Nájdenie v chráme, Michael D. O'Brien
DO naozaj chceš vidieť zmenu vo svojom živote? Naozaj chceš zažiť Božiu moc, ktorá premieňa a oslobodzuje človeka od síl hriechu? Nedeje sa to samo od seba. Nie viac ako konár môže vyrásť, pokiaľ nečerpá z viniča, alebo novonarodené dieťa môže žiť, pokiaľ necicia. Nový život v Kristovi skrze krst nie je koncom; je to začiatok. Ale koľko duší si myslí, že to stačí!
MORÁLNY RELATIVIZMUS ZABÍJA KRESŤANOV
V krste sa stávame novým stvorením. Sme očistení od hriechu a uzdravení. Ale je to, ako keby sme boli narodený v krstnom prameni. Sme len nemluvňatá, ktoré ešte musia rásť a dospievať...
...kým všetci nedosiahneme jednotu viery a poznania Božieho Syna, zrelú mužnosť v rozsahu plnej Kristovej postavy, aby sme už neboli deti, zmietané vlnami a unášané každým vetrom. náuky vyplývajúce z ľudského podvodu, z ich prefíkanosti v záujme ľstivého machinácie. (Ef 4:13-14)
Hroznou chorobou v Cirkvi, najmä v západnom svete, bola samoľúbosť viery, udržiavanie status quo a takmer odpor ku všetkému, čo by to spochybnilo. Pokiaľ prídete v nedeľu na svätú omšu, môžete sa potľapkať po pleci a zablahoželať si, že ste „urobili viac ako väčšina“. Ak by návšteva svätej omše bola vstupenkou do neba, potom, rozhodne, prečo sa obťažovať robiť viac?
Ale nie je to lístok. V skutočnosti to pre niektorých bude obžaloba— že keď sme dostali tak veľa, urobili sme tak málo. Ale popravde, ovečky tiež boli ponúkal málo. Kazateľnice na mnohých miestach stíchli pri vysvetľovaní katolíckej viery; pobožnosti, ako je ruženec, boli odsunuté do staroveku spolu s pietnou liturgiou a posvätným umením; a sviatosti sa na niektorých miestach stali niečím, čo robíme, a nie sa stretávame. V dôsledku toho došlo k všeobecnej strate hladu po Bohu, vášne pre Pravdu a horlivosti pre duše; veľa kresťanov v modernom svete zostalo nemluvňami a čo je najtragickejšie, “nemluvňatá, zmietané vlnami a unášané každým vetrom učenia vznikajúceho z ľudského triku..."
Mať jasnú vieru je podľa kréda Cirkvi často označované ako fundamentalizmus. Napriek tomu sa relativizmus, teda nechať sa zmietať a „zmietať každým vetrom učenia“, javí ako jediný prístup prijateľný pre dnešné štandardy.. — Kardinál Ratzinger (PÁPEŽ BENEDIKT XVI.) predkonklávna homília, 18. apríla 2005
Stať sa kresťanom neznamená stať sa členom nejakého klubu, ale úplne zmeniť beh svojho života. Znamená to úplnú renováciu vlastného životného štýlu podľa nového vzoru, nového spôsobu bytia. Áno, je to radikálne. to je krvavý radikálne! Pretože to bolo umožnené preliatím Kristovej krvi. Ježiš zomrel na kríži oslobodiť ťa z moci smrti, aby si mohol skutočne žiť, byť naplno nažive. Zomrel pre teba muž. Ako to môže byť maličkosť, „pekná“ vec, súkromná vec? to je the,en vec. Malo by sa stať stredobodom vášho života, stredobodom vašich myšlienok, silou všetkých vašich činov. Ak nie, tak kto si? Si naozaj muž alebo žena, ktorých ťa Boh stvoril, alebo si ešte dieťa, ktoré svet zmietol?
VLOŽIŤ SI MYSLI KRISTOVU
Už som vám písal o tom, že mám Božie srdce a stať sa Tvár lásky ostatným. Ale nie ste len duch a telo; máte tiež a soul. Je to miesto, kde sídli vôľa a intelekt. Milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou (Dt 6:5) znamená zjednotiť svoje celé bytie s ním. To znamená, že by ste sa mali tiež obliecť Kristova myseľ.
Ježiš ukazuje, čo to znamená. Keď bol Ježiš len chlapec, náhle opustil svojich rodičov:
Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a pýta sa ich... (Lk 2)
Ak Ježiš, Bohočlovek, považoval za potrebné hľadať učiteľov a nachádzať odpovede, o čo viac potrebujeme my, ktorých mysle zatemňuje padlá ľudská prirodzenosť, svetlo poznania, aby nám ukázalo cestu, ktorou sa máme vydať?
Bolo ti povedané, človeče, čo je dobré a čo od teba PÁN vyžaduje: len konať správne, milovať dobro a pokorne kráčať so svojím Bohom. (Micheáš 6:8)
čo je správne? Čo je dobré? Žijeme vo svete, ktorý nás zasypáva kondómami, antikoncepčnými tabletkami, reprodukčnými technológiami, alternatívnymi formami manželstva, potratmi a rastúcim zoznamom etických problémov. čo je správne? Čo je dobré? Kresťan musí mať na mysli Kristovu myseľ, pretože morálne skutky vedú buď k životu, alebo k smrti. Potrebujeme vypnúť televíziu a začať rásť „v poznaní Božieho Syna“, aby sme mohli žiť.
Preto vyhlasujem a dosvedčujem v Pánovi, že už viac nebudete žiť ako pohania v márnosti svojich myslí; zatemnení v chápaní, odcudzení od Božieho života pre svoju nevedomosť, pre tvrdosť srdca, stali sa bezcitnými a odovzdali sa nemravnosti, aby praktizovali všetky druhy nečistoty. Takto ste sa nenaučili Krista, za predpokladu, že ste o ňom počuli a boli ste v ňom poučení, ako je pravda v Ježišovi, že by ste mali odložiť staré ja svojho predchádzajúceho spôsobu života, skazeného klamlivými túžbami, a obnoviť sa. v duchu svojej mysle a oblečte si nové ja, stvorené na Boží spôsob v spravodlivosti a svätosti pravdy. (Ef 4:17-24)
TRANSFORMÁCIA CEZ MYSEĽ
Vízia duchovnej premeny svätého Pavla je inkarnačná. Nesedí pasívne a nečaká, kým ho Boh zmení. Skôr nás nabáda, aby sme aktívne obnovovali svoju myseľ.
Neprispôsobujte sa tomuto veku, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozoznať, čo je vôľa Božia, čo je dobré, milé a dokonalé. (Rim 12:2)
Toľko kresťanov dnes tvorí skôr Oprah Winfrey alebo najnovší svojpomocný guru ich Matkou, Cirkvou. Počúvajú falošní učitelia ktorí šteklia uši skôr Da Vinciho kódmi, špekuláciami a rafinovanými podvodmi než pravdou, ktorá by ich oslobodila. Niekedy sú ako dojčatá, ktoré uprednostňujú sladkosti pred zdravým jedlom.
Nech vás nikto neklame prázdnymi rečami... Hoci by ste už mali byť učiteľmi, potrebujete, aby vás opäť niekto naučil základné prvky Božích výrokov. Potrebujete mlieko, nie pevnú stravu. Každému, kto žije z mlieka, chýba skúsenosť so slovom spravodlivého
usness, lebo je to dieťa. Pevná strava je však pre zrelých, pre tých, ktorých schopnosti sú praxou vycvičené na rozlišovanie dobra a zla. (Ef 5:6; Hebrejom 5:12–14)
Musíme sa naučiť „cvičením“ rozlišovať medzi dobrom a zlom. Robíme to, hovorí svätý Pavol, tým, že berieme „každá myšlienka je v zajatí poslúchať Krista“ (2 Kor 10:5). Toto filtrovanie však nie je subjektívnym procesom. Pravda nie je niečo, o čom rozhodujeme, pretože "modlil som sa a premýšľal o tom." Pravda je zakorenená v prirodzenom zákone a v Ježišovom morálnom zjavení, ktoré bolo dané Jeho Cirkvi a zjavené skrze Ducha Svätého. Aj Duch hovorí len to, čo bolo dané:
...keď príde, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy. Nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje... (Ján 16:13).
Ohlasovanie Krista, ohlasovanie Božieho kráľovstva predpokladá počúvať jeho hlas v hlase Cirkvi. „Nehovor z vlastnej autority“ znamená: hovoriť v poslaní Cirkvi...—Kardinál Ratzinger (POPE BENEDICT XVI), Nová evanjelizácia, budovanie civilizácie lásky; Príhovor katechétom a učiteľom náboženstva, 12. decembra 2000
BOH VÁS MÁ NA MYSLI
Mať Kristovu myseľ znamená mať myseľ Cirkvi. Mysľou Cirkvi je myseľ Kristova. Nie je oddelený od Svojho Tela, ako nemôžete byť oddelení vo svojom myslení od Hlavy. Ale je tu niečo hlbšie a osobnejšie. Boh chce hovoriť vy, vo svojom srdci (pozri Boh hovorí... ku mne?). Obliecť si Kristovu myseľ znamená predovšetkým prísť Vedieť myseľ Božiu — poznať Jeho Srdce. To je, samozrejme, pozoruhodné, pretože Boh ti chce zjaviť svoje najvnútornejšie bytie. Chce, aby si prebýval v oblastiach Jeho Srdca „To oko nevidelo a ucho nepočulo a čo do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2). Chce ti dať múdrosť, múdrosť, ktorú svet nepozná. Chce, aby každý jeden z jeho ľudu bol mystikom. Lebo mystik je jednoducho ten, kto pozdvihne oči od dočasný do večného, ktorý si nájde čas pozrieť sa do očí Lásky. To je v tej či onej miere možné pre každého jedného kresťana. Je to vlastne naše povolanie:
...aby Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach; aby ste vy, zakorenení a zakotvení v láske, mali silu pochopiť so všetkými svätými, aká je šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie, aby ste boli naplnení všetkým plnosť Boha. (Ef 3:17-19)
Toto poznanie k vám príde len tak, ako vy, deň čo deň najskôr hľadaj Božie kráľovstvo, výdavky pravidelný čas v modlitbe, otvárať svoje srdce k Jednému kto s tebou bude hovoriť. Bude k vám hovoriť predovšetkým vo svojom Slove, Svätom písme, ktoré, keď ho prijmete ako malé dieťa, má moc zmeniť a premeniť vás. Ale ako ratolesť, ktorá musí čerpať miazgu z viniča alebo dieťa, mlieko od svojej matky, musíte sa aktívne prispôsobovať kontemplácii Boha prostredníctvom pokora, modlitbaa poslušnosť.
Kontemplácia je pohľad viery upretý na Ježiša. „Ja sa pozerám na neho a on na mňa“... Kontemplácia obracia svoj pohľad aj na tajomstvá Kristovho života. Tak sa učí „vnútornému poznaniu nášho Pána“, tým viac ho milovať a nasledovať. -Katechizmus katolíckej cirkvi, č. 2715
Božie slovo – počúvanie a rozjímanie o Božom slove je každodenným stretnutím s „prevyšujúcim poznaním Ježiša Krista“. Koncil „silne a osobitne nabáda všetkých veriacich, najmä tých, ktorí žijú rehoľným životom, aby sa naučili tomuto vznešenému poznaniu“ (Dei Verbum 25). —Eduardo Cardinal Pironio, prefekt, Kontemplatívny rozmer náboženského života4. - 7. marca 1980; www.vatican.va
