TERAZ SLOVO O Hromadných čítaniach
pre 7. januára 2014
Liturgické texty tu
Foto Claudia Peri, EPA/Landov
NEDÁVNO, niekto napísal a požiadal o radu, čo robiť v situáciách s ľuďmi, ktorí odmietajú vieru:
Viem, že máme slúžiť a pomáhať našej rodine v Kristovi, ale keď mi ľudia povedia, že už nechodia na svätú omšu alebo nenávidia Cirkev... Som taký šokovaný, moja myseľ je prázdna! Prosím Ducha Svätého, aby prišiel na mňa...ale nič nedostávam...Nemám slová útechy alebo evanjelizácie. —GS
Ako máme ako katolíci reagovať na neveriacich? K ateistom? K fundamentalistom? Tým, ktorí nás vyrušujú? Ľuďom žijúcim v smrteľnom hriechu v našich rodinách aj mimo nich? Toto sú otázky, ktoré dostávam pomerne často. Odpoveď na toto všetko je láska za povrchom.
Pápež František nedávno napísal:
Ak sa máme deliť o svoj život s ostatnými a štedro dávať zo seba, musíme si tiež uvedomiť, že každý človek je hodný nášho darovania. Nie pre ich fyzický vzhľad, ich schopnosti, ich jazyk, ich spôsob myslenia alebo pre akékoľvek zadosťučinenie, ktoré by sme mohli dostať, ale skôr preto, že sú Božím dielom, jeho stvorením. Boh stvoril tú osobu na svoj obraz a ona alebo ona odráža niečo z Božej slávy. Každý človek je predmetom nekonečnej Božej nehy a on sám je prítomný v ich živote. Ježiš za túto osobu obetoval svoju vzácnu krv na kríži. Bez ohľadu na zdanie je každý človek nesmierne svätý a zaslúži si našu lásku. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 274
Možno sa pýtate: „Ale ako je niekto, kto žije v hriechu, „svätý“? Ako si podvodník, vrah, pornograf alebo pedofil zaslúži našu lásku? Odpoveďou je pozrieť sa za povrch, za kuklu hriechu a slabosti, ktorá skresľuje a skrýva obraz, v ktorom je každý človek je vytvorený. Keď blahoslavená Matka Tereza vyberala vychudnuté duše doslova z kalkatských žľabov, nepýtala sa ich, či sú katolíci, hinduisti alebo moslimovia. Nepýtala sa, či verne chodia na svätú omšu, majú sex pred svadbou, či používajú antikoncepciu alebo či sa vzdelávajú doma. Jednoducho milovala za povrchom ich stavu, ich náboženstva, ich „rodovej identity“ a tak ďalej.
Pán neobracia na vieru; Dáva lásku. A táto láska vás hľadá a čaká na vás, ktorí v tejto chvíli neveríte alebo ste ďaleko. A toto je láska Božia. —POPE FRANCIS, Angelus, Námestie svätého Petra, 6. januára 2014; Nezávislé katolícke správy
Mohli by ste vstúpiť do nemocničnej izby a stať sa Kristom homosexuálovi zomierajúcemu na AIDS, ktorý celý život prespával s inými mužmi? Vidíte, toto dnes myslí svätý Ján v prvom čítaní:
Kto je bez lásky, nepozná Boha, lebo Boh je láska.
A objasňuje čo druh o láske je to, keď hovorí:
V tom je láska: nie že my sme milovali Boha, ale že on miloval nás.
Ježiš nečakal s príchodom na svet, kým nebudeme svätí. Nevstúpil do času, keď boli všetci cirkevní a svätí. Stal sa jedným z nás, keď sme my najmenej zaslúžil si Jeho lásku. A čo urobil? Večeral v dome hriešnika, natiahol ruku k prostitútke, zhováral sa s mýtnikom. Áno, vieme to... tak prečo sa zazelenáme, keď sa do toho postaví hriešnik, prostitútka a vyberač daní náš dvere? Musíme milovať nad povrch, čo urobil Ježiš. To, čo videl v očiach Zacheja, Márie Magdalény a Matúša, bolo to obraz, v ktorom boli vytvorené. Tento obraz, hoci bol skreslený hriechom, nezmenšil ich prirodzenú dôstojnosť, dôstojnosť, ktorá je svätá, úžasná a v stvorení nemá obdoby.
Mám dogmatickú istotu: Boh je v živote každého človeka. Boh je v živote každého človeka. Aj keď bol život človeka katastrofou, aj keď ho zničia zlozvyky, drogy alebo čokoľvek iné - v živote tohto človeka je Boh. Môžete, musíte sa snažiť hľadať Boha v každom ľudskom živote. Aj keď je život človeka krajinou plnou tŕňov a buriny, vždy sa nájde priestor, v ktorom môže dobré semeno rásť. Musíte dôverovať Bohu. —PÁPEŽ FRANTIŠEK, rozhovor, americamagazine.org, Septembra, 2013
Takže keď žalmista hovorí: „Bude brániť utrápených medzi ľudom, zachráni deti chudobných“, to je to, čo to znamená: Ježiš prichádza brániť dôstojnosť každého jedného človeka (a samozrejme, najvyššou obranou duše je dosiahnuť jej spásu. Preto výzva z hriechu je neodmysliteľnou súčasťou lásky. Ale „prvé vyhlásenie“, ktoré musí naša prítomnosť a činy odovzdať druhému, je, že sú milovaní. Potom, hovorí pápež František: „Práve z tohto návrhu potom vyplývajú morálne dôsledky...“ [1]americamagazine.orgseptember 2013 ) A tak, keď stojíte pred niekým, kto je antagonista, ktorý je ustaraný, vzpurný, odporný, nahnevaný, zranený, osamelý, stratený... sú to tí utrápení a chudobní, ktorí potrebujú Kristovu lásku. Potrebujú byť prijatí takí, akí sú, s bezpodmienečnou láskou. ako? Dajte žobrákovi mincu. Trpezlivo počúvajte argumenty ateistu. Poskytnite pohostinnosť tomu, kto je nahý, hladný a vo väzení hriechu.
Sluhami evanjelia musia byť ľudia, ktorí dokážu zahriať srdcia ľudí, ktorí s nimi kráčajú temnou nocou, ktorí vedia viesť dialóg a sami zostúpiť do noci svojho ľudu, do temnoty, ale bez toho, aby sa stratili. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, americamagazine.orgseptember 2013
Ako hovorí Ježiš v dnešnom evanjeliu, keď mu apoštoli povedali, že tisíce sú hladné:
Dajte im sami nejaké jedlo.
"Ale čo im daj?" pýtajú sa apoštoli – rovnakú otázku ako môj čitateľ vyššie. Je pozoruhodné, že Ježiš živí ľudí z čoho oni dal Mu: päť chlebov a dve ryby. Rovnako, keď ste s ostatnými, netrápte sa natoľko, že sú na rovnakej stránke ako vy, ako aj vy s nimi. To znamená, stotožniť sa s ich zranením; počúvať ich smútok; pochopiť ich hnev. Uvedomte si, že to, čo počujete a vidíte, je často maska a zranené srdce, ktoré zakrýva Božie dieťa vo vnútri. Vezmi to, čo ti v tejto chvíli dávajú: päť chlebov a dve ryby ich duchovnej a telesnej chudoby a svojou láskou a príhovorom to predlož Pánovi. On potom vo svojom vlastnom čase znásobí váš skutok lásky svojím vlastným spôsobom.
Môžeme si byť istí, že sa nestratí žiadny z našich skutkov lásky, ani žiadny z našich činov úprimného záujmu o druhých. Žiadny jediný skutok lásky k Bohu sa nestratí, žiadne veľkorysé úsilie nie je zbytočné, žiadna bolestná vytrvalosť nie je zbytočná... Je možné, že Pán použije naše obete na zasypanie požehnaním v inej časti sveta, ktorú nikdy nenavštívime. Duch Svätý koná ako chce, kedy chce a kde chce; zverujeme sa bez toho, aby sme predstierali, že vidíme výrazné výsledky. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, n. 279
Keď si ľudia uvedomia, že sú milovaní, múry začnú padať – možno nie hneď; možno nie nikdy v tvojej prítomnosti... Ale žiadna láska nie je nikdy stratená alebo stratená, pretože „Boh je láska.“ A ak sme stvorení na obraz Lásky, potom pod povrchom našich zranených sŕdc leží Boh. Je to On, ktorého musíme hľadať a milovať v tom druhom, najmä v „najmenším z našich bratov“.
SÚVISIACE ČÍTANIE
Obdržať Teraz slovo,
kliknite na banner nižšie až predplatiť.
Váš e-mail nebude zdieľaný s nikým.
Duchovné jedlo na zamyslenie je apoštolát na plný úväzok.
Ďakujem za tvoju podporu!
Pridajte sa k Markovi na Facebooku a Twitteri!
poznámky pod čiarou
| ↑1 | americamagazine.orgseptember 2013 |
|---|