od Umučenie Krista
COMFORT. Kde sa v Biblii píše, že kresťan má hľadať útechu? Kde dokonca v dejinách svätých a mystikov katolíckej cirkvi vidíme, že cieľom duše je pohodlie?
Teraz väčšina z vás myslí na materiálny komfort. Iste, to je znepokojujúce miesto modernej mysle. Ale je tu niečo hlbšie…
MYSEĽ KRISTA
Len málo kresťanov už nevie trpieť, or čo robiť s utrpením.
Myslím tým trpieť nespravodlivosť iných a života samotného. A ak kresťania nepoznajú hodnotu a zmysel utrpenia, potom prestáva existovať tá obeta, ktorá...
...doplňte, čo chýba Kristovmu trápeniu pre jeho telo, čiže Cirkev. (Kol 1:24)
Cena tohto výpadku v našej kolektívnej pamäti sa dá merať duše.
"presne tak,“ hovorí diabol. Ak dokáže prinútiť Kristovo telo zabudnúť, že sme pútnikmi na ceste – ceste, ktorá sa začína zdvihnutím kríža a vyvrcholí ukrižovaním ega –, potom vyhral rozhodujúce víťazstvo. Ale je to víťazstvo, ktoré zvyčajne trvá krátko: prenasledovanie je obvyklý spôsob, akým Boh „prebúdza“ pamäť Cirkvi: že existujeme, aby sme milovali tak, ako nás miloval Kristus.
Ježiš neprišiel založiť vidiecky klub s názvom Katolícka cirkev. Prišiel, aby nás vytrhol zo skutočného a súčasného nebezpečenstva večného zatratenia prostredníctvom zvádzania hriechu. On, Hlava, to urobil prostredníctvom krutej smrti na kríži. Cirkev, Jeho Telo, sú teda ruky a nohy, ktorými Ježiš sviatostne a viditeľne naťahuje ruku. Ak teda Hlava prešla cez Kalváriu, bude Telo ušetrené?
MYSEĽ LÁSKY
Ak sme uzdravení Jeho ranami (1 Pt 2: 24)— a my sme Telo Kristovo — tak to je našimi ranami že svet bude uzdravený. Lebo Kristus bude uzdravovať skrze nás.
Sám Ježiš prostredníctvom nich zoslal z východu na západ posvätné a neporušiteľné ohlasovanie večnej spásy. (Mk 16:20, kratší koniec; NAB)
Ale naše rany... tie utrpenia, ktoré nám spôsobujú iní a krutosti života, sú účinné len vtedy, ak ich prijímame s láskou a pre lásku. Pre Boha is láska, a keď niečo robíme s láskou, potom je to Boh transsubstanciáty tá akcia do milosť. Takto sa zúčastňujeme a dopĺňame to, čo chýba prihláška Kristovej obete.
Ak to však nie je láska vytekajúca z našich rán, ale skôr horkosť, hnev, defenzíva, malichernosť, sťažovanie sa a sebaľútosť, potom naše rany iných nezahoja. Otrávia duše a nechajú ich ešte viac rozčarovaných, stratených v hľadaní Krista. Z tohto dôvodu Peter hovorí:
...keďže Kristus trpel v tele, vyzbrojte sa tiež rovnakým postojom. (1 Pt 4: 1)
Nerobte si pohodlie – dajte si „ukrižovať“ – srdce pripravené slúžiť. Všetci budeme v tomto živote trpieť. Ale postoj kresťana je „Budem trpieť pre svojho brata. Budem niesť jeho bremená. Budem prehliadať jeho chyby. Dovolím, aby moja láska prikryla množstvo hriechov.„Takáto láska ničí kniežatstvá a mocnosti!
...vymazal puto proti nám... tiež ho odstránil z nášho stredu, pribil ho na kríž; plieniť kniežatstvá a mocnosti... (Kol 2:14-15)
Práve tento druh lásky svet hľadá... tento druh duše... svätých, ktorí sa stanú známky rozporu vo svete:
Budem ťa milovať bez počítania nákladov. Dovolím ti, aby si ma bičoval svojimi slovami, deptal ma svojou pýchou, zaťažoval ma svojimi chybami, ukrižoval ma svojou necitlivosťou, svojou nelojálnosťou ma opustil v hrobe temnoty. Odpoviem s úsmevom; budem držať jazyk za zubami; Uprednostním tvoje potreby pred mojimi. Prijmem nespravodlivosť vo svojom tele kvôli tebe a kvôli tomu, koho si Boh želá použiť moje utrpenie.
Ach! Takáto láska je v dnešnej dobe vzácna. Ako svet túži vidieť takú tvár, ktorá je tvárou Krista. A keď jedného nájdeme... ako Matku Terezu, Maximiliána Kolbeho alebo Jána Pavla II., celý svet sa zíde, aby smútil nad ich odchodom, či už teraz, alebo po desaťročiach.
Nestojme však v rade so smútiacimi, plačúc nad sebou a nad svojou stratou. Za kým smútime, ak nie za Kristom, ktorý v nich žil? Prečo svet zíza, ak nie ešte jeden pohľad na tú nádej, po ktorej všetci túžime? Kde Ho znova uvidia, ak nie v našej tvári, v našich slovách, našom mlčaní, našej trpezlivosti, našej obete, našej jemnosti, našej ochote odpúšťať?
Zakaždým, keď milujeme týmto spôsobom, zraňuje nás to. Ale lieči svet.
Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov... (John 15: 13)
Ak sa slovo nepremenilo, bude to krv, ktorá sa premení. —PÁPEŽ JÁN PAVOL II., z básne Stanislav
Kliknite tu odhlásiť or Odoslať do tohto vestníka.
