TERAZ SLOVO O Hromadných čítaniach
na 3. júna 2017
Sobota siedmeho týždňa Veľkej noci
Pamätník sv. Karola Lwangu a spoločníkov
Liturgické texty tu
IT zriedka sa zdá, že z utrpenia môže vzniknúť všetko dobré, najmä uprostred neho. Navyše sú chvíle, keď podľa nášho vlastného úsudku bude cesta, ktorú sme stanovili, priniesť to najlepšie. "Ak dostanem túto prácu, potom ... ak budem fyzicky uzdravený, potom ... ak tam pôjdem, potom ..."
A potom sme narazili do slepej uličky. Naše riešenia sa vyparujú a plány sa rozpadajú. A v tých chvíľach môžeme byť v pokušení povedať: „Naozaj, Bože?“
Svätý Pavol vedel, že má poslanie hlásať evanjelium. Niekoľkokrát mu však prekazili, či už Duchom, stroskotaním alebo prenasledovaním. V každej z týchto chvíľ prinieslo jeho opustenie Božej vôli nepredvídané ovocie. Vezmite Pavla do väzenia v Ríme. Dva roky bol pripútaný k svojmu stolu, doslova v reťaziach. Keby však nebolo týchto reťazí, nemuseli byť nikdy napísané listy Efezanom, Kolosanom, Filipanom a Filemonovi. Pavol nikdy nemohol predvídať ovocie svojho utrpenia, že tieto listy budú nakoniec prečítané miliardy—hoci jeho viera mu hovorila, že Boh robí všetko pre dobro tých, ktorí ho majú radi. [1]por. Rim 8: 28
... tieto reťaze nosím kvôli nádeji Izraela. (Prvé čítanie)
Mať neporaziteľná viera v Ježiša znamená vzdať sa nielen svojich plánov, ale všetko do Božích rúk. Povedať: „Pane, nielen tento plán, ale celý môj život teraz patrí Tebe.“ Toto má Ježiš na mysli, keď hovorí: „každý z vás, kto sa nezriekne všetkého svojho majetku, nemôže byť mojím učeníkom." [2]Lukáš 14: 33 Je to tým, že mu dáte k dispozícii celý svoj život; je ochotný ísť kvôli nemu na cudzie územie; prijať inú prácu; presunúť na iné miesto; prijať konkrétne utrpenie. Nemôžeš byť Jeho učeníkom, ak povieš: „Nedeľnú svätú omšu, áno, urobím. Ale toto nie. “
Ak sa bojíme takto sa Mu odovzdať - bojíme sa, že nás Boh môže požiadať, aby sme prijali niečo, čo sa nám nepáči -, ešte pre Neho nie sme úplne opustení. Hovoríme: „Verím ti ... ale nie celkom. Verím, že si Boh ... ale nie ten najláskavejší z otcov. “ A predsa, ten, kto je-láska, je najlepší z rodičov. Je tiež najspravodlivejším zo všetkých sudcov. Takže čokoľvek Mu dáte, On vám to vráti stonásobne.
A každý, kto sa kvôli môjmu menu vzdal domov alebo bratov alebo sestier alebo otca alebo matky alebo detí alebo krajín pre moje meno, dostane stokrát viac a bude dedičom večného života. (Matúš 19:29)
Dnešné evanjelium sa končí svätým Jánom, ktorý píše:
Existuje aj veľa ďalších vecí, ktoré Ježiš urobil, ale ak by sa mali popísať jednotlivo, nemyslím si, že celý svet by obsahoval knihy, ktoré by boli napísané.
Možno si Ján myslel, že to je ono - už nebude písať - a jednoducho sa zasvätil zakladaniu zborov a šíreniu Slova ako ostatní apoštoli. Namiesto toho bol vyhostený na ostrov Patmos. Možno bol v pokušení zúfať, za predpokladu, že satan práve získal víťazstvo. Netušil, že Boh mu dá víziu o reťazenie satana to by sa tiež dalo čítať o miliardách, čo by sa dalo nazvať Apokalypsa.
Na tomto pamätníku afrických mučeníkov, svätého Karola Lwangu a jeho spoločníkov, si pripomíname jeho slová pred ich vykonaním: „Studňa, ktorá má veľa zdrojov, nikdy nevyschne. Keď budeme preč, ďalší prídu za nami. “ O tri roky neskôr desaťtisíc konvertovalo na kresťanstvo v južnej Ugande.
Opäť tu vidíme, že naše odovzdanie sa utrpeniu, keď je zjednotené s Kristom, môže priniesť najnepredvídateľnejšie ovocie, vo vnútri i mimo neho.
... v utrpení je skryté najmä sila, ktorá človeka vnútorne približuje ku Kristovi, zvláštna milosť ... aby každá forma utrpenia, ktorá dostala nový život mocou tohto kríža, už nemala byť slabosťou človeka, ale mocou Božou. —OPOPE ST. JÁN PAVOL II., Salvifici Doloris, Apoštolský list, č. 26
V skutočnosti, Neporaziteľná viera v Ježiša bol napísaný na základe súdneho procesu, ktorý v súčasnosti máme s manželkou 
prechádzajú s našou farmou. Bez tohto súdu neverím, že by niekedy mohlo vzniknúť písanie, ktoré za pár dní pomohlo toľkým. Vidíte, vždy, keď sa odovzdáme Bohu, pokračuje v písaní nášho svedectvo.
Evanjelium utrpenia sa píše nepretržite a nepretržite hovorí slovami tohto podivného paradoxu: pramene božskej moci vyvierajú presne uprostred ľudskej slabosti. —OPOPE ST. JÁN PAVOL II., Salvifici Doloris, Apoštolský list, č. 26
Rád by som teda tiež zopakoval slávne slová svätého Jána Pavla II.: Neboj sa. Nebojte sa otvoriť svoje srdce dokorán, pustiť všetkého - všetku kontrolu, všetky túžby, všetky ambície, všetky plány, všetky pripútanosti - aby ste prijali Jeho Božskú vôľu ako jedlo a jedinú výživu v tomto živote. Je to ako semeno, ktoré keď bude prijaté v bohatej pôde srdca úplne opusteného Bohu, prinesie ovocie tridsať, šesťdesiat, stonásobne. [3]por. Marek 4:8 Kľúčové je, aby semeno „odpočívalo“ v opustenom srdci.
Ktovie, kto bude jesť z toho nepredvídateľného ovocia fiat?
Pane, moje srdce nie je zdvihnuté, moje oči nie sú zdvihnuté príliš vysoko; Nezaoberám sa vecami, ktoré sú pre mňa príliš veľké a úžasné. Ale ja som upokojil a upokojil svoju dušu, ako dieťa utíšené pri prsiach svojej matky; ako dieťa, ktoré je potichu, je moja duša. (Ža 131: 1–2)
Si milovaný.
Na cestu s Markom v Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
