Na otvorenom mori

šírom mori  
  

 

Ó, Pane, Chcem sa plaviť v tvojej prítomnosti... ale keď sa moria rozbúria, keď ma vietor Ducha Svätého začne unášať do búrky skúšky, rýchlo spustím plachty svojej viery a protestujem! Ale keď sú vody pokojné, rád ich zdvihnem. Teraz vidím problém jasnejšie -prečo nerastiem vo svätosti. Či je more rozbúrené alebo či je pokojné, neposúvam sa vpred vo svojom duchovnom živote smerom k Prístavu Svätosti, pretože odmietam plávať do skúšok; alebo keď je pokoj, tak len stojím. Teraz vidím, že aby som sa stal Majstrom Sailerom (svätcom), musím sa naučiť plaviť sa po šírych moriach utrpenia, znášať búrky a trpezlivo nechať svojho Ducha riadiť môj život vo všetkých záležitostiach a okolnostiach, nech sú mi príjemné. alebo nie, pretože sú prikázané k môjmu posväteniu.

 

PROTIVNÍK UTRPENIA

Prinajmenšom v západnom svete je veľkým protivníkom utrpenia okamžité uspokojenie.

Ale pozrite sa na prírodu. Vo stvorení vidíme napísanú Božiu múdrosť a trpezlivosť. Farmár zaseje svoje semeno a o niekoľko mesiacov neskôr žne úrodu. Manžel a manželka splodia dieťa a o deväť mesiacov neskôr sa im narodí dieťa. Ročné obdobia sa postupne striedajú; mesiac pomaly stúpa; z dieťaťa postupne vyrastie dospelý. Ani Ježiš neobišiel plány svojho Otca. Náš Pán nebol zrazu vyžarovaný na zem ako 30-ročný. Narodil sa a vyrastal; on"rástol a zosilnel...“ (Lk 2, 40). Aj sám Ježiš musel čakať na svoje poslanie, rastúce v pokore, múdrosti a poznaní.

Ale my chceme svätosť teraz. Spolu s naším jedlom, videami, úspechom, textovými správami a takmer všetkými ostatnými formami komunikácie a uspokojenia. Výsledkom je, že sme sa pomaly naučili čakať – „ako rásť a stať sa silným“. Okamžité uspokojenie je jednou zo Satanových špeciálnych zbraní, pretože keď ho priniesol do našich čias, urobil čakanie a utrpenie takmer neznesiteľné, dokonca aj pre moderného kresťana. Tu je veľké nebezpečenstvo:

Prenasledovanie, ktoré sprevádza púť [Cirkve] na zemi, odhalí „tajomstvo neprávosti“ vo forme náboženského podvodu, ktorý ľuďom ponúka zjavné riešenie ich Problémy za cenu odpadnutia od pravdy. Najvyšším náboženským podvodom je podvod Antikrista... -CCC, 675

Sú duše pripravené prijať takýto podvod? tým, že je neustále naprogramovaný na prenasledovanie pohodlie a úľava od utrpenia?

 

VEĽKÉ MORE UTRPENIA

je to presne k utrpeniu že každý kresťan je povolaný, teda ku „kresťanskému utrpeniu“. Lebo každý trpí, bohatý alebo chudobný, čierny alebo biely, ateista alebo veriaci. Ale utrpenie sa stáva silný keď je zjednotená s Ježišom.

Pre jedného, ​​utrpenie pôsobí ako prostriedok na „vyprázdnenie“ duše seba samého, čo umožňuje, aby bola naplnená Duchom Božím.

Lebo k tomu ste povolaní, lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach... kto tvrdí, že zostáva v ňom, má žiť tak, ako žil on. (1. Petra 2:21; 1. Jána 2:6)

A svätý Pavol píše:

Majte medzi sebou rovnaký postoj to je aj tvoje v Kristovi Ježišovi... on sa vyprázdnil, vzal na seba podobu otroka, prišiel v ľudskej podobe; a našiel človeka na pohľad, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť, dokonca na smrť na kríži.

Po druhé, utrpenie, keď je obetované a spojené s Ježišom, skutočne si zaslúži milosť pre dušu iného človeka (pozri Láska, ktorá víťazí). V skutočnosti sa podieľame na spáse druhých, keď skutkom vôle trpezlivo znášame svoje skúšky pre dobro druhého.

Teraz sa radujem vo svojich utrpeniach pre vás a vo svojom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je cirkev. (Kol 1:24)

Prosíme práve vás, ktorí ste slabí, aby ste sa stali zdrojom sily pre Cirkev a ľudstvo. Nech zvíťazí vaše utrpenie v spojení s Kristovým krížom v hroznom boji medzi silami dobra a zla, ktorý našim očiam zjavuje náš moderný svet! — PÁPEŽ JÁN PAVOL II. Salvifici Doloros; Apoštolský list, 11. februára 1984

 

VIAC AKO JEŽIŠ

Ján Krstiteľ povedal: „Musí sa zvýšiť; Musím znížiť"(Ján 3:30). To znamená, že musím zomrieť sám sebe, aby Ježiš povstal v mojej duši. Musím zomrieť svojej vlastnej vôli, aby vo mne žila vôľa Božia."na zemi, ako je to v Nebi„Ako to mám urobiť, ak nie prijať každý okamih, čo prinášajú Vetry Ducha, najmä keď prinášajú utrpenie?

Kristova ľudská vôľa „neodporuje ani neodporuje, ale skôr sa podriaďuje jeho božskej a všemohúcej vôli“. -Katechizmus katolíckej cirkvi (CCC), 475

Preto, keďže Kristus trpel v tele, vyzbrojte sa rovnakým postojom... aby ste to, čo zostalo zo života v tele, nevynakladali na ľudské túžby, ale na Božiu vôľu. (1 Pet 4:1-2)

Keď prídu utrpenia, každý z nás musí zdvihnúť „plachtu viery“, absolútnej dôvery. Pretože Boh dovolil túto skúšku v mojom živote pre moje posvätenie alebo pre spásu iného, ​​alebo oboje.

Výsledkom je, že tí, ktorí trpia v súlade s Božou vôľou, pri konaní dobra odovzdajú svoje duše vernému Stvoriteľovi. (1 Pet 4:19)

Súd ale nebude trvať večne.

Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal do svojej večnej slávy skrze Krista Ježiša, vás sám obnoví, utvrdí, posilní a upevní, keď budete trochu trpieť. (1. Petra 5:10)

...keby sme s ním trpeli, aby sme s ním boli aj oslávení. (Rim 8:17)

 

Tlač priateľské, PDF a e-mail
Publikované v ÚVOD, spiritualita.

Komentáre sú uzavreté.