SKANDÁLY, nedostatky a hriešnosť.
Keď sa veľa ľudí pozerá na katolíkov a najmä na kňazstvo (najmä prostredníctvom zaujatej optiky sekulárnych médií), zdá sa im Cirkev čokoľvek ale Kresťanský.
Pravda, Cirkev sa za svoje dvetisícročné obdobie prostredníctvom svojich členov dopustila mnohých hriechov – v časoch, keď jej činy neboli len odrazom Evanjelia života a lásky. Z tohto dôvodu boli mnohí hlboko zranení, zradení a emocionálne, duchovne a dokonca aj fyzicky poškodení. Musíme si to priznať a nielen priznať, ale aj činiť pokánie.
A to urobil mimoriadnym spôsobom pápež Ján Pavol II., keď cestoval po niekoľkých krajinách sveta a žiadal konkrétne skupiny a národy o odpustenie za smútok spôsobený hriechmi Cirkvi, minulej i súčasnej. To je aj to, čo mnohí dobrí a svätí biskupi urobili, aby boli odškodnení najmä za hriechy pedofilných kňazov.
Ale je aj veľa ľudí, ktorí nikdy nepočuli slová „prepáč“ od kňaza, biskupa alebo laika, ktorý ich zranil. Veľmi dobre chápem bolesť, ktorá môže spôsobiť.
MÚDRY CHIRURG
Napriek tomu, keď o tom uvažujem, nemôžem si nepoložiť otázku: Ak sa zistí, že časť ľudského tela, povedzme ruka, prekonala gangrénu, odsekne sa celá ruka? Ak je noha zranená a nedá sa opraviť, amputuje sa aj druhá noha? Alebo presnejšie, ak sa poreže malíček na prste, zničí to zvyšok tela?
A predsa, keď tu niekto nájde kňaza, tam biskupa, alebo tam vyznávajúceho katolíka, ktorý je „chorý“, prečo je celá Cirkev vyhnaná? Ak existuje leukémia (rakovina) krvi, lekár lieči kostnú dreň. Nevyreže pacientovi srdce!
Chorobu neznižujem. Je to vážne a treba to liečiť. V niektorých prípadoch je chorý člen musí byť odrezaný! Ježišove najprísnejšie varovania boli vyhradené nie pre hriešnikov, ale pre tých náboženských vodcov a učiteľov, ktorí nežili podľa toho, čo kázali!
Pretože si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa z úst. (Zjavenia 3:16)
SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ
Keď už hovorím o Katolíckej cirkvi jeden Cirkev, ktorú založil Kristus; keď o nej hovorím ako o prameni milosti, o sviatosti spásy alebo o matke alebo sestre, hovorím predovšetkým srdca— Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ktoré bije v jej samom strede. To je dobré. Je to čisté. je svätý. Nikdy nezradí, neublíži, neublíži ani nepoškodí žiadnu dušu. to je cez toto Srdce, ktoré každý z členov zvyšku tela žije a nachádza svoju obživu a schopnosť podľa toho fungovať. A ich uzdravenie.
Áno, uzdravenie, pretože kto z nás, najmä tí, ktorí odmietame Kristovu ustanovenú Cirkev, to môže povedať we nikdy neublížil inému? Nebuďme teda počítaní s tými pokrytcami, ktorých Kristus vypľuje!
Lebo ako súdite vy, tak budete súdení a mierou, ktorou meriate vy, sa nameria aj vám. Prečo si všimneš triesku v oku svojho brata, ale nevnímaš drevený trám vo vlastnom oku? (Matthew 7: 2-3)
Vskutku, ako nám hovorí apoštol Jakub,
Lebo kto zachováva celý zákon, ale zlyhá v jednom bode, stal sa vinným zo všetkého. (Jakub 2:10)
Svätý Tomáš Akvinský to vysvetľuje takto:
Jakub hovorí o hriechu, nie o veci, na ktorú sa obracia a ktorá spôsobuje rozlíšenie hriechov..., ale pokiaľ ide o od ktorého sa hriech odvracia... Boh je opovrhovaný v každom hriechu. -Summa Theologica, odpoveď na námietku 1; Druhé a prepracované vydanie, 1920;
Keď niekto zhreší, odvráti sa od Boha, bez ohľadu na povahu hriechu. Aké posvätné je teda od nás ukazovať prstom na niekoho tvárou preč od Boha, kým my vlastné chrbát je tiež odvrátený.
Ide o toto: Ježiš prichádza k nám cez kostol. Toto bola Jeho túžba, ako to On sám prikázal v evanjeliách (Označiť 16: 15-16). A kvôli čomu Ježiš prichádza? Aby sme zachránili hriešnikov.
Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život... Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. (Ján 3:16; Rimanom 5:8)
Ak povieme: „Nezhrešili sme,“ robíme z neho klamára a jeho slovo nie je v nás. (1 John 1: 10)
Ak sme vtedy hriešni – a sme všetci –, nemali by sme sa odrezať od Božieho daru, ktorý nám dáva Cirkev, pretože aj iný člen je hriešnik. Lebo sú dva spôsoby, ako byť odrezaný od Krista: jedným je samotný Otec, ktorý orezáva odumreté konáre, ktoré už neprinášajú ovocie. (John 15: 2). A tým druhým je naše vlastné odmietnutie byť naštepení na Ježiša Viniča v prvom rade, alebo ešte horšie, rozhodnúť sa odobrať sa od Neho.
Kto sa obrátil chrbtom ku Cirkvi Kristovej, nepríde k odmenám Kristovým... Nemôžete mať Boha za svojho Otca, ak nemáte Cirkev za svoju matku. Náš Pán nás varuje, keď hovorí: 'Kto nie je so mnou, je proti mne...' — sv. Cyprián (zomrel 258 n. l.); Jednota katolíckej cirkvi.
Lebo Cirkev je mystické telo Kristovo – dobité, pomliaždené, krvácajúce a prebodnuté klincami a tŕňmi hriechu. Ale stále je Jeho telo. A ak zostaneme jeho súčasťou, trpezlivo znášame utrpenie a smútok v ňom, odpúšťame druhým tak, ako Kristus odpustil nám, raz budeme tiež prežívať celú večnosť jeho vzkriesenie.
