Milostný okamih

PôSTNE ZATVORENÉ
deň 27

 

KEDY Boh vstúpil do ľudských dejín v tele prostredníctvom Ježišovej osoby, dalo by sa povedať, že krstil čas sám. Zrazu Boh - ktorému je prítomná celá večnosť - kráčal sekundy, minúty, hodiny a dni. Ježiš odhaľoval, že samotný čas je priesečníkom medzi nebom a zemou. Jeho spoločenstvo s Otcom, jeho samota v modlitbe a celá jeho služba sa merali v čase a večnosť naraz…. A potom sa obrátil k nám a povedal ...

Ktokoľvek mi slúži, musí ma nasledovať, a kde som, tam bude aj môj služobník. (Ján 12:26)

Ako môžeme my, ktorí zostávame na zemi, byť s Kristom, ktorý sedí v nebi? Odpoveďou je byť tam, kde je On na zemi: v prítomný okamih. Minulosť je preč; ten, čo má prísť, neprišiel. Jediný moment, ktorý je, je prítomný okamih. A teda aj to je miesto, kde je Boh – preto je to on Milostný moment. Takže keď Ježiš povedal: „Hľadajte najprv kráľovstvo Božie“, jediné miesto, kde ho hľadať, je tam, kde je, v Božej vôli v prítomnom okamihu. Ako povedal Ježiš,

...Božie kráľovstvo je blízko. (Mat 3:2)

Duchovný pútnik teda nie je ten, kto uteká vpred, ale ten, kto opatrne a s láskou robí jeden malý krok za krokom. Zatiaľ čo sa svet kľukatí po širokej a ľahkej ceste, Božia vôľa je vyjadrená v akejkoľvek ďalšej požiadavke, ktorú si náš životný stav vyžaduje. Tak ako Ježiš pobozkal svoj kríž, aj my by sme mali pobozkať tieto malé chvíle výmeny plienok, podávania daní alebo zametania podlahy, pretože tam je Božia vôľa.

Vo veku 12 rokov Ježiš posvätil obyčajný keď opustil jeruzalemský chrám a vrátil sa domov so svojimi rodičmi.

Zišiel s nimi dolu a prišiel do Nazareta a bol im poslušný... A Ježiš pokročil v múdrosti, veku a priazni u Boha i u ľudí. (Lukáš 2:51-42)

Ale počas nasledujúcich 18 rokov náš Pán nerobil nič viac, než povinnosť okamihu. Človek by sa teda tragicky mýlil, keby povedal, že to tak nebolo základné súčasťou Kristovej služby a svedectva. Ak Ježiš po rokoch premenil kožu malomocných, v Nazarete zmenil povahu práce: Boh posväcoval povinnosť okamihu. Posvätil umývanie riadu, zametanie podlahy a utieranie pilín z nábytku; Urobil posvätné nosenie vody, ustlanie postele a dojenie kozy; Posvätil hádzanie siete na ryby, okopávanie záhrady a pranie šiat. Lebo toto bola Otcova vôľa pre Neho.

Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokončiť jeho prácu. (Ján 4:34)

Potom bolo najprv dielom Otca byť tesárom! Nemohli by sme si predstaviť, že tento ďalší malý Ježišov výrok bol možno ozvenou múdrosti Márie alebo Jozefa, keď vyrastal?

Kto je verný v malom, je verný aj v mnohom. (Lukáš 16:10)

Včera som hovoril o úplnom odovzdaní sa Bohu byť verný v každom okamihu, či Božia vôľa prináša útechy alebo kríže. Toto opustenie zahŕňa opustenie minulosti aj budúcnosti. Ako povedal Ježiš,

Aj tie najmenšie veci sú mimo vašu kontrolu. (Lukáš 12:26)

Alebo ako hovorí ruské príslovie:

Ak nezomriete prví, budete mať čas to urobiť. Ak zomriete skôr, ako sa to stane, nemusíte to robiť.

O. Jean-Pierre de Caussade to hovorí takto:

Naším jediným zadosťučinením musí byť žiť v prítomnom okamihu, ako keby za ním už nebolo čo očakávať. — Fr. Jean-Pierre de Caussade, Opustenie Božej prozreteľnosti, preložil John Beevers, s. (úvod)

A tak, "Neboj sa o zajtrajšok," Ježiš povedal: "zajtrajšok sa o seba postará sám." ^[1]Matný 6: 34

V Dávidových žalmoch je verš plný múdrosti, najmä v našej dobe neistoty.

Tvoje slovo je lampa pre moje nohy, svetlo pre moju cestu. (Žalm 119: 105)

Božou vôľou je najčastejšie nie svetlomet, ale len lampa – dostatok svetla na ďalší krok. Často sa rozprávam s mladými ľuďmi, ktorí hovoria: „Neviem, čo Boh chce, aby som robil. Cítim volanie urobiť to alebo ono, ale neviem, čo by som mal robiť...“ A moja odpoveď je: urob si domáce úlohy, umy riad. Pozri, ak moment za okamihom konáš Božiu vôľu a snažíš sa mu byť verný, potom neminieš odbočku v zákrute, otvorené dvere ani smerovku, ktorá hovorí: "Týmto spôsobom Moje dieťa."

Spomeňte si na kolotoč, na ktorý ste sa hrali ako dieťa a ktorý sa točil v kruhoch. Čím bližšie bol k stredu kolotoča, tým ľahšie sa udržal, ale na okrajoch bolo dosť ťažké držať sa, keď to išlo naozaj rýchlo! Stred je ako prítomný okamih –kde sa pretína večnosť s časom-The Milostný moment. Ale ak ste „na okraji“ a visíte na budúcnosti – alebo sa držíte minulosti – stratíte pokoj. Miestom odpočinku pútnickej duše je v teraz, Milostný moment, pretože tam je Boh. Ak opustíme to, čo nemôžeme zmeniť, ak sa zveríme do vôle Božej, staneme sa ako malé dieťa, ktoré nemôže robiť nič iné, len rezignovane sedieť na otcovom kolene v tejto chvíli. A Ježiš povedal: "Takýmto maličkým patrí Kráľovstvo nebeské." Kráľovstvo možno nájsť iba tam, kde je: v milosti, lebo Ježiš povedal:

...Božie kráľovstvo je blízko. (Mat 3:2)

 

ZHRNUTIE A PIS

Povinnosťou okamihu je Milostný moment, pretože tam je Boh a tam musí byť Jeho služobník.

Kto z vás si tým, že je nervózny, môže predĺžiť život o jedinú hodinu? Ak potom nie ste schopní urobiť takú maličkosť, prečo sa obávate o zvyšok? …Neboj sa, maličké stádo, lebo tvojmu Otcovi sa zapáčilo dať ti kráľovstvo. (Lukáš 12:25–26, 32)

 

Aj Ježiš je prítomný v každom okamihu v blahoslavených Sviatosť.
Her e je pieseň, ktorú som napísal Nech sa páči… 

 

 
Ďakujeme za vašu podporu a modlitby!

 

Ak sa chcete pridať k Markovi na tomto pôstnom ústupe,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.

 

Vypočujte si podcast dnešnej reflexie:

 

Podcast: Prehrať v novom okne | Stiahnuť ▼