"Umučenie Krista"
MAL SOM tridsať minút pred mojím stretnutím s klariskami ustavičnej adorácie vo svätyni Najsvätejšej sviatosti v Hanceville v Alabame. Toto sú mníšky, ktoré založila matka Angelica (EWTN), ktorá s nimi žije vo svätyni.
Po čase strávenom v modlitbe pred Ježišom v Najsvätejšej sviatosti som sa potuloval von, aby som sa nadýchol večerného vzduchu. Narazil som na krucifix v životnej veľkosti, ktorý bol veľmi názorný a zobrazoval Kristove rany tak, ako by boli. Pokľakol som pred krížom... a zrazu som sa cítil vtiahnutý do hlbokého miesta smútku.
Po nejakom čase a slzách som povedal: "Pane... prečo si ma neopustil, hriešnika?" A hneď som vo svojom srdci počul:Pretože si ma neopustil."
Postavil som sa, objal som zakrvavené nohy pred sebou a po nejakom čase som zvolal: "Pane, sľubujem, že nikdy nespácham smrteľný hriech ani žiaden hriech proti tebe." Ale hneď ako som povedal tieto slová, začal som intenzívne pociťovať svoju vnútornú chudobu –naprostý chudoba.
Stál som tam a držal som nohy Pravdy a stál som v pravde.
"Ach môj Ježišu. Čím mám splniť svoje sľuby? Čím ich musím dodržať? Nemám nič. Moje ruky sú prázdne!" Nedokážem vysvetliť smútok, ktorý som cítil vo svojom srdci. Každý kúsok mojej duše túžil byť verný Ježišovi, no napriek tomu som sa cítil úplne neschopný mu čokoľvek dať.
"Pane... čím dodržím svoj sľub!?"
A potom Ježiš odpovedal: „Dám ti svoju Matku."
Jeho slová boli ako úder hromu... a plač sa zmenil na vzlyky. Jasnejšie som pochopila úlohu Ježišovej Matky. Je nám daná, aby sme boli formovaní v jej duchovnom lone. Sme vychovávaní a živení jej vernými rukami, formovaní a formovaní v jej Nepoškvrnenom Srdci, vedení a kŕmení jej Múdrosťou a cnosťou, chránení a chránení v jej plášti a modlitbách. Ona, ktorá je plný milosti je daný nám, ktorí máme vypadol z milosti.
Mysľou mi prebleskol apoštol Ján a Ježiš mu dal Máriu pod krížom. "Tu je tvoja matka..." povedal Kristus. "Tu je ten, kto ťa bude matkou."
Znova som sa zamyslel nad predchádzajúcimi Pánovými slovami:Pretože si ma neopustil."
"Ale Pane, ja mať opustil ťa vo svojej hriešnosti."
"Áno, ako Ján, ktorý opustil záhradu ako všetci ostatní... Ale potom sa vrátil ku Mne, pod môj kríž. VRÁTIL SA."
Pochopil som... Ježiš prehliada naše hriechy, keď sa k Nemu vrátime, akoby sme Ho nikdy neopustili.
Milosrdenstvo na mňa teraz tieklo v nekrvavom prúde. Tento Kristus, ktorého som zbičoval a prebodol ním my hriechy, bol utešujúci me. A Dával mi svoju Matku.
"Áno, Pane. Vítam ju vo svojom dome; znovu si ju beriem do svojho srdca... teraz a na večnosť."
Pozrel som sa na hodinky. Bol čas stretnúť sa s mníškami.
— Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Ján 19:27)
…ak sme neverní, on zostáva verný – lebo nemôže zaprieť sám seba. (2 Tim 1:13)
Neboj sa, lebo som ťa vykúpil; Povolal som ťa menom, si môj... si vzácny v mojich očiach a ctený a milujem ťa... (Izaiáš 43:1, 4)
Božský Vykupiteľ chce preniknúť do duše každého trpiaceho cez srdce jeho svätej Matky, prvej a najvznešenejšej zo všetkých vykúpených. Akoby pokračovaním toho materstva, ktoré mu mocou Ducha Svätého darovalo život, umierajúci Kristus udelil stále Panne Márii nový druh materstva -duchovný a univerzálny – voči všetkým ľudským bytostiam, aby každý jednotlivec na púti viery zostal spolu s ňou tesne spojený ku krížu, a aby každá forma utrpenia, daná sviežim životom mocou tento kríž by sa už nemal stať slabosťou človeka, ale mocou Božou. -Salvifici Doloros, 26; Apoštolský list JPII, 11. februára 1984
