Láska vydláždi cestu

TERAZ SLOVO O Hromadných čítaniach
pre 8. januára 2014

Liturgické texty tu

Kristus kráčajúci po vode, Július von Klever

 

ČASŤ odpovede čitateľa na včerajšie Slovo teraz, Láska za povrchom:

To, čo ste povedali, je veľká pravda... Ale myslím si, že jediným zameraním Cirkvi od Druhého vatikánskeho koncilu bola láska, láska, láska, láska – s nulovým zameraním na následky hriešnych činov... Myslím si, že to najláskavejšie, čo môže človek urobiť. pacient s AIDS (alebo cudzoložník, divák porno, klamár atď.) im povie, že ak nebudú činiť pokánie, strávia večnosť v najtemnejšej priepasti pekla. Neradi to počujú, ale je to Slovo Božie a Slovo Božie má moc oslobodiť zajatých... Hriešnici radi počujú utešujúce, telesné slová, neuvedomujú si, že jemné, hladké slová, nežné objatia a príjemný rozhovor bez tvrdej pravdy je klamný a bezmocný, falošné kresťanstvo, bez moci. —NC

Skôr než sa pozrieme na dnešné omše, prečo sa nepozrieť na to, ako Ježiš zareagoval, keď urobil „to najláskavejšie, čo človek môže urobiť“:

Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život... (Ján 15:13)

Keď bol Ježiš ukrižovaný, mlčal pred hriešnikmi, odpustil svojim prenasledovateľom a prihováral sa za nich. Nekarhal ich slovami: „Nevidíte, že ukrižujete svojho Boha? Ak nebudeš činiť pokánie, pôjdeš do pekla." Napriek tomu sa stotník obrátil až úplným Pánovým činom sebadarovania. Okrem toho bol Ježiš ukrižovaný medzi dvoma zlodejmi, pričom obaja boli „na smrteľnej posteli“ len niekoľko minút od toho, aby mohli čeliť večnému odlúčeniu od Boha kvôli svojim minulým životom. A predsa im Ježiš nič nehovorí, nechať Jeho akt lásky, aby otvoril ich srdcia. V prípade jediného zlodeja odpovedal na Kristovu lásku a ocitol sa vítaný v raji. Čo sa týka druhého zlodeja, nevieme, čo sa s ním stalo. Možno vo svojich posledných chvíľach prehodnotil všetko, čo videl a počul, a v poslednom dychu oľutoval... ^[1]porov Milosrdenstvo v chaose

Ježiš prostredníctvom tohto sebadarovania modeluje samotné srdce evanjelizácie, a to je súcit.

Cirkev sa nezapája do prozelytizmu. Namiesto toho rastie podľa „príťažlivosti“: tak ako Kristus „láka všetko k sebe“ silou svojej lásky, ktorá vrcholí obetou kríža, tak aj Cirkev plní svoje poslanie do tej miery, že v jednote s Kristom uskutočňuje každé svoje dielo v duchovnom duchu a praktické napodobňovanie lásky k jej Pánovi. —BENEDIKT XVI., Homília k otvoreniu piatej generálnej konferencie latinskoamerických a karibských biskupov, 13. mája 2007; vatikán.va

Dal som vám vzor, ​​ktorý by ste mali nasledovať, aby ste to, čo som urobil pre vás, urobili aj vy. (Ján 13:14-15)

Pápež František píše, že prvotné ohlasovanie evanjelia resp kerygma má ekonomiku priorít; že „má vyjadrovať Božiu spasiteľnú lásku, ktorá predchádza akúkoľvek morálnu a náboženskú povinnosť z našej strany; nemala by vnucovať pravdu, ale apelovať na slobodu; mala by sa vyznačovať radosťou, povzbudením, živosťou a harmonickou rovnováhou... prístupnosťou, pripravenosťou na dialóg, trpezlivosťou, vrúcnosťou a prijatím, ktoré nie je odsudzujúce.“ ^[2]Evangelii gaudium, n. 165 Takže jato je láska a pravda, nie jedno alebo druhé; ale milovať je to, čo pripravuje pôdu pre semená pravdy.

Týmto spôsobom nielenže slúžime charite osvietenej pravdou, ale tiež pomáhame dodať pravde dôveryhodnosť, demonštrujúc jej presvedčivú a overujúcu silu v praktickom prostredí spoločenského života.. -BENEDIKT XVI. Charita vo Varitate, č. 2

V dnešnom evanjeliu Ježiš kráča po vode smerom k apoštolom, ktorých na jazere zastihne veterná smršť. Keď Ho uvideli,…

…boli vystrašení. Ale hneď s nimi prehovoril: „Naberte odvahu, to som ja, nebojte sa! ...Nerozumeli incidentu s chlebmi. Naopak, ich srdcia boli zatvrdnuté.

Svätý Marek spája Ježiša kráčajúceho po vode s rozmnožovaním chlebov vo včerajšom evanjeliu. aká je súvislosť? Je to Kristovo vyhlásenie: Naber odvahu, to som ja, neboj sa! To bolo základné posolstvo pri nasýtení piatich tisícok: Ježiš prichádza, nie odsudzovať, ^[3]por. Jn. 3:17 ale priniesť život všetkým; lebo aj ten najzatvrdilejší hriešnik dostal chlieb na jedenie. Často sú hriešnici v skutočnosti vydesení a zarmútení kvôli svojim minulým hriechom, pretože „strach súvisí s trestom. " ^[4]1 Jn 4 to je súcit ktorý roztápa zatvrdnuté srdcia a prebúdza spiace duše.

Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec... Deti, nemilujme slovom ani rečou, ale skutkom a pravdou. (Lukáš 6:36; 1. Jána 3:18)

Áno, viem, dá sa argumentovať, že strach z pekla je tiež studená sprcha. Ale v Jánovi 3:16, ktorý kresťania často používajú ako základ svojej evanjelizácie, začína: „Lebo Boh tak miloval svet...“,“ nie, „Lebo Boh bol tak otrávený svetom...“ Ako nás Boh „tak miloval“? Nie tým, že hriešnikovi, prostitútke a mýtnikovi povedia, že ak v Neho neveria, sú zatratení do pekla. Skôr tým, že im dáte vedieť, že boli absolútne Ním milovaní, bez ohľadu na to, aký vážny je ich hriešny stav. Zopakujem to: si milovaný, bez ohľadu na to, v akom hriešnom stave sa nachádzaš. Je to táto bezpodmienečná láska Spasiteľa, ktorá otvára naše srdcia nádeji, možnosti raja, a teda posolstvu pokánia: „Kto v Neho verí, nezahynie, ale má večný život... Choď a už nehreš." ^[5]Jn. 3:16; 8:11

Nalomenú trstinu nezlomí a slabo horiaci knôt neuhasí. (Iz 42:3)

Tak nám svätý Ján v prvom čítaní hovorí:

...ak nás Boh tak miloval, aj my sa musíme milovať navzájom.

Keď sa približujete k druhým, nie ani tak k duši, aby ste ju zachránili, ale k človeku, ktorého milujte do života, vaše činy volajú: “Odvaha! Už to nie som ja, ale Ježiš, ktorý ťa cezo mňa miluje. Neboj sa!"

Ľudia počúvajú svedkov ochotnejšie ako učitelia, a keď počúvajú učiteľov, je to preto, že sú svedkami. Preto bude Cirkev evanjelizovať svet predovšetkým správaním Cirkvi, živým svedectvom vernosti Pánu Ježišovi. —POPE PAULA VI., Evanjelizácia v modernom svete, č. 41

To však neznamená niekedy tvrdá láska nie je potrebná, ^[6]porov. 1 Kor 5-2; Mt 5:18-16; Matt 17 ani mlčať o realite večného zatratenia. Tvrdá láska však nie je štandardom.

Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov. (Ž 103:10)

„Poháňaná evanjelizácia“, pri ktorej sa len odhodí slová „Kajajte sa, alebo zahyniete“, je v dnešnej dobe zvyčajne kontraproduktívna a posilňuje škodlivé stereotypy. 

Paul je pontifex, staviteľ mostov. Nechce sa stať staviteľom múrov. Nehovorí: „Modlári, choďte do čerta!“ Toto je postoj Pavla ... Postavte most k ich srdcu, aby mohli urobiť ďalší krok a ohlasovať Ježiša Krista. —PÁPEŽ FRANTIŠEK, Homília, 8. mája 2013; Katolícka spravodajská služba

Láska si vyžaduje investíciu od nás samých, pretože „evanjelizačné spoločenstvo je tiež oporou, stojí pri ľuďoch na každom kroku, bez ohľadu na to, aké ťažké alebo zdĺhavé to môže byť... Evanjelizácia pozostáva väčšinou z trpezlivosti a nerešpektovania časových obmedzení. “ ^[7]Pápež František, Evangelii Gaudium, n.24

Láska teda dláždi cestu pravde – a áno, niekedy aj tvrdej pravde.

Aj keď to znie zjavne, duchovné sprevádzanie musí viesť ostatných stále bližšie k Bohu, v ktorom dosiahneme skutočnú slobodu. Niektorí ľudia si myslia, že sú slobodní, ak sa môžu vyhnúť Bohu; nevidia, že zostávajú existenčne osirelí, bezmocní a bezdomovci. Prestávajú byť pútnikmi a stávajú sa z nich tuláci, poletujú okolo seba a nikdy sa nikam nedostanú. Ich sprevádzanie by bolo kontraproduktívne, ak by sa z toho stala terapia podporujúca ich absorpciu do seba a prestala by byť púť s Kristom k Otcovi. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Evangelii gaudium, č. 170

 

SÚVISIACE ČÍTANIE

• Láska a pravda

• Škola kompromisu

• Nazývanie jablka broskyňou

• Blahoslavení mierotvorcovia

• Znaky pravého apoštola: V mene Ježiš

• Pri stávaní sa Living Wells