Kto je spasený? I. časť

 

 

CAN cítiš to? Vidíš to? Na svet a dokonca aj na časti Cirkvi sa valí mrak zmätku, ktorý zakrýva, čo je skutočná spása. Dokonca aj katolíci začínajú spochybňovať morálne absolútne zásady a či je Cirkev jednoducho netolerantná – staršia inštitúcia, ktorá zaostáva za najnovšími pokrokmi v psychológii, biológii a humanizme. To vytvára to, čo Benedikt XVI. nazval „negatívnou toleranciou“, pričom v záujme „neurážať nikoho“ sa ruší všetko, čo sa považuje za „urážlivé“. Ale dnes to, čo sa v skutočnosti považuje za urážlivé, už nie je zakorenené v prirodzenom morálnom zákone, ale je poháňané, hovorí Benedikt, ale „relativizmom, to znamená nechať sa zmietať a ‚unášať každým vetrom učenia‘“. ^[1]Kardinál Ratzinger, homília pred konkláve, 18. apríla 2005 menovite čokoľvek je „politicky správne." A teda,

Šíri sa nová intolerancia, to je celkom zrejmé. Existujú dobre zavedené štandardy myslenia, ktoré majú byť vnútené každému... S tým v podstate zažívame zrušenie tolerancie... abstraktné, negatívne náboženstvo sa mení na tyranský štandard, ktorý musí každý nasledovať. — PÁPEŽ BENDIKT XVI. Svetlo sveta, Rozhovor s Petrom Seewaldom, s. 52

Nebezpečenstvo, ironicky, je, že ľudia už nebezpečenstvo nevidia. Realita hriechu, večnosti, neba, pekla, dôsledkov, zodpovednosti atď. sa učia len zriedka, a ak áno, sú bagatelizované alebo im vtláčajú falošnú nádej – ako napríklad novinka, že peklo bude jedného dňa prázdne a že každý bude byť nakoniec v nebi (pozri Peklo je naozaj). Druhou stranou mince je prehnaná reakcia na tento morálny relativizmus, podľa ktorého si niektorí katolícki komentátori myslia, že žiadny rozhovor nie je úplný bez prísneho varovania svojich poslucháčov, že ak nebudú činiť pokánie, budú zatratení. Tak je poškvrnené milosrdenstvo aj spravodlivosť Božia.

Mojím zámerom je nechať vám čo najjasnejšie, najvyváženejšie a najpravdivejšie predstavy o tom, kto a ako je spasený podľa Písma a posvätnej Tradície. Urobím to tak, že porovnám prevládajúci relativistický výklad Písma a potom podám autentické a stále učenie Katolíckej cirkvi.

 

KTO JE ZACHRÁNENÝ?

I. Akt vôle, akt viery

In dnešné evanjeliumčítame krásnu pasáž o pastierovi, ktorý opúšťa celé svoje stádo, aby zachránil „stratenú ovečku“. Keď ho nájde, položí si ho na svoje plecia, vráti sa domov a oslavuje so svojimi susedov a priateľov. Relativistická interpretácia je taká, že Boh prijíma a víta vo svojom dome každý „stratené ovce“, bez ohľadu na to, kto sú alebo čo urobili, a že každý sa nakoniec dostane do neba. Teraz sa pozrime bližšie na túto pasáž a na to, čo hovorí Dobrý pastier svojim susedom po návrate domov:

Radujte sa so mnou, pretože som našiel svoju stratenú ovečku. Hovorím vám, že rovnakým spôsobom bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. (Lukáš 16:6-7)

Stratená ovca sa „nájde“ nielen preto, že ju šiel hľadať Pastier, ale aj preto, že ovca bola ochotný vrátiť sa domov. Tento ochotný „návrat“ je v tejto pasáži označený ako „hriešnik, ktorý robí pokánie“.

Maxim:  Boh hľadá každú „stratenú“ dušu na zemi. Podmienkou návratu domov v náručí Spasiteľa je akt vôle, ktorý sa odvracia od hriechu a zveruje sa Dobrému pastierovi.

 

II. Nechať minulosť za sebou

Tu je kontrastné podobenstvo, v ktorom hlavný hrdina nehľadá „stratených“. V príbehu o márnotratnom synovi otec nechá svojho chlapca, aby sa rozhodol odísť z domu a oddať sa hriešnemu životu. potešenie. Otec ho nevyhľadáva, ale umožňuje chlapcovi uplatniť si slobodu, čo ho paradoxne privedie do otroctva. Na konci tohto podobenstva, keď chlapec začína svoju cestu domov, sa k nemu otec rozbehne a objíme ho. Relativista hovorí, že je to dôkaz, že Boh nikoho neodsudzuje ani nevylučuje.

Bližší pohľad na toto podobenstvo odhalí dve veci. Chlapec nemôže zažiť lásku a milosrdenstvo otca, kým on sa rozhodne zanechať svoju minulosť. Po druhé, chlapec nie je oblečený do nového rúcha, nových sandálov a prsteňa na prst kým priznáva svoju vinu:

Syn mu povedal: „Otče, zhrešil som proti nebu a pred tebou; Už nie som hoden volať sa tvojím synom." (Lukáš 15:21)

Ak vyznáme svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti... Vyznávajte si teda navzájom svoje hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste boli uzdravení... (1 Ján 1:9, Jakub 5:16)

priznať sa komu? Pre tých s autorita odpustiť hriech: apoštoli a ich nástupcovia, ktorým Ježiš povedal:

Komu odpustíte hriechy, sú mu odpustené a komu ich zadržíte, budú zadržané... (Ján 20:23)

Maxim: Do Otcovho domu prichádzame, keď sa rozhodneme opustiť hriech, ktorý nás od Neho oddeľuje. Sme oblečení do svätosti, keď vyznávame svoje hriechy tým, ktorí majú právomoc ich rozhrešiť.

 

III. Neodsudzovaný, ale ani ospravedlňovaný

Ježiš siahol do prachu a postavil na nohy ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Jeho slová boli jednoduché:

Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už viac nehreš. (Ján 8:11)

Relativista hovorí, že je to dôkaz, že Ježiš neodsudzuje ľudí, ktorí žijú napríklad v „alternatívnom“ životnom štýle, ako je aktívny homosexuálny vzťah alebo spolužitie pred manželstvom. Aj keď je pravda, že Ježiš neprišiel odsúdiť hriešnika, neznamená to, že hriešnici neodsudzujú sami seba. ako? Tým, že po prijatí Božieho milosrdenstva úmyselne pokračujeme v hriechu. Podľa Kristových vlastných slov:

Lebo Boh neposlal svojho Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby bol svet skrze neho spasený... Kto verí v Syna, má večný život, ale kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na neho. (Ján 3:17, 36)

Maxim: Bez ohľadu na to, aký hrozný je hriech alebo hriešnik, ak sa kajáme a "už nehreš," máme večný život v Bohu.

 

IV. Všetci sú pozvaní, no nie všetci sú vítaní

In Utorkové evanjelium, Ježiš opisuje Božie kráľovstvo ako hostinu. Pozvánky sa posielajú (židovskému ľudu), ale málokto reaguje. A tak sa posielajú poslovia široko-ďaleko, aby pozvali úplne všetkých k Majstrovmu stolu.

Choďte na cesty a do živých plotov a priveďte ľudí, aby sa naplnil môj dom (Lukáš 14:23).

Relativista by povedal, že je to dôkaz, že nikto nie je vylúčený z omše a prijímania, tým menej z Božieho Kráľovstva, a že všetky náboženstvá sú si rovné. Na čom skutočne záleží je, že sa tak či onak „ukážeme“. V synoptickej verzii tohto evanjelia však čítame ďalší zásadný detail:

…keď sa kráľ prišiel pozrieť na hostí, uvidel tam muža, ktorý nemal svadobné rúcho; a on mu povedal: ,Priateľu, ako si sa sem dostal bez svadobného rúcha?' (Mat 22-11-12)

Hosť bol potom násilne odstránený. Čo je to za svadobný odev a prečo je taký dôležitý?

Biele rúcho symbolizuje, že pokrstený si „obliekol Krista“, vstal s Kristom... Keď sa nováčik stal Božím dieťaťom oblečeným do svadobného rúcha, je pripustený „na Baránkovu svadobnú hostinu“ [Eucharistiu]. -Katechizmus katolíckej cirkvi, n. 1243-1244

Krst je teda predpokladom vstupu do Božieho kráľovstva. Je to sviatosť, ktorá zmýva všetky naše hriechy a spája nás, ako bezplatný dar Božej milosti, s tajomným Kristovým telom, aby sme mali účasť na Kristovom tele. Aj vtedy, smrteľný hriech môže odvolať tento dar a vylúčiť nás z hostiny, v skutočnosti tým, že si vyzlečieme krstné rúcho.

Smrteľný hriech je radikálnou možnosťou ľudskej slobody, rovnako ako samotná láska. Výsledkom je strata lásky k blížnemu a zbavenie milosti posväcujúcej, teda stavu milosti. Ak nie je vykúpená pokáním a Božím odpustením, spôsobí to vylúčenie z Kristovho kráľovstva a večnú smrť pekla, pretože naša sloboda má moc rozhodovať sa navždy, bez možnosti návratu. -Katechizmus Katolíckej cirkvi, č. 1861

Maxim: Každý človek na zemi je pozvaný prijať bezplatný dar večnej spásy, ktorý ponúka Boh, získaný krstom a zaistený sviatosťou zmierenia, ak duša upadne z milosti.

 

V. Názov hovorí za všetko

Podľa Písma, "Boh je láska." Preto, hovorí relativista, Boh by nikdy nikoho nesúdil ani neodsúdil, tým menej by ho uvrhol do pekla. Ako je však vysvetlené vyššie, zatracujeme sa odmietajúc prejsť cez Most spásy (kríž), rozšírený k nám prostredníctvom sviatostí práve z veľkej Božej lásky.

To a Boh má aj iné mená, predovšetkým: Ježiš Kristus.

Porodí syna a ty mu dáš meno Ježiš, pretože on vyslobodí jeho ľud z jeho hriechov. (Matúš 1:21)

Meno Ježiš znamená „Spasiteľ“.^[2]Sv. Pius X. katechizmus, n. 5 Prišiel práve preto, aby nás zachránil od hriechu. Je teda protirečenie povedať, že človek môže zostať v smrteľnom hriechu a napriek tomu tvrdiť, že je spasený.

Maxim: Ježiš prišiel, aby nás zachránil od našich hriechov. Hriešnik je teda spasený len vtedy, ak dovolia Ježišovi, aby ho spasil, čo sa uskutočňuje vierou, ktorá otvára brány posväcujúcej milosti.^[3]porov Ef 2:8

 

POMALY K HNEVU, BOHATÝ NA MILOSRDENSTVO

Stručne povedané, Boh…

...chce každý, aby bol spasený a prišiel k poznaniu pravdy. (1. Timotejovi 2:4)

Všetci sú pozvaní – ale je to podľa Božích podmienok (On nás stvoril; ako nás zachraňuje, je teda Jeho výsadou). Celý plán spásy spočíva v tom, že Kristus v sebe zjednotí celé stvorenie – spojenie, ktoré bolo zničené prvotným hriechom v rajskej záhrade.^[4]porov Ef 1:10 Ale aby sme boli zjednotení s Bohom – čo je definícia šťastia – musíme sa stať „svätý, ako je svätý Boh“, ^[5]por. 1 Peter 1: 16 pretože je nemožné, aby Boh spojil so sebou niečo nečisté. Toto je dielo posväcujúcej milosti v nás, ktoré sa dovršuje prostredníctvom našej spolupráce, keď my „Kajajte sa a verte dobrej správe“ ^[6]porov. Fil 1:6, Marek 1:15 (alebo dokončené v očistec pre tých, ktorí zomierajú v stave milosti, ale ešte nie sú “čisté srdce”- nevyhnutná podmienka "vidieť Boha" [porov. Mat 5:8]).

Ježiš nechce, aby sme sa Ho báli. Znovu a znovu siaha k hriešnikovi práve vtedy, keď sú v stave hriechu, akoby povedal: „Neprišiel som za zdravými, ale za chorými. ja Hľadám stratených, nie tých, ktorí sa už našli. Prelial som za vás svoju krv, aby som vás ňou mohol očistiť. Ľúbim ťa. Si môj. Vráť sa ku mne…"

Vážený čitateľ, nenechajte sa oklamať sofistikami tohto sveta. Boh je absolútny, a preto sú jeho prikázania absolútne. Pravda nemôže byť pravdou dnes a falošnou zajtra, inak to na začiatku nikdy nebola pravda. Učenie Katolíckej cirkvi, ako napríklad učenie o potratoch, antikoncepcii, manželstve, homosexualite, genderizme, abstinencii, umiernenosti atď., môže byť pre nás výzvou a niekedy sa nám môže zdať ťažké alebo protichodné. Ale tieto náuky sú odvodené z absolútneho Božieho Slova a možno im nielen dôverovať, ale môžu sa na ne spoľahnúť, aby priniesli život a radosť.

Pánov zákon je dokonalý, osviežuje dušu. Pánov príkaz je dôveryhodný, dáva múdrosť jednoduchým. Prikázania Hospodinove sú správne, potešujúce srdce. (Žalm 19:8–9)

Keď sme poslušní, prejavujeme sa pokorní ako malé deti. A takým, povedal Ježiš, patrí Kráľovstvo Božie.^[7]Matný 19: 4

Ó, duša ponorená do tmy, nezúfaj. Všetko ešte nie je stratené. Poďte a zverte sa svojmu Bohu, ktorý je láskou a milosrdenstvom ... Nech sa žiadna duša nebojí priblížiť ku Mne, hoci jej hriechy sú také šarlátové ... Nemôžem potrestať ani toho najväčšieho hriešnika, ak sa odvolá na Môj súcit, ale na naopak, ospravedlňujem ho vo svojom nevyspytateľnom a nevyspytateľnom milosrdenstve. —Jesus do St. Faustina, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník, n. 1486, 699, 1146

Boli by sme dušou ako chátrajúca mŕtvola, aby z ľudského hľadiska neexistovala [nádej] na obnovu a všetko by už bolo stratené, nie je to tak s Bohom. Zázrak Božieho milosrdenstva [vo spovedi] obnovuje tú dušu v plnom rozsahu. Ó, akí biedni sú tí, ktorí nevyužívajú zázrak Božieho milosrdenstva! — Ježiš svätej Faustíne o sviatosti zmierenia, Božské milosrdenstvo v mojej duši, Denník, č. 1448

Hriešnik, ktorý v sebe cíti totálnu depriváciu všetkého svätého, čistého a slávnostného kvôli hriechu, hriešnik, ktorý je podľa vlastných očí v úplnej tme, oddelený od nádeje na spásu, od svetla života a od spoločenstvo svätých, je sám priateľom, ktorého Ježiš pozval na večeru, tým, ktorý bol požiadaný, aby vyšiel spoza živých plotov, tým, ktorý požiadal, aby bol partnerom na jeho svadbe a dedičom Boha ... Ktokoľvek je chudobný, hladný, hriešny, padlý alebo nevedomý je hosťom Krista. —Matúš Chudák, Spoločenstvo lásky, p.93

 

Sú nepokrstení zatratení do pekla? Tá odpoveď v Časť II...

 

SÚVISIACE ČÍTANIE

Kto je uložený? Časť II

Tým, ktorí sú v smrteľnom hriechu

Veľká útočisko a bezpečný prístav

Láska moja, vždy máš

 

Mark príde do Arlingtonu v Texase v novembri 2019!

Kliknutím na obrázok nižšie zobrazíte časy a dátumy