AS Modlil som sa pred Najsvätejšou sviatosťou a vo svojom srdci som zreteľne počul tieto slová:
Svet sa zmení.
Zmyslom je, že prichádza obrovská udalosť alebo zvrat udalostí, ktoré zmenia náš každodenný život, ako ich poznáme. Ale čo? Keď som uvažoval nad touto otázkou, prišlo mi na myseľ niekoľko mojich spisov ...
ROZVOJ V NAŠICH ČASOCH
Koncom roka 2007 som vo svojom srdci počul slová, že rok 2008 bude Rok odvíjania. Nie, že všetko by sa rozvinula naraz, ale že by bola definitívny začiatky. Skutočne, na jeseň toho roku sme boli svedkami začiatku hospodárskeho kolapsu, takého rýchleho, takého hlbokého, takého širokého, že naďalej otriasa základmi globálnej stability. V dôsledku toho to vyvolalo otvorenú požiadavku niekoľkých svetových lídrov po „novom svetovom poriadku“. Tento dopyt sa nezmenšil, ale len zvýšil, keď svetoví lídri presadzovali „globálne riešenia“ a dokonca „globálna mena“ Pápež Benedikt vo svojej novej encyklike varoval, že takéto globalizácia musí byť správne vedený:
... bez pravdy charity by táto globálna sila mohla spôsobiť bezprecedentné škody a vytvoriť nové rozdiely v ľudskej rodine. —OBSAH BENEDIKTU XVI., Charity vo Veritate, Ch. 2, v. 33x
V tom spočíva obava: svetoví lídri sú nie smerujúce k prijatiu evanjelia a kultúry života, ale k anti-evanjeliu a kultúre smrti. Písal som o tom vo svojej novej knihe Záverečné stretnutie, vysvetľujúc, ako túto bitku predpovedali Svätí Otcovia a ohlásil ju Ján Pavol II. (pozri tiež Benedikta a Nový svetový poriadok).
Neverím však, že všetci títo svetoví vodcovia sú zlí muži so zlým plánom. V skutočnosti verím, že na svete je len málo skutočne zlých ľudí – ale že existuje veľa duší, ktoré sú skutočne oklamané. V tejto súvislosti mi neustále prichádza na myseľ ďalší spis, v ktorom som mal v srdci dojem, že anjel kričí nad zemou tieto slová:
OVLÁDANIE
Duch sveta, ktorý sa právom nazýva duch antikrista, je taký hustý a všadeprítomný, že ho mnohí ani v Cirkvi nevidia. Spoločne sme boli otupení nielen realitou toho, čo sa okolo nás odohráva, ale my „oddaní kresťania“ si neuvedomujeme, ako ďaleko sme klesli. Prichádzajú na myseľ Ježišove slová:
-
Mám proti tebe toto: stratil si lásku, ktorú si mal na začiatku. Uvedomte si, ako ďaleko ste klesli. Čiňte pokánie a robte skutky, ktoré ste robili na začiatku. Inak prídem k tebe a odstránim tvoj svietnik z jeho miesta, ak nebudeš činiť pokánie. (Zjv 2:4-5)
Aká je láska, ktorú sme mali na začiatku? Bola to horiaca horlivosť pre duše. Tento smäd po dušiach viedol nášho Spasiteľa ku krížu, je to to, čo hnalo svätého Pavla cez zem a more, svätého Ignáca k levom, svätého Františka k chudobným, svätú Faustínu na kolená. Tlkot srdca kresťana by mal byť tlkot srdca Spasiteľa: túžba zachrániť duše pred pekelným ohňom. Keď sme stratili túto túžbu, stratili sme tep a kresťania, Cirkev, sa budú zdať takmer mŕtvi. Ako to, že sme sa dostali do doby, keď „ísť na omšu“ znamená byť dobrým katolíkom? Veľkým poslaním Cirkvi – každého jedného veriaceho – je „činiť učeníkov zo všetkých národov“. Pápež Pavol VI povedal, že Cirkev existuje evanjelizovať. Nehovorí nám dnes Pán:
Prečo ma voláš: ‚Pane, Pane‘, ale nerobíš, čo prikazujem? (Lukáš 6:46)
Práve v tejto klíme teraz anjel od Boha varuje vás a mňa: Cirkev bola odovzdaná na jej očistenie a nástrojom tohto očistenia bude svetový poriadok, ktorý ovládacích prvkov. Ako? Cez ducha strachu. Lebo opakom lásky je strach. Láska je zadarmo, dáva, verí, dôveruje. Strach spútava myseľ, zviera slobodu, pochybuje, odmieta absolútne a nikomu neverí. Teda, prostrediesa ekonomika, mor a vojna sa stanú katalyzátormi tohto čistenia, tj. pečate Zjavenia. Stávajú sa prostriedkom, ktorým bude ľudstvo ovládané, či už sú krízy skutočné resp syntetický.
Kanadská „mystička“, ktorú som spoznal a verím, že možno skutočne počuje Pána, je žena, ktorá sa volá „PelianitoV jednej zo svojich krátkych meditácií opakuje slová, ktoré začínam neustále počuť od mnohých duší po celom svete: Stojí za to rozoznať také hlasy:
Moje dieťa, modlite sa! Lebo k môjmu ľudu prichádza ticho a smútok. Moje deti sa obrátili proti mne. Znovu som vydaný do rúk nepriateľa. Kto zostane so mnou pod krížom? Kto bude behať a rozhadzovať sa? Dieťatko, vypros milosť, milosť zostať pod krížom s našou Matkou. Príde deň, keď sa všetko, čo je známe, zmení alebo zmizne. Nehovorím to preto, aby som vám spôsobil úzkosť, ale aby som pripravil vaše srdce na nadchádzajúcu skúšku. Vždy pamätaj, že som s tebou. Pamätaj na modlitbu a modli sa ju často. Modlite sa to s mojou Matkou pod krížom. Cez slzy a úzkosť nikdy nestratila vieru – „Ježišu, dôverujem ti. " -viď www.pelianito.stblogs.com
NÁDEJ V JEHO MILOSRDENSTVO
Ak na toto posolstvo reagujeme so strachom, je to preto, že ešte úplne neveríme v Boží plán a Božiu prítomnosť v našom živote. Je tu! On je s nami! S ním, Nádej je vždy prítomný! Nie je to však nádej oddelená od reality. Pápež Benedikt nedávno znovu potvrdil to, čo bolo ústrednou témou tejto webovej stránky: že Cirkev bude nasledovať Krista v jeho umučení.
Cirkev kráča tou istou cestou a trpí rovnakým osudom ako Kristus, pretože nekoná na základe žiadnej ľudskej logiky alebo sa nespolieha na svoje sily, ale kráča po ceste kríža a stáva sa v synovskej poslušnosti Otcovi, svedok a spoločník na cestách pre celé ľudstvo. -Posolstvo k 83. svetovému dňu misií; 7. september 2009, tlačová agentúra Zenit
Jednou vetou Svätý Otec dáva všetky veci do súvislostí. Cirkev sa musí chopiť Kristovho „údelu“, no tým sa stane „svedkom a sprievodkyňou celého ľudstva“. Ako
krásne sú tieto slová. Lebo keď tieto posledné skúšky našej doby otrasú planétou v jej základoch, keď svet, ako ho vy a ja poznáme, zmizne ako hmla v ohni, vedzte, že nastane hodina najväčšieho svedectva Cirkvi. A náš plač, naša pieseň, naše slovo musí byť toto: ON JE MILOSRDENSTVO. JE VŠETKY MILOSRDENSTVO. DÔVERUJTE TOMU, KTORÝ JE MILOSRDENSTVO. Budeme svedkami Jeho milosrdenstva a Milosrdenstvo sa stane štedrým spoločníkom všetkých, ktorí Ho objímajú.
Čas našich príprav sa skončí a svet, ako ho poznáme, sa zmení. Ale keď sa to stane a keď sa The Final Confrontation skončí, svet sa zmení k lepšiemu. Lebo Kristus už vyhral boj.
Ak dnes pozorne sledujeme, ak nevnímame len tmu, ale aj to, čo je svetlo a dobro v našej dobe, vidíme, ako viera robí mužov a ženy čistými a štedrými a vychováva ich k láske. Burina existuje aj v lone Cirkvi a medzi tými, ktorých Pán povolal do svojej špeciálnej služby. Ale Božie svetlo nezhaslo, dobrá pšenica nebola udusená burinou zla... Je teda Cirkev miestom nádeje? Áno, pretože od nej vždy a nanovo prichádza Božie Slovo, očisťuje nás a ukazuje nám cestu viery. Je miestom nádeje, pretože v nej sa nám Pán naďalej dáva v milosti sviatostí, v slovách zmierenia, v mnohonásobných daroch svojej útechy. Toto všetko nemôže nič zatemniť alebo zničiť, a preto by sme mali byť radi medzi všetkými súženiami. — PÁPEŽ BENEDIKT XVI., 15. mája 2010, Vatikán, VIS
Tento text bol prvýkrát publikovaný 26. septembra 2009. Bol aktualizovaný, pretože tieto slová sú len naliehavejšie a naliehavejšie.
