna 2015 www.americamagazine.org

Som si istý, že toto je trvalé posolstvo, ktorého sa Benedikt chce držať, bez ohľadu na to, aké búrlivé budú naše dni. Pápeži a rodičia, naše deti a manželia, naši priatelia a známi budú prichádzať a odchádzať... ale Ježiš je teraz so mnou, vedľa mňa, a to je taký istý prísľub ako čokoľvek, čo povedal Petrovi.

Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta. (Mat 28:20)

Keď moja matka pred niekoľkými rokmi zomrela, ja som mal len 35, ona 62. Náhly pocit opustenia bol hmatateľný, dezorientujúci. Možno sa niektorí z vás dnes cítia takto – trochu opustení v Matke Cirkvi, keď zhasne jeden z najjasnejších plameňov storočia. Ale aj tu Ježiš odpovedá:

Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, byť bez nehy k dieťaťu svojho lona? Aj keby zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem. Hľa, na dlaniach svojich rúk som ťa vyryl... (Izaiáš 49:15-16)

Veď Benedikt XVI. neodišiel. Teraz je nám bližšie ako kedykoľvek predtým v jedinom, mystickom Kristovom tele.

To nemôžeme zatajiť
na obzore sa zhromažďuje veľa hrozivých mrakov.
Nesmieme však klesať na duchu,
skôr si musíme zachovať plameň nádeje
nažive v našich srdciach ...
—PÁPEŽ BENEDIKT XVI., Katolícka tlačová agentúra,
Januára 15th, 2009