Pred pár dňami sa cez našu oblasť prehnal ďalší silný vietor, ktorý nám odvial polovicu úrody sena. Potom posledné dva dni príval dažďa takmer zničil zvyšok. Napadol mi nasledujúci text zo začiatku tohto roka...
Moja dnešná modlitba: „Pane, nie som pokorný. Ó, Ježiš, tichý a pokorný srdcom, urob moje srdce svojmu...“
TAM sú tri úrovne pokory a len málokto z nás prekoná tú prvú.
Prvý je pomerne ľahko viditeľný. Je to vtedy, keď sme my alebo niekto iný arogantný, hrdý alebo defenzívny; keď sme príliš asertívni, tvrdohlaví alebo neochotní prijať určitú realitu. Keď duša rozpozná túto formu pýchy a čini pokánie, je to dobrý a nevyhnutný krok. Naozaj, každý, kto sa o to snaží "buďte dokonalí, ako je dokonalý nebeský Otec" rýchlo začnú vidieť svoje chyby a zlyhania. A pri pokání z nich môžu dokonca úprimne povedať: „Pane, ja nie som nič. Som nešťastný chudák. Zľutuj sa nado mnou." Toto sebapoznanie je nevyhnutné. Ako som už povedal, "pravda ťa oslobodí," a prvá pravda je pravda o tom, kto som a kto nie som. Ale opäť, toto je len a Prvý krok k autentickej pokore; uznanie vlastnej arogancie nie je plnosťou pokory. Musí ísť hlbšie. Ďalšiu úroveň je však oveľa ťažšie rozpoznať.
Skutočne pokorná duša je tá, ktorá nielen prijíma svoju vnútornú chudobu, ale prijíma aj každú exteriér krížik tiež. Duša, ktorá je stále zajatá pýchou, sa môže javiť ako pokorná; opäť by mohli povedať: „Som najväčší hriešnik a nie svätý človek. Môžu chodiť na omšu, modliť sa každý deň a chodiť do spovednice. Niečo im však chýba: stále neprijímajú každú skúšku, ktorá sa im naskytne, ako povoľnú Božiu vôľu. Skôr hovoria: „Pane, snažím sa ti slúžiť a byť verný. Prečo dovoľuješ, aby sa mi to stalo?"
Ale to je ten, kto ešte nie je skutočne pokorný... ako kedysi Peter. Neprijal, že kríž je jedinou cestou k vzkrieseniu; že pšeničné zrno musí zomrieť, aby prinieslo ovocie. Keď Ježiš povedal, že musí ísť hore do Jeruzalema trpieť a zomrieť, Peter sa zamračil:
Bože chráň, Pane! Nič také sa ti nikdy nestane. (Mat 6:22)
Ježiš pokarhal nielen Petra, ale aj otca pýchy:
Choď za mňa, Satan! Si pre mňa prekážkou. Nemyslíš ako Boh, ale ako ľudia. (6:23)
No, len pár veršov predtým Ježiš pochválil Petrovu vieru a vyhlásil ho za „skalu“! Ale v tej nasledujúcej scéne bol Peter skôr ako bridlica. Bol ako tá „skalnatá pôda“, na ktorej sa semeno Božieho slova nemohlo zakoreniť.
Tí na skalnatej pôde sú tí, ktorí, keď počujú, s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú koreňa; veria len na čas a v čase skúšky odpadnú. (Lukáš 8:13)
Takéto duše ešte nie sú autenticky pokorné. Skutočná pokora je, keď prijímame všetko, čo Boh dovoľuje v našom živote, pretože k nám skutočne neprichádza nič, čo by Jeho povoľná vôľa nedovolila. Ako často, keď prídu skúšky, choroba alebo tragédia (ako u každého), povedali sme: „Bože chráň, 
Pane! Nič také by sa mi nemalo stať! Nie som tvoje dieťa? Či nie som tvoj služobník, priateľ a učeník?" Na čo Ježiš odpovedá:
Ste moji priatelia, ak budete robiť to, čo vám prikazujem... keď budete plne trénovaní, každý učeník bude ako jeho učiteľ. (Ján 15:14; Lukáš 6:40)
To znamená, že skutočne pokorná duša vo všetkom povie: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova," [1]Lukáš 1: 38 a "Nie moja vôľa, ale tvoja vôľa sa stala." [2]Lukáš 22: 42
...vyprázdnil sa, vzal na seba podobu otroka...ponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, dokonca na smrť na kríži. (Flp 2:7-8)
Ježiš je stelesnením pokory; Mária je Jeho kópia.
Učeník, ktorý je ako On, neodmieta ani Božie požehnania, ani Jeho kázeň; prijíma útechu aj spustošenie; ako Mária nenasleduje Ježiša z bezpečnej vzdialenosti, ale padá pred krížom a má účasť na všetkých jeho utrpeniach, keď spája svoje protivenstvá s Kristovými.
Niekto mi podal kartičku s odrazom na zadnej strane. Veľmi pekne zhŕňa to, čo bolo povedané vyššie.
Pokora je večné ticho srdca.
Je to nemať problémy.
Nikdy by ste sa nemali rozčuľovať, byť naštvaný, podráždený, ubolený alebo sklamaný.
Je to neočakávať nič, čudovať sa ničomu, čo sa mi robí,
cítiť, že sa proti mne nič nerobí.
Je to byť v pokoji, keď ma nikto nechváli,
a keď som obviňovaný a opovrhovaný.
Je to mať v sebe požehnaný domov, kam môžem vstúpiť,
zavri dvere, kľakni k môjmu Bohu v skrytosti,
a som v pokoji ako v hlbokom mori pokoja,
keď sa všetko okolo a hore trápi.
(Neznámy autor)
Napokon, duša zostáva v skutočnej pokore, keď prijíma všetko spomenuté – ale bráni sa akémukoľvek druhu sebauspokojenie -akoby povedal: „Ach, konečne to chápem; Mám to vymyslené; Prišiel som... atď." Svätý Pio varoval pred týmto najchytrejším nepriateľom:
Buďme stále v strehu a nedovoľme, aby tento veľmi impozantný nepriateľ [spokojnosti so sebou samým] prenikol do našich myslí a sŕdc, pretože akonáhle vstúpi, pustoší každú cnosť, kazí každú svätosť a kazí všetko, čo je dobré a pekné. -od Duchovné smerovanie Padre Pia pre každý deň, editoval Gianluigi Pasquale, Servant Books; Xeb. 25
Všetko, čo je dobré, je Božie – ostatné je moje. Ak môj život prináša dobré ovocie, je to preto, že vo mne pôsobí Ten, ktorý je Dobrý. Lebo Ježiš povedal: "bezo mňa nemôžete nič urobiť." [3]John 15: 5
ľutovať hrdosti, zvyšok v Božej vôli a vzdať sa akékoľvek sebauspokojenie a objavíš sladkosť kríža. Pretože Božia vôľa je semenom skutočnej radosti a skutočného pokoja. Je to jedlo pre pokorných.
Prvýkrát uverejnené 26. februára 2018.
Pomôcť Markovi a jeho rodine pri zotavovaní sa z búrky
ktorý začína tento týždeň, pridajte správu:
„Mallett Family Relief“ k vášmu daru.
Požehnaj a ďakujem!
Na cestu s Markom dovnútra Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
