Podporoval pápež František náboženstvo jedného sveta?

 

FUNDAMENTALISTA webové stránky rýchlo vyhlásili:

„PÁPEŽ FRANTIŠEK ZVEREJŇUJE VIDEO MODLITBA ZA JEDEN SVETOVÝ NÁBOŽENSTVO, V ktorom sa všetky vierovyznania HOVORÍ ROVNAKÉ“

Spravodajský web o „časoch konca“ tvrdí:

„PÁPEŽ FRANTIŠEK VYHLÁSI JEDNO SVETOVÉ NÁBOŽENSTVO“

A ultrakonzervatívne katolícke webové stránky vyhlásili, že pápež František hlása „herézu!“

Reagujú tak na nedávnu video iniciatívu globálnej modlitebnej siete Apostleship of Prayer riadenej jezuitmi v spolupráci s Vatikánskym televíznym centrom (CTV). Minútu a pol dlhé video si môžete pozrieť nižšie.

Povedal teda pápež, že „všetky viery sú rovnaké“? Nie, povedal, že „väčšina obyvateľov planéty sa považuje za veriacich“ v Boha. Naznačil pápež, že všetky náboženstvá sú si rovné? Nie, v skutočnosti povedal, že jedinou istotou medzi nami je, že sme „všetci Božie deti“. Volal pápež po „jednom svetovom náboženstve“? Nie, žiadal, aby „úprimný dialóg medzi mužmi a ženami rôznych vierovyznaní mohol priniesť ovocie pokoja spravodlivosti“. Nežiadal katolíkov, aby otvorili naše oltáre iným náboženstvám, ale žiadal naše „modlitby“ za úmysel „mieru a spravodlivosti“.

Jednoduchá odpoveď na to, o čom je toto video, sú dve slová: medzináboženský dialóg. Avšak pre tých, ktorí si to mýlia so synkretizmom – zlučovaním alebo pokusom o splynutie náboženstiev – čítajte ďalej.

 

HERÉZIA ALEBO NÁDEJ?

Pozrime sa na tri body vyššie vo svetle Písma a posvätnej tradície, aby sme určili, či je pápež František falošným prorokom... alebo verným.

 

I. Väčšina je veriacich?

Verí väčšina ľudí v Boha? Väčšina ľudí do veria v božskú bytosť, aj keď možno ešte nepoznajú jediného pravého Boha – Otca, Syna a Ducha Svätého. Dôvodom je, že:

Človek je svojou povahou a povolaním náboženská bytosť. -Katechizmus katolíckej cirkvi, n. 44

Dráma ľudských dejín ako taká je prepletená s neustálym pocitom One Beyond, uvedomením, ktoré v priebehu storočí ustúpilo rôznym chybným a zavádzajúcim náboženským prejavom.

V mnohých ohľadoch počas dejín až do súčasnosti ľudia vyjadrili svoje hľadanie Boha vo svojich náboženských vierach a správaní: vo svojich modlitbách, obetiach, rituáloch, meditáciách atď. Tieto formy náboženského prejavu sú napriek nejasnostiam, ktoré so sebou často prinášajú, také univerzálne, že človeka možno nazvať človekom náboženská bytosť. -Katechizmus katolíckej cirkvi (CCC), n. 28

Dokonca aj kresťania majú často skreslený pohľad na Boha: vidia ho buď ako vzdialenú, hnevlivú bytosť... alebo ako milosrdného dobrotivého plyšového medvedíka... alebo nejaký iný obraz, do ktorého premietajú svoje vlastné predsudky založené na našich ľudských skúsenostiach, najmä tých čerpané od našich rodičov. Avšak to, či je pohľad človeka na Boha mierne alebo hrubo skreslený, neznižuje skutočnosť, že každý človek je stvorený pre Boha, a preto Ho bytostne túži poznať.

 

II. Sme všetci Božími deťmi?

Kresťan by mohol dospieť k záveru, že iba tí, ktorí sú pokrstení, sú „synmi a dcérami Božími“. Lebo ako napísal svätý Ján vo svojom evanjeliu,

...tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi, tým, ktorí veria v jeho meno. (Ján 1:12)

Toto je len jeden zo spôsobov, ako Písmo opisuje náš vzťah k Najsvätejšej Trojici prostredníctvom krstu. Písmo o nás hovorí aj ako o „ratolestiach“ viniča; „nevesta“ ženíchovi; a „kňazi“, „sudcovia“ a „spoludediči“. Toto všetko sú spôsoby, ako opísať nový duchovný vzťah veriacich v Ježiša Krista.

Ale podobenstvo o márnotratnom synovi poskytuje aj inú analógiu. Že celá ľudská rasa je ako márnotratník; všetci sme skrze prvotný hriech boli oddelený od Otca. ale On je stále naším Otcom. Všetci sme stvorení z „myšlienky“ Boha. Všetci máme rovnakých rodičov predkov.

Od jedného praotca [Boh] stvoril všetky národy, aby obývali celú zem, a určil im časy existencie a hranice miest, kde budú bývať, aby hľadali Boha a možno ho tápali a našli ho – hoci v skutočnosti nie je ďaleko od každého z nás. Lebo „v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“. -CCC, 28

A tak, tým príroda, sme Jeho deti; podľa duch, však nie sme. Proces vedenia „márnotratného“ späť k Nemu, aby sme sa stali skutočnými synmi a dcérami v plnom spoločenstve, sa teda začal „vyvoleným ľudom“.

Ľud pochádzajúci z Abraháma bude správcom zasľúbenia daným patriarchom, vyvolenému ľudu, povolanému pripraviť sa na deň, keď Boh zhromaždí všetky svoje deti do jednoty Cirkvi. Boli by koreňom, na ktorý budú naštepení pohania, keď uveria. -CCC60

 

III. Je dialóg s inými náboženstvami rovnaký ako vytvorenie „jedného svetového náboženstva“?

Pápež František hovorí, že cieľom tohto dialógu nie je vytvoriť jedno svetové náboženstvo, ale „priniesť ovocie pokoja spravodlivosti“. Na pozadí týchto slov je dnešné prepuknutie násilia „v mene Boha“, ako aj medzináboženský dialóg, ktorý sa uskutočnil v januári 2015 na Srí Lanke. Pápež František tam uviedol, že Katolícka cirkev „neodmieta nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté“ ^[1]Katolícky herald, 13. januára 2015; porov. Náš Aetate, 2 a že „V tomto duchu úcty si katolícka cirkev želá spolupracovať s vami a so všetkými ľuďmi dobrej vôle, pri hľadaní blaha všetkých…“ Dalo by sa povedať, že Františkovým zámerom v medzináboženskom dialógu v tejto dobe je pomôcť zabezpečiť blaho národov podľa Matúša 25:

Amen, hovorím vám, čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mat 25:40)

V skutočnosti bol svätý Pavol medzi prvými, ktorí sa zapojili do „medzináboženského dialógu“ s cieľom šíriť ďalší, primárny aspekt evanjelia: obrátenie duší. Aj keď správny výraz pre to je jednoducho „evanjelizácia“, je jasné, že svätý Pavol používa rovnaké nástroje, aké používame dnes, aby na začiatku zaujal poslucháčov nežidovsko-kresťanských náboženstiev. V knihe Skutkov apoštolov Pavol vstupuje do Areopágu, kultúrneho centra Atén.

…debatoval v synagóge so Židmi a s veriacimi a denne na verejnom námestí s tým, kto tam bol. Dokonca aj niektorí epikurejskí a stoickí filozofi s ním diskutovali. (Skutky 17:17–18)

Epikurejci sa zaoberali hľadaním šťastia prostredníctvom triezveho uvažovania, zatiaľ čo stoici boli viac podobní dnešným panteistom, ktorí uctievajú prírodu. V skutočnosti, tak ako pápež František potvrdil, že Cirkev uznáva to, čo je „pravdivé“ v iných náboženstvách, tak aj svätý Pavol uznáva pravdy ich gréckych filozofov a básnikov:

Z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby prebývalo na celom povrchu zeme, a určil usporiadané ročné obdobia a hranice ich oblastí, aby ľudia hľadali Boha, ba možno po ňom tápali a našli ho, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás. Lebo 'V ňom žijeme, hýbeme sa a sme,' ako povedali aj niektorí vaši básnici, 'Lebo aj my sme jeho potomstvo.' (Skutky 17:26–28)

 

SPOLOČNÁ PÔDA... EVANJELICKÁ PRÍPRAVA

Práve v tomto uznaní pravdy, dobra v druhom, „čo máme spoločné“, nachádza pápež František nádej, že „sa otvoria nové cesty pre vzájomnú úctu, spoluprácu a vlastne aj priateľstvo“. ^[2]Medzináboženský dialóg na Srí Lanke, Katolícky herald, 13. januára 2015 Jedným slovom, „vzťah“ tvorí v konečnom dôsledku najlepší základ a príležitosť pre evanjelium.

…[Druhý vatikánsky] koncil hovoril o „evanjelických prípravách“ v súvislosti s „niečím dobrým a autentickým“, čo možno nájsť v osobách a niekedy aj v náboženských iniciatívach. Na žiadnej stránke nie je explicitná zmienka o náboženstvách ako o spôsoboch spásy. —Ilaria Morali, teologička; „Nedorozumenia o medzináboženskom dialógu“; ewtn.com

Je len jeden prostredník Otca, a tým je Ježiš Kristus. Všetky náboženstvá nie sú rovnaké, ani všetky náboženstvá nevedú k jedinému pravému Bohu. Ako Katechizmus uvádza:

...koncil učí, že Cirkev, ktorá je teraz pútnikom na zemi, je nevyhnutná pre spásu: jediný Kristus je prostredníkom a cestou spásy; je nám prítomný vo svojom tele, ktorým je Cirkev. On sám výslovne tvrdil nevyhnutnosť viery a krstu, a tým zároveň potvrdil nevyhnutnosť Cirkvi, do ktorej ľudia vstupujú krstom ako dverami. Preto nemohli byť spasení tí, ktorí vedia, že Katolícku cirkev založil podľa potreby Boh skrze Krista, odmietli do nej vstúpiť alebo v nej zostať. -CCC, n. 848

Ale to, ako milosť pôsobí v dušiach, je iná vec. Svätý Pavol hovorí:

Tí, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími deťmi. (Rim 8:14)

Cirkev učí, že áno možný že niektorí nasledujú Pravdu bez toho, aby Ho poznali po mene:

Tí, ktorí nie vlastnou vinou nepoznajú Kristovo evanjelium ani jeho Cirkev, no napriek tomu hľadajú Boha s úprimným srdcom a podnecovaní milosťou sa snažia konať jeho vôľu tak, ako ju poznajú diktát ich svedomia – aj oni môžu dosiahnuť večnú spásu... Cirkev má stále povinnosť a tiež posvätné právo evanjelizovať všetkých ľudí. -CCC, č. 847-848

Nemôžeme sa zastaviť len pri „priateľstve“ s ostatnými. Ako kresťania sme povinní oznamovať evanjelium, a to aj za cenu našich životov. Keď sa teda pápež František minulé leto stretol s budhistickými lídrami, jasne vyjadril správny kontext stretnutia – nie pokus o zlúčenie katolicizmu s budhizmom – ale vlastnými slovami:

Je to návšteva bratstva, dialógu a priateľstva. A toto je dobré. Toto je zdravé. A v týchto momentoch, ktoré sú zranené vojnou a nenávisťou, sú tieto malé gestá semenami mieru a bratstva. — PÁPEŽ FRANTIŠEK, Správy z Ríma, 26. júna 2015; romereports.com

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium, Pápež František hovorí o „umení sprevádzať“^[3]porov Evangelii gaudium, n. 169 s ďalšími, ktorá sa rozširuje aj na nekresťanov a v skutočnosti pripravuje cestu pre evanjelizáciu. Tí, ktorí sú voči pápežovi Františkovi podozrievaví, si musia opäť prečítať jeho vlastné slová:

Medzináboženský dialóg je nevyhnutnou podmienkou mieru vo svete, a preto je povinnosťou kresťanov, ako aj iných náboženských spoločenstiev. Tento dialóg je v prvom rade rozhovorom o ľudskej existencii alebo jednoducho ako indickí biskupi sa vyjadrili, že „byť im otvorený, zdieľať ich radosti a strasti“. Týmto spôsobom sa učíme akceptovať druhých a ich odlišné spôsoby života, myslenia a rozprávania... Skutočná otvorenosť znamená zostať pevní vo svojich najhlbších presvedčeniach, byť jasní a radostní vo vlastnej identite a zároveň byť „otvorení porozumieť tým, ktorí druhá strana“ a „vedomie, že dialóg môže obohatiť každú stranu“. To, čo nepomôže, je diplomatická otvorenosť, ktorá hovorí „áno“ všetkému, aby sa predišlo problémom, pretože by to bol spôsob, ako oklamať druhých a odoprieť im dobro, o ktoré sme sa štedro delili s ostatnými. Evanjelizácia a medzináboženský dialóg nie sú v protiklade, ale navzájom sa podporujú a živia. -Evangelii gaudium, n. 251, vatikán.va

 

PRED STRIEĽANÍM PAUZUJTE

V dnešnej Cirkvi sú niektorí, ktorí sú veľmi živí „znameniami čias“... ale nie takí ostražití k správnej hermeneutike a teológii. Dnes, podobne ako väčšina kultúry samotnej, existuje tendencia rýchlo robiť unáhlené závery, brať plytké predpoklady pravdy a senzačné tvrdenia ako evanjelium. Prejavuje sa to najmä v rafinovanom útoku na Svätého Otca – základnom úsudku založenom na nekvalitnej žurnalistike, chybných evanjelických tvrdeniach a falošnom katolíckom proroctve, že pápež je „falošným prorokom“ v kahutzi s Antikristom. To, že existuje korupcia, odpadlíctvo a „satanov dym“, ktorý sa šíri cez niektoré chodby Vatikánu, je samozrejmé. To, že platne zvolený Kristov námestník zničí Cirkev, nie je nič iné ako heréza. Bol to totiž Kristus – nie ja – kto vyhlásil, že Petrov úrad je „skala“ a že „brány pekelné nepremôžu“. To neznamená, že pápež nemôže spôsobiť nejaké škody plachosťou, svetskosťou alebo škandalóznym správaním. Ale to je výzva modliť sa za neho a všetkých našich pastierov – nie povolenie na falošné obvinenia a ohováračské vyhlásenia.

Stále dostávam listy, v ktorých mi hovoria, že som „slepý“, „oklamaný“ a „podvedený“, pretože som zjavne „citovo naviazaný“ na pápeža Františka (myslím, že nielen František pod hnevom súdu). Zároveň som ja Do istej miery súcitím s tými, ktorí majú z tohto videa výnimku (a nemôžeme predpokladať, že ho pápež František schválil, nieto ešte vidieť, ako bolo spoločne upravené.) Spôsob, akým sú obrázky prezentované, v sebe nesie závan synkretizmu, dokonca hoci pápežovo posolstvo je v súlade so smernicami Cirkvi o medzináboženskom dialógu.

Kľúčom je tu rozoznať, čo pápež hovorí vo svetle posvätnej tradície a Písma – a to je celkom určite nie čo uzavrela hŕstka lajdáckych novinárov a blogerov. Napríklad nikto z nich neoznámil, čo mal pápež povedať počas modlitby Anjel Pána deň po zverejnení videa: 

... Cirkev „si to želá všetky národy zeme sa môžu stretnúť s Ježišom, zakúsiť Jeho milosrdnú lásku... [Cirkev] chce s úctou ukázať každému mužovi a žene tohto sveta Dieťa, ktoré sa narodilo pre spásu všetkých. —Angelus, 6. januára 2016; Zenit.org