PôSTNE ZATVORENÉ
7. deň
MY s bratom sme mali spoločné rovnaké izby. Boli noci, ktoré sme nedokázali prestať chichotať. Nevyhnutne sme počuli kroky otca, ktoré prichádzali po chodbe, a zmenšovali sme sa pod prikrývkami predstierajúc, že spíme. Potom by sa dvere otvorili ...
Stali sa dve veci. S otvorením dverí do miestnosti vtrhlo svetlo na chodbe a nastal by pocit pohodlia, keď svetlo rozptýlilo tmu, ktorej som sa bál. Ale druhý efekt bol, že svetlo odhalilo nepopierateľný fakt, že dvaja malí chlapci boli úplne hore a nespali tak, ako by mali.
Povedal Ježiš "Som svetlo sveta." [1]John 8: 12 A keď sa duša stretne s týmto Svetlom, stanú sa dve veci. Po prvé, duša je nejakým spôsobom pohnutá Jeho prítomnosťou. V zjavení Jeho lásky a milosrdenstva je hlboká útecha a útecha. Zároveň je tu však pocit vlastnej ničoty, svojej hriešnosti, slabosti a nesvätosti. Prvý účinok Kristovho svetla nás priťahuje k Nemu, no ten druhý nás často privádza k cúvaniu. A práve tu sa na začiatku zvádza najťažší duchovný boj: v aréne sebapoznania.
Toto bolestné osvietenie vidíme v živote Šimona Petra. Keďže celú noc tvrdo pracoval, jeho rybárske siete zostali prázdne. Preto mu Ježiš hovorí, aby „vyšiel na hlbinu“. A tam – vrhajúc svoju sieť v poslušnosti a viere – je Petrova sieť naplnená až do prasknutia.
Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi na kolená a povedal: Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek. (Lukáš 5:8)
Petrova radosť a nadšenie z požehnania Pánovej prítomnosti a Jeho útechy nakoniec vystriedal ostrý kontrast medzi jeho srdcom a Srdcom jeho Majstra. Brilantnosť Pravda bolo takmer príliš veľa na to, aby ho Peter vzal. Ale,
Ježiš povedal Šimonovi: „Neboj sa; odteraz budeš chytať mužov." Keď pristavili svoje člny na breh, nechali všetko a išli za ním. (Lukáš 5:10-11)
Moji drahí bratia a sestry, toto pôstne duchovné cvičenie vás vyzýva, aby ste „vyšli do hlbín“. A keď prijmete volanie, zažijete svetlo útechy, ako aj svetlo pravda. Lebo ak nás pravda oslobodí, prvá pravda je o tom, kto som a kto nie som. Ale Ježiš vám dnes mocným hlasom hovorí: Neboj sa! Lebo On ťa už pozná zvnútra aj zvonka. Pozná tvoje slabosti, chyby a skryté hriechy, o ktorých si ešte ani neuvedomuješ. A stále ťa miluje, stále ťa volá. Pamätajte, že Ježiš požehnal Petrove siete, a to predtým, ako „všetko opustil a nasledoval Ho“. O čo viac vás Ježiš požehná, keď ste mu povedali „áno“.
Šimon Peter mohol upadnúť do sebaľútosti a depresie. Mohol zotrvať vo svojej úbohosti a povedať: „Som beznádejný, zbytočný a nehodný“ a jednoducho ísť svojou vlastnou cestou. Ale namiesto toho sa napriek všetkému odvážne rozhodne nasledovať Ježiša. A keď padne najťažšie a trikrát zaprie Pána, Peter sa neobesí ako Judáš. Skôr zotrváva v priepasti temnoty, temnote svojej úbohosti. Čaká, napriek hrôze, ktorú v sebe vidí, že ho Pán zachráni. A čo robí Ježiš? Opäť plní Petrove siete! A Peter, ktorý sa cítil možno horšie ako prvýkrát (lebo hĺbka jeho biedy bola teraz zrejmá všetkým), „skočil do mora“ a utekal k Pánovi, kde potom trikrát potvrdzuje svoju lásku k svojmu Spasiteľovi. [2]por. Ján 21:7 Tvárou v tvár sebapoznaniu svojej úplnej chudoby sa vždy obracia späť k Ježišovi a dôveruje v jeho milosrdenstvo. Ježiš mu prikázal „pásť moje ovce“, ale sám bol tým najbezmocnejším baránkom. Ale práve v tomto sebapoznaní sa Peter ponížil, a tak dal priestor Ježišovi, aby sa v ňom vytvoril.
Najsvätejšia Panna prežívala postoj bezmocných oviec tým najdokonalejším spôsobom. Bola to ona, ktorá najlepšie vedela, že bez Boha nie je nič možné. Bola vo svojom vlastnom „áno“ ako priepasť bezmocnosti a chudoby a zároveň priepasť dôvery v Boha. -Slawomir Biela, V náručí Márie, p. 75 76,
Na Popolcovú stredu sme počuli slová: Prach si a v prach sa obrátiš. Áno, okrem Krista sme ty a ja len prach. Ale On prišiel a zomrel za nás, malé čiastočky prachu, a tak sme teraz novým stvorením v Ňom. Čím viac sa priblížite k Ježišovi, Svetlu sveta, tým viac budú plamene Jeho Najsvätejšieho Srdca osvetľovať vašu úbohosť. Nebojte sa priepasti chudoby, ktorú vidíte a uvidíte vo svojej duši! Vďaka Bohu, že vidíš pravdu o tom, kto naozaj si a ako veľmi Ho potrebuješ. Potom „skočte do mora“, do Priepasti milosrdenstva.
Nech vás pravda oslobodí.
ZHRNUTIE A PIS
Sebapoznanie je začiatkom rastu vnútorného života, pretože sa na ňom stavia základy Pravda.
Moja milosť je dostatočná pre vás, pretože sila je dokonalá v slabosti. (2 Kor 12: 9)
Ak sa chcete pridať k Markovi na tomto pôstnom ústupe,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
Poznámka: Mnoho predplatiteľov nedávno uviedlo, že už nedostávajú e-maily. Skontrolujte priečinok s nevyžiadanou alebo nevyžiadanou poštou a uistite sa, že tam moje e-mailové adresy nepristávajú! To je zvyčajne prípad 99% času. Skúste tiež znova prihlásiť sa na odber tu. Ak nič z toho nepomôže, obráťte sa na svojho poskytovateľa internetových služieb a požiadajte ho o povolenie e-mailov odo mňa.
PODCAST TOHTO NÍŽE PÍSOMNÉHO PÍSANIA:
Podcast: Prehrať v novom okne | Stiahnuť ▼
