Rozrazilautor: Michael D. O'Brien
SLÁVNOSŤ POSVÄTENÉHO SRDCA
WE často to majú naopak. Chceme poznať Kristovo víťazstvo, Jeho útechu, silu Jeho vzkriesenia –pred Jeho Ukrižovanie. Svätý Pavol povedal, že chce...
...poznať ho a moc jeho vzkriesenia a zdieľania jeho utrpenia tým, že sa prispôsobím jeho smrti, ak nejakým spôsobom môžem dosiahnuť vzkriesenie z mŕtvych. (Fil 3:10-11)
Niekto mi nedávno napísal, že často odmenou, ktorú dostávame na zemi, je štúdie. Dôvodom je, že tieto trápenia, ak ich prijmeme s detským srdcom, nás stále viac pripodobňujú Ježišovi, stále viac krížu. Takto sme pripravení prijať „moc jeho vzkriesenia“. Toto pochopenie sme v našich časoch stratili! Stratili sme, čo v skutočnosti znamená byť kresťanom, byť a kresťanský. Máme byť ako Kristus, čo znamená prijať Otcovu vôľu v každom okamihu. A Jeho vôľa je často, že osivo musí padnúť na zem a zomrieť prv, než prinesie ovocie.
Ale beda vám bohatým, lebo ste dostali svoju útechu. Ale beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete hladní. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať. Beda vám, keď o vás všetci hovoria dobre, lebo ich predkovia takto zaobchádzali s falošnými prorokmi. (Lukáš 6:24-26)
vedieť
Keď sa Rok sv. Pavla chýli ku koncu, urobíme dobre, ak ho poprosíme o jeho príhovor, aby nám pomohol prehĺbiť v nás jeho ducha a vášeň pre Ježiša. Svätý Pavol povedal, že chce „poznať“ Ježiša. Nielen intelektuálne chápanie Kristovho spásneho poslania; nielen súhlas s vierou v Jeho existenciu; ale a vediac, žiť, pohybovať sa a byť v Kristových šľapajach. Znamená to predovšetkým byť „prispôsobený jeho smrti“ – úplné odovzdanie sa Otcovej vôli, neochvejné objatie utrpenia a útechy. A to je jednoducho prijímať v každom okamihu čokoľvek k nám príde.
Sme presvedčení, že naše „plány“ sú Božou vôľou, pretože sme sa „za ne modlili“. Ale ďalším krokom vo vašom raste vo svätosti môže byť že okolnosti si vyžadujú, aby ste chodili presne opačným smerom, ako vnímate ako Božiu vôľu. Tomu sa hovorí chodiť vierou, nie zrakom. Napríklad, ak by ste si mysleli, že Božou vôľou je, aby ste sa stali bohatými, aby ste robili viac dobra, a potom ste toto bohatstvo nezískali alebo nestratili, čo ste mali, usúdili by ste, že je to proti Božej vôli alebo v rámci Jeho plánov? Božej prozreteľnosti pre teba?
Je to tento spôsob chôdze, pre ktorý Ježiš trénuje teba a mňa v nasledujúcich dňoch. Budeme čeliť ťažkým situáciám, v ktorých musíme mať schopnosti „kráčať vierou“. To, čo sa našim zmyslom a intelektu môže zdať nemožné alebo smiešne, môže byť predsa Božou vôľou, pretože „Bohu nie je nič nemožné“. Toto znamená „prispôsobiť sa Jeho smrti“: kráčať v duchu opustenosti, ktorý mal Ježiš, z temnoty lona do temnoty hrobu. Aby sme sami okúsili túto opustenosť. Aby sme sa do toho ponorili. Ako vážne to myslel svätý Pavol?
Dokonca všetko považujem za stratu pre najvyššie dobro poznania Krista Ježiša, môjho Pána. Kvôli nemu som prijal stratu všetkých vecí a veľmi si ich vážim odpadkyaby som získal Krista... (Flp 3:8)
Mnohí z vás sa stále viac a viac cítite ako mimozemšťania, pretože svet rýchlo opúšťa Boha. Tiež zažívate nárast a intenzitu skúšok. V mnohých ohľadoch je to práca Ducha Svätého, ktorý vás pripravuje na lásku s čistým srdcom. Nemôžete milovať čistým srdcom, ak je pripútané k láske k veciam tohto sveta, nech sú akékoľvek (pozri Dobrovoľné vyvlastnenie).
SEBALÁSKA
Božia vôľa je ako semeno, ktoré nesie potenciál života, „silu vzkriesenia“. Ide teda o to, nahradiť semeno sebestačnosti semenom Božej vôle, zbaviť sa sebalásky a milovať tak, ako by miloval Ježiš. Toto nie je niečo automatické. Musíme o tom „premýšľať“, milovať Boha nielen celým srdcom a silou, ale aj „mysľou“. Ak máme „poznať“ Krista, musíme si byť vedomí seba a svojho okolia. Ako často kráčame cez deň zaneprázdnení sami sebou, svojimi „problémami“, svojimi úzkosťami a často si myslíme, že sme zaneprázdnení vykonávaním Božieho diela tým, že sa o veci jednoducho staráme? Napriek tomu je táto skľúčenosť a úzkosť práve tá vec, ktorá dusí „dobré ovocie“, ktoré by z tohto semena pochádzalo tým, že by sme boli jednoducho poslušní k prítomnému okamihu – k pohybu s vetrami Ducha.
Premeňte sa obnovením svojej mysle, aby ste vedeli rozoznať, čo je vôľa Božia, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim 12:3)
Musíme používať svoju myseľ, aby sme počas dňa vedome premýšľali, ako môžeme reagovať v prítomnom okamihu tak, ako by to urobil Ježiš. Musíme si uvedomiť, kedy strácame čas; o tom, keď sa naše rozhovory stanú nečinnými džavotmi; o tom, keď nás odpútava od povinnosti okamihu záblesk twitterov, textov a čohokoľvek ďalšieho. V tých časoch sa musíme vedome vtiahnuť späť do Božej prítomnosti, do tichého dialógu s Duchom, hľadať, ako môžeme v tej chvíli lepšie slúžiť Bohu... ako môže sebaláska ustúpiť Božskej Láske (a pamätajte na sv. Pavla definícia čoho milovať je (pozri 1 Kor 13:1-8)).
Ježiš povedal „nebeské kráľovstvo je blízko“. Nachádzame to v sebe (Jn 14:23), keď Ho tam vedome hľadáme, zostávame s Ním tak, ako sa dvaja priatelia zdržiavajú v spoločnosti toho druhého, alebo ako manželka v manželovom náručí. Toto je najhlbšie poznanie, ktoré svätý Pavol hľadal: jednoduché bytia s Bohom. Z tejto bytosti totiž pochádza sila pripodobniť sa krížu a všetko trpieť s trpezlivosťou a láskou.
Kto zostane vo mne a ja v ňom, prinesie veľa ovocia, pretože bezo mňa nemôžete robiť nič. (Ján 15: 5)
NEKONEČNÉ MILOSRDENSTVO... NEVYHRADENÁ DÔVERA
Väčšina z nás v tom všetkom úplne zlyháva. Bez toho, aby som hovoril viac, nechám krásny, úprimný dialóg, ktorý mala svätá Faustína s Ježišom, aby povedal zvyšok:
Ježiš: Teší ma tvoje úsilie, duša túžiaca po dokonalosti, ale prečo ťa vidím tak často smutného a depresívneho? Povedz mi, moje dieťa, aký význam má tento smútok a čo je jeho príčinou?
duša: Pane, dôvodom môjho smútku je, že napriek svojim úprimným predsavzatiam opäť upadám do tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia, no večer vidím ho
veľmi som sa od nich vzdialil.Ježiš: Vidíš, dieťa moje, čo si zo seba. Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš na seba a príliš málo na Mňa. Nech vás to však až tak nezarmúti. Máte do činenia s Bohom milosrdenstva, ktorého vaša bieda nemôže vyčerpať. Pamätajte, že som nepridelil iba určitý počet milostí.
duša: Áno, to všetko viem, ale útočia na mňa veľké pokušenia, prebúdzajú sa vo mne rôzne pochybnosti a navyše ma všetko dráždi a odrádza.
Ježiš: Moje dieťa, viem, že najväčšími prekážkami svätosti sú odradenie a prehnaná úzkosť. Týmto sa pripravíte o schopnosť praktizovať cnosť. Všetky pokušenia spojené dohromady by nemali narušiť váš vnútorný pokoj, ani na chvíľu. Citlivosť a skľúčenosť sú ovocím sebalásky. Nemali by ste sa nechať odradiť, ale snažiť sa, aby namiesto vašej sebalásky vládla Moja láska. Majte dôveru, dieťa moje. Nestrácajte srdce tým, že prídete o milosť, pretože som vám vždy pripravený odpustiť. Tak často, ako o to prosíš, oslavuješ moje milosrdenstvo.
duša: Chápem, čo je lepšie urobiť, čo ťa viac teší, ale stretávam sa s veľkými prekážkami v konaní podľa tohto pochopenia.
Ježiš: Moje dieťa, život na zemi je skutočne boj; veľký boj za Moje kráľovstvo. Ale nebojte sa, pretože nie ste sami. Stále ťa podporujem, takže sa o mňa opieraj, keď bojuješ a nič sa nebojíš. Vezmite nádobu dôvery a čerpajte z prameňa života pre seba, ale aj pre iné duše, najmä také, ktoré nedôverujú Mojej dobrote.duša: Ó, Pane, cítim, ako sa moje srdce napĺňa Tvojou láskou a lúče Tvojho milosrdenstva a lásky prenikajú do mojej duše. Idem, Pane, na Tvoj príkaz. Idem dobyť duše. Udržiavaný Tvojou milosťou som pripravený nasledovať Ťa, Pane, nielen na Tábor, ale aj na Kalváriu. —Diary sv. Faustíny, Božské milosrdenstvo v mojej duši, č. 1488
